Písanie o živote …

Pre väčšinu ľudí je všetko, čo súvisí so Stvoriteľom, obohnané múrom neporozumenia, nevedomosti a tajomného mystéria. Ale tak tomu nemá byť! Stvoriteľ chce byť pre človeka jasne čitateľný, vnímateľný a porozumiteľný. A to v maximálnej miere, akej sme my ľudia schopní, pretože toto poznanie je našou základnou povinnosťou. Základnou povinnosťou vedomého tvora, žijúceho vo stvorení, ktoré je dielom veľkého Tvorcu.

Ak si máme povedať niečo, čo sa bude tým najzásadnejším spôsobom dotýkať poznania samotnej podstaty Stvoriteľa, je sa treba nevyhnutne zmieniť o jeho Trojjedinosti.

Trojjedinosť Pána všetkých svetov je vo svojej pravej podstate čímsi, čo nám navždy zostane nepochopiteľné, pretože Najvyšší vo svojej Trojjedinosti stojí vysoko nad stvorením, kam vo svojej chápavosti nie je schopné dosiahnuť vedomie žiadneho tvora, žijúceho vo vnútri stvorenia.

Ale aj napriek tomu predsa len môžeme Trojjedinosť Pána aspoň do určitej miery chápať a porozumieť jej. Ale samozrejme, iba sprostredkovane, čiže vo forme, akou sa premieta dolu do stvorenia. Čiže vo forme, v akej je vyžarovaná zhora, od Stvoriteľa nadol, do stvorenia.

Trojjedinosť Pána sa premieta do stvorenia prostredníctvom troch základných princípov. Prostredníctvom troch pilierov, na ktorých celé stvorenie stojí. Sú nimi Láska, Spravodlivosť a Čistota!

Ide o tri princípy, pôsobiace ako jeden, pretože v každom jednotlivom z nich sú organicky prítomné ďalšie dva. Znamená to teda, že v Láske je zároveň prítomná Spravodlivosť a Čistota. V Spravodlivosti je prítomná Láska a Čistota. No a v Čistote je prítomná Láska a Spravodlivosť.

A aby sme tento odraz Trojjedinosti Najvyššieho, prejavujúci sa vo stvorení lepšie pochopili, povedzme si niečo viac o každom z jeho jednotlivých princípov osobitne.

A začnime Láskou. Láska je v kresťanstve vnímaná, ako niečo samojediné. Ako niečo dominantné, vyjadrené slovami: Boh je Láska.

Vnímanie Stvoriteľa dominantne len ako Lásky však robí kresťanstvo ochudobneným, pretože na základe vyžarovania Trojjedinosti Pána do stvorenia je jeho Láska pevne prepojená so Spravodlivosťou a Čistotou. Je s nimi tak pevne spojená, že vzájomne tvoria nerozdielnu jednotu.

Ak ale Láska nie je vnímaná takýmto spôsobom, ide žiaľ o lásku falošnú, skreslenú a nepravú. Aby sme si to celé lepšie objasnili, uveďme konkrétny príklad. Trebárs výchovu detí. Okrem nevyhnutnej lásky musí byť pri nej v rovnakej miere činným aj princíp spravodlivosti.

V tejto súvislosti si spomínam na slová jedného staršieho pána, reagujúceho na súčasný systém výchovy detí. Reagujúceho na to, že sa im takmer všetko dovoľuje a že trebárs pri konfliktnom správaní dieťaťa v škole, rodičia vystupujú proti učiteľovi namiesto toho, aby si spravili poriadok so svojim dieťaťom, ktoré sa nevie spratať do kože.

Onen starý pán povedal asi toľko: „Mňa môj otec bil. Ale nie preto, že by ma nemal rád. Naopak, práve preto, že ma mal rád a chcel zo mňa niečo mať“. Ak by sme tieto slová starého pána mali parafrázovať v rámci našej témy o Trojjedinosti, zneli by asi takto: „Otec ma mal rád (hodnota lásky), a preto na mne rukolapným spôsobom uplatňoval hodnotu spravodlivosti, aby zo mňa vyrástol hodnotný človek.“

Nie je samozrejme mojim zámerom nabádať rodičov, aby svoje deti bili, ale rozhodne je ich treba nabádať k tomu, aby pri svojej výchove oveľa razantnejšie zohľadňovali aj princíp spravodlivosti. Ten musí z ich láskou tvoriť jednotu, ak chcú svoje deti správne vychovať.

Toľko k princípu Lásky a teraz sa bližšie pozrime na princíp Spravodlivosti. Snáď najočividnejším a najrukolapnejším svedectvom fungovania princípu spravodlivosti vo stvorení sú choroby, ale v konečnom dôsledku i mnohé iné tragédie a nešťastia.

Pri chorobách to napríklad funguje tak, že ak človek, najmä vnútorne, dlhodobo vybočuje zo štandardov harmónie, stanovenej zákonmi univerza na ľudskú bytosť, jeho vnútorný odklon od tejto harmónie sa napokon somatizuje a zhmotňuje do vonkajšej podoby nejakej konkrétnej choroby.

Úlohou každej choroby je v prvom rade zastaviť človeka v jeho nesprávnom myslení a štýle života. Každá choroba, a ak je vážna o to viac, nás teda zväčša vždy zastaví v našom zabehanom štýle života a donúti nás zamyslieť sa. Zamyslieť sa nad sebou samými, nad životom ako takým a nad jeho hodnotami. No a v druhom rade je nám schopná ukázať, ak skúmame jej duchovné príčiny, čím konkrétne sa odkláňame od harmónie, požadovanej univerzom od človeka. Choroba nám to umožní poznať, a na základe poznania jej duchovnej príčiny sme potom schopní zapracovať na jej odstránení.

Ak si opäť pripomenieme slová onoho starého pána, ktorý hovoril, že ho jeho otec bil, tak platia aj v tomto prípade. Aj choroby a iné nešťastia sú údery, ktoré dostávame.

Ale pozor! Nebije nás nimi Pán! Údery choroby a osudu sú iba nevyhnutnými a zákonitými dôsledkami nášho vlastného, predchádzajúceho nesprávneho jednania. Údermi choroby a osudu sa bijeme my sami a dostávame ich preto, aby sme sa zastavili a spamätali. Aby sme pochopili, kde robíme chyby a snažili sa ich napraviť.

V chorobách a iných osudových nešťastiach je teda jasne badateľný nekompromisný princíp vyššej Spravodlivosti, a tá na nás dopadá v odvetných úderoch zákona spätného pôsobenia.

Avšak v týchto odvetných úderoch osudu je zároveň jasne badateľný aj princíp Lásky, ktorá nechce, aby sme stratili celé svoje bytie a skončili v duchovnom zatratení, ale ktorá nás, hoci aj za cenu choroby a úderov osudu, chce zastaviť v našom nesprávnom smerovaní a priviesť na pravú cestu.

Na základe tohto všetkého môžeme jasne vidieť, ako sú princípy lásky a spravodlivosti vzájomne hlboko a neoddeliteľne prepojené. A v takomto hlbokom vzájomnom prepojení sa ich preto máme snažiť uplatňovať aj v našom každodennom živote.

A teraz si povedzme niečo o Čistote. O Čistote nepoškvrnenej, krištáľovo chladivej a čírej. O Čistote, ktorá je matkou všetkých cností, pretože práve z nej, ako zo základnej platformy bytia, vyrastajú ako prvé dva vzácne kvety. Kvet Lásky a kvet Spravodlivosti. A samozrejme, okrem nich aj všetky ostatné, vysoké a vznešené cnosti.

Pochopenie hlbokého vzájomného prepojenia Trojjedinosti Čistoty, Lásky a Spravodlivosti si môžeme priblížiť aj na základe toho, že poznanie princípu Spravodlivosti bolo ľuďom darované v Starom Zákone. Poznanie princípu Lásky nám bolo darované v Novom Zákone. No a poznanie, a akoby konečné zastrešenie celej Trojjedinosti môžeme nájsť vo významnom, duchovno filozofickom diele „Vo Svetle Pravdy“, ktoré hneď vo svojom úvode kladie dôraz predovšetkým na Čistou. To sa vo vzťahu k ľuďom premieta do slov: „Udržujte krb svojich myšlienok čistý! Lebo jedine tým založíte mier a budete šťastní!“

Znamená to teda, že každý človek, ktorý sa vedome snaží o zachovávanie čistoty a ušľachtilosti svojho vnútorného života, sa dostáva do súladu s univerzálnym princípom Čistoty, prúdiacej do stvorenia z vyžarovania Trojjedinosti Najvyššieho. A čistota vnútra takto vedome sa snažiaceho človeka potom automaticky prinesie svoje prvé nádherné plody v podobe lásky a spravodlivosti. A napokon aj v podobe všetkých ostatných, ušľachtilých, vznešených a vysokých cností.

V kresťanských chrámoch je možno často vidieť symbolické vyjadrenie Trojjedinosti Pána v podobe trojuholníka. Z neho vychádzajú lúče a vo vnútri neho sa nachádza oko.

Spodné dva uhly tohto trojuholníka symbolizujú princíp Lásky a princíp Spravodlivosti. No a jeho horný uhol symbolizuje princíp Čistoty, ktorý to všetko zastrešuje. Princíp Čistoty, ako vrchol všetkého a ako východiskový bod celého bytia. A tento princíp Čistoty má nájsť odraz v každom z nás v podobe našej vážnej snahy o zachovávanie čistoty svojho vnútorného života. Svojho cítenia a myslenia, pretože z nich automaticky vyvstáva všetko ostatné. Slovný prejav i vonkajšie a viditeľné činy, ktoré sú odrazom nášho čistého vnútra.

Lebo dobrý strom prináša dobré ovocie a zlý strom zlé ovocie. Dobrý strom je náš čistý a ušľachtilý vnútorný život, ktorý prináša svoje dobré ovocie v podobe nášho dobrého, spravodlivého a láskavého jednania. Zlý strom je náš nečistý a neušľachtilý vnútorný život, ktorý prináša svoje zlé ovocie v podobe nášho nedobrého, nespravodlivého a neláskavého jednania. Príde však čas, kedy budú všetky zlé stromy vyťaté a spálené v ohni, aby už viac nemohli prinášať svoje zlé ovocie, a aby vo stvorení zavládla už len krištáľovo číra Čistota.

Na záver si teda stručne zhrňme znalosť o Trojjedinosti Najvyššieho, transformovanú do stvorenia v podobe neoddeliteľnej jednoty princípov Lásky, Spravodlivosti a Čistoty.

Každý človek, ktorý žije vo stvorení a chce kráčať ku svojmu Pánovi, sa k nemu môže blížiť jedine prostredníctvom rozvíjania troch najelementárnejších cností. A to cnosti Lásky, cnosti Spravodlivosti a cnosti Čistoty. A tieto tri cnosti v ňom musia dosiahnuť vzájomnej jednoty.

Lebo láska bez čistoty je vždy len rôzna miera nemravnosti a zvrhlosti. A láska bez spravodlivosti je slabošská, zmäkčilá a sladkastá.

Spravodlivosť bez lásky je zase krutá, tvrdá a bezohľadná. A spravodlivosť bez čistoty je len ilúziou spravodlivosti. Je len karikatúrou spravodlivosti.

A čistota, pravá a skutočná je len taká, z ktorej úplne organicky a prirodzene vyrastajú všetky cnosti. Lebo čistota je matkou cností! Prvými je láska a spravodlivosť, a po nich nasledujú všetky ostatné.

V minulosti si mnohé cirkvi mysleli, že jedine ony majú pravú vieru. A mnohé si to myslia dodnes. V takomto názore sa však skrýva malosť, pretože v skutočnom bytí, a nakoniec i pred bránami kráľovstva nebeského, nie je vôbec rozhodujúce, či je niekto katolíkom, evanjeliom, budhistom, moslimom, alebo niekým iným. V skutočnosti je rozhodujúca iba miera našej spravodlivosti, lásky a čistoty, ktorú nesieme vo svojom vnútri, vo svojich srdciach a vo svojich dušiach. V skutočnosti je rozhodujúca iba miera lásky, spravodlivosti a čistoty, ktorú sme boli schopní reálne preukázať vo vzťahu k našim blížnym. Jedine toto je rozhodujúce a všetko ostatné je nepodstatné a podružné. Jedine na tomto základe preto treba žiť, myslieť, cítiť a jednať, pretože jedine toto je základ pravý a pevný, ktorý odolá, zatiaľ čo všetko ostatné sa musí zrútiť.