Prší a vietor stromy kolíše. Všetko ku spánku ukladá sa. A básnik báseň napíše. Nekompromisnú, ako priamy zásah! O tom, že zem a príroda pod jarmom ľudstva plačú! Že voda aj vzduch sú skazené. Že podvodu a lži plné rieky tečú. Že všetko ušľachtilé je k zemi zrazené. Píše, že prázdnota mysle všade vládne. Že na celej čiare konzum vyhráva. Píše, že […]
Pokračovanie článku