Písanie o živote …

Náhody nejestvujú, pretože náš svet podlieha duchovným zákonitostiam. Každá udalosť, a to i zdanlivo náhodná, je dôsledkom nejakej predchádzajúcej príčiny. Nič totiž nepadá len tak bez všetkého z Mesiaca, a to teda znamená, že nič na tomto svete sa nikdy nestane bez nejakej, tomu predchádzajúcej príčiny.

A svoje príčiny musí mať nevyhnutne aj to, keď v nejakom národe dôjde k ozbrojenému konfliktu, k občianskej vojne, k prejavom násilia, či chaosu.

Skrytou, najhlbšou a najpodstatnejšou príčinou takéhoto stavu je kvalita vnútorného života onoho národa. Jeho spôsob uvažovania, vyznačujúci sa trebárs nevraživosťou, nenávisťou, netoleranciou, násilnosťou a tak ďalej a tak ďalej.

Náš svet totiž vôbec netuší, že spôsob myslenia toho ktorého národa nie je možné oddeliť od reality, ktorú je nútený prežívať. Náš svet netuší, že kvalita vnútorného života národa a jeho hodnotová orientácia sa odzrkadľujú na stave jeho spoločenských pomerov. Tieto dve veci nemožno od seba oddeliť, pretože ide o spojené nádoby. Zároveň sa v tom však dajú vybadať účinky akejsi veľkej a dokonalej Spravodlivosti, na základe ktorej sa každému národu dostáva presne toho, čo si zaslúži a aký vnútorne je.

Samozrejme, že pri vzplanutí ozbrojeného konfliktu, teroru, či občianskej vojny pôsobí viacero činiteľov. Rôzne etnické, politické, alebo náboženské skupiny v danom národe bývajú často vyprovokované k vzájomnej nenávisti vonkajšími mocnosťami, ktoré majú svoj zištný záujem na samovražednej deštrukcii určitého štátu.

Často sa vynakladajú veľké finančné prostriedky na to, aby podobné ohniská nenávisti v konkrétnych štátoch vznikali a aby na základe jednoduchého pravidla; kde sa dvaja bijú, tretí víťazí, boli konečným víťazstvom občianskej vojny, či iného ničivého konfliktu nastrčené bábky tých, ktorí ho umelo vytvorili, podporili a financovali.

Takýmto majstrom v rozoštvávaní a v materiálnej i spoločenskej likvidácii iných národov sú napríklad USA, ktoré vyprovokovali konflikt na Ukrajine, v Sýrii a v mnohých iných krajinách.

O tom ale reč byť nemá, pretože nech už je vplyv svetových mocností na vnútorné dianie jednotlivých národov akékoľvek, vždy ide len o určitý spôsob navádzania a pokušenia. Pokušenia a navádzania k zlému, k nenávisti a k bratovražednému konfliktu.

A aj napriek tomu, že sa toto pokušenie a nabádanie deje veľmi sofistikovaným spôsobom, prostredníctvom rôznych neziskových organizácií, financovaných západnými mocnosťami, prostredníctvom elektronických a printových médií, či nejako inak, konečné rozhodnutie zostáva vždy iba v rukách daného národa. Iba na jeho voľbe záleží, či podľahne podnecovaniu k nenávisti, nevraživosti a násiliu.

Ak ale cielene vytvárané negatívne podnety dokážu zarezonovať s negatívnymi emóciami, ktoré tento národ v sebe prechováva, expanduje potom jeho nenávisť a zloba do vonkajšej podoby teroru a násilia. Avšak skutočná príčina deštrukčného chaosu, v ktorom sa onen národ zrazu ocitá je v prvom rade spojená s jeho vlastnou mentalitou a s jeho vlastným, negatívnym spôsobom myslenia. Jedine on sám je hybnou silou všetkých udalostí, ktoré ho stíhajú.

Aký má potom ale zmysel, keď ľudia utekajú preč z pekla, na ktorom sa takto spolu podieľali a ktoré oni sami takýmto spôsobom spolu vytvárali? A nie je vari celkom oprávnená obava z toho, že ak títo ľudia utečú k nám, vyvolajú podobný chaos, nenávisť a násilie aj u nás, pretože jeho skutočné a najhlbšie príčiny, to jest svoj deštruktívny a nenávistný spôsob myslenia si k nám do Európy prinesú so sebou? A nestane sa vari naše naivné, moderné, multikulturálne tolerantné rešpektovanie ich pravidiel, zásad a zmýšľania naozaj začiatkom chaosu a vzájomných stretov aj u nás?

Vraví sa, že je lepšie raz vidieť, ako sto krát počuť. Práve v tejto súvislosti si spomínam na istý obrázok, ktorý dokonale vystihoval všetko to, o čom hovoríme. Boli na ňom horiace ulice v pozadí a v popredí ľudia tmavšej pleti, hádžuci kamene. Pod obrázkom stál nápis: svoju krajinu sme si už zničili a teraz ideme k vám.

Je naozaj veľmi dôležité uvedomiť si, že rôznorodé konflikty v krajinách tretieho sveta majú mnoho príčin. V nemalej miere medzi ne patrí i umelé rozoštvávanie zvonka. Avšak hlavná, príčina, aj napriek tomuto všetkému, tkvie predsa len v mentalite a spôsobe myslenia každého národa samotného. Zjednodušene povedané, on sám si je na vine, pretože vo všetkom, čo ho stretá je on sám základnou hybnou silou. A to i napriek tomu, že svoj diel viny si nesú i tí, ktorí do jeho tlejúcej nenávisti a nevraživosti prilievali oleja.

A nie je snáď potom spravodlivé, že obyvatelia daného národa majú zostať doma, aby na vlastnej koži prežili všetko to nesprávne a strašné, čo sami prostredníctvom svojho negatívneho myslenia a prostredníctvom svojich nenávistí a nevraživostí priviedli k životu?

Každý z nás sa narodil na celkom konkrétne miesto na zemi, kde má za úlohu žiť. To netvrdím ja, ale duchovné zákonitosti, ktoré určili každému človeku jeho miesto na našej planéte práve tým, kde sa narodil. Ak ale určitý národ dospeje do chaosu a skazy a potom jeho príslušníci chcú z tejto skazy a z tohto chaosu, v ktorom sa nedá žiť ujsť, nevytvoria vari znovu rovnaký chaos aj tam, kam utečú? Nie je snáď potom nanajvýš spravodlivé, aby každý musel, hoci aj bolestne okúsiť to, čo prostredníctvom spôsobu vlastného myslenia vytváral, spolu formoval a tým dával do pohybu? A ak to splodilo a vyvolalo utrpenie, nemajú ľudia aj za cenu tohto utrpenia spoznať a pochopiť nesprávnosť toho, ako uvažovali a k čomu sa dali strhnúť? Ako potom môžu dospieť k pochopeniu? Ako sa môžu poučiť?

A nie je potom vari pomoc takýmto ľuďom miešaním sa do vyššej Spravodlivosti, ktorá dáva prežívať každému iba to, čo si zaslúži? Aby mohol na vlastnej koži pocítiť, že to, čo pestoval a prechovával vo svojom vnútri bolo zlé a preto to treba zmeniť?

Niet dôsledkov bez príčin! Ak trpíme, my sami sme tomu museli zavdať nejakú príčinu! A trpíme preto, aby sme túto príčinu vo forme negativity, ktorú prechovávame vo svojom vnútri poznali a odstránili. To znamená, aby sme podobným negatívnym, nenávistným, deštrukčným a povrchným spôsobom už nikdy nemysleli a tým viac už nikdy neformovali naše okolie do takejto podoby.

Čo dodať na záver? Snáď iba to, že osud každého jednotlivca i osud každého národa je dôsledkom jeho vlastného spôsobu myslenia a kvality hodnôt, ktoré uznáva. Vo vonkajších udalostiach, ktoré nás stíhajú má potom každý jednotlivec i každý národ spoznať, aký skutočne je. Ak prežíva niečo ťažkého a zlého musí vedieť, že príčinu toho má hľadať vo svojom vlastnom vnútri. V tom, akým spôsobom uvažoval a aké hodnoty uznával.

Riešením však v nijakom prípade nie je útek z toho, čo sme takýmto spôsobom vytvorili. Riešenie sa skrýva v prijatí osobnej zodpovednosti. V pochopení, akým spôsobom sme takéto niečo vytvorili a v prebratí zodpovednosti za to, čo sme vytvorili. Ak tomu chceme uniknúť a zmeniť to, musíme začať meniť sami seba! A ak začneme meniť vlastný, negatívny a deštruktívny spôsob myslenia v čosi oveľa konštruktívnejšie a pozitívnejšie, začnú sa postupne meniť k lepšiemu i naše vonkajšie pomery, ktoré sú vždy iba odzrkadlením našej vnútornej podstaty.

Tento princíp samozrejme platí i vo vzťahu k nášmu vlastnému národu. Nie je teda vôbec náhoda, v akých pomeroch sme nútení žiť. Ich príčinu preto hľadajme v kvalite vnútorného života národa a v hierarchii hodnôt, ktoré preferuje. Aj náš národ totiž prežíva presne to, čo si zaslúži a bude mať vždy iba takú vládu, akú si zaslúži.

Človeče, každý jediný, pozri sa pozorne do svojho vlastného vnútra, pretože jeho kvalitou určuješ to, ako sa budeš mať a v akých pomeroch budeš žiť! Pestuj preto vedome vo svojom vnútri iba dobro, čistotu, spravodlivosť a ušľachtilosť. A už vo svojom vnútri sa stráň každého zla, každej nečistoty, každej nespravodlivosti a každej nečestnosti. Lebo jedine takto môžeš vybudovať ty, alebo tvoj národ pevný vnútorný základ toho, aby sa ti aj v každodennom živote dobre darilo.