Pripomeňme si staré, známe úslovie, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Toto úslovie platí okrem iného aj v duchovnej oblasti. Existuje totiž obrovské množstvo rôznych duchovných poznatkov a praktík, ktoré nás môžu na prvý pohľad zaujať a zdať sa nám hodnotné, ale žiaľ, ktoré v skutočnosti nemajú takmer žiadnu cenu. Ba čo viac, môžu neraz skôr odvádzať od správneho smeru a spôsobovať veľké prekážky.
Z tohto uhľa pohľadu sa pozrime na problematiku energetických centier ľudského tela – takzvaných čakier. Nemožno si nevšimnúť, že v kresťanstve, konkrétne v Biblii, a najmä v evanjeliách, a ani v tom najzásadnejšom diele, podávajúcom ucelený výklad všetkých Zákonitostí vo stvorení, a síce, v diele „Vo Svetle Pravdy“ sa zmienka o čakrách nenachádza. Pritom ale zostáva faktom, že energetické body, nazývané čakry, v našom tele naozaj reálne existujú.
Ak ale vezmeme na zreteľ vyššie zmienenú skutočnosť, že v zásadných textoch, týkajúcich sa kresťanstva i v zásadnom diele, komplexným spôsobom pojednávajúcom o Pravde vo stvorení niet nijakých zmienok o čakrách, svedčí to o jednom jedinom. O tom, že z hľadiska reálneho duchovného vývoja nemá nateraz toto poznanie pre náš skutočný vzostup nijaký význam. Pravá cesta k Svetlu je totiž podmienená prirodzeným zachovávaním základných noriem, zhrnutých do Mojžišovho Desatora a do evanjelií.
Ak sa teda človek v reálnom živote riadi týmito princípmi, spontánnym, nenásilným a prirodzeným spôsobom sa harmonizujú, očisťujú a vyvíjajú i eneregetické centrá v jeho tele, nazývané východnými učeniami čakrami. Dochádza k tomu samočinne a prirodzene bez toho, že by sme o tom museli niečo vedieť. A práve táto cesta absolútnej prirodzenosti je z hľadiska Zákonitostí vo stvorení jedine správna a chcená.
Náuka o čakrách a o ich stimulácii k nám prišla z východných náboženstiev a býva automaticky spájaná s pojmom meditácia. Existuje množstvo meditačných techník, ktoré učia, ako sa koncentrovať na tieto energetické body, ako ich stimulovať a ovplyvňovať. Treba však čo najostrejšie zdôrazniť, že z hľadiska zdravého duševného a duchovného vývoja ide o niečo úplne neprirodzeného. Ide o umelý zásah do duševno – psychických zložiek našej osobnosti za účelom takzvaného urýchlenia duchovného vývoja. Ten však v skutočnosti nemožno nijako umelo urýchliť žiadnou z meditačných techník. K pravému duchovnému rozvoju dochádza jedine prostredníctvom prostého, každodenného života, žitého podľa Vôle Stvoriteľa.
Avšak mnohí ľudia, ktorí skĺznu k podobným praktikám získavajú klamlivý dojem, že tým duchovne rastú. Obzvlášť, ak sa im na základe prepracovanej, ale neprirodzenej stimulácie energetických centier uvoľní vstup do jemnejších úrovní bytia. Človek však týmto spôsobom iba predčasne otvára brány, ktoré, z hľadiska jeho skutočnej duchovnej zrelosti, mali pre neho zostať ešte zatvorené. Takéto niečo nevyhnutne spôsobuje ďalekosiahle a doposiaľ nedocenené škody.
Ak by totiž človek dospel k získaniu určitých vnútorných schopností prirodzeným spôsobom, čiže životom podľa Vôle Stvoriteľa, úplne samovoľne by sa mu otvoril vstup do jemnejších úrovní, bližších Svetlu, kde sa už netreba obávať negatívnych vplyvov takzvaného záhrobného sveta, schopných privodiť poškodenie duševného tela.
Avšak neprirodzeným stimulovaním energetických centier, bez ohľadu na skutočnú duchovnú zrelosť osobnosti, sa človek úplne bez ochrany otvára vplyvom nízkych záhrobných úrovní, čo môže a neraz i vedie k ťažkým poškodeniam psychiky dotyčného.
Na záver treba preto zvlášť zdôrazniť, že iba to, čo je prirodzené je aj zdravé a správne. Vo východných učeniach, ktoré k nám v súčasnosti prichádzajú je určite mnoho pozitívneho, dobrého a užitočného. Ale treba byť veľmi opatrným, pretože je tam i veľa ľuďmi vnesených falošných predstáv a skreslení, ktoré nemajú so skutočným duchovným vzostupom nič spoločného. Ba práve naopak, prostredníctvom týchto mylných praktík a pokrivenín sa otvárajú brány temnu a pod klamlivou ilúziou duchovného vzostupu býva práve temnote vydávané napospas vnútro nevedomých a dôverčivých ľudí.
Celá debata | RSS tejto debaty