Písanie o živote …

Obdobie pandémie má za následok enormný nárast psychických problémov. Dramaticky sa zvýšil počet telefonátov na linku dôvery. Stúplo množstvo domáceho násilia a stúpla aj rozvodovosť. Keby všetko fungovalo ako pred pandémiou, k ničomu z toho by nedošlo. Avšak tlak, ktorý vytvorila pandémia, a hlavne opatrenia proti nej spôsobili, že to, čo bolo v ľuďoch a medzi ľuďmi doposiaľ skryté a oni o tom nemali ani tušenia, zrazu vyplávalo navonok a rozbilo psychiku, vzťahy a manželstvá.

V tejto súvislosti sa mi vybavuje epizóda z jedného filmu, zobrazujúca štart rakety do vesmíru. Raketa prešla dôslednou kontrolou odborných týmov. Nebola zistená žiadna závada a štart bol povolený. Avšak v obrovskom tlaku pri prechode atmosférou sa predsa len objavila drobná chybička. Bola ňou nedostatočne zatiahnutá skrutka na vonkajšom plášti. Skrutka sa začala v obrovskom tlaku čoraz viacej chvieť a postupne vysúvať zo závitu. Nakoniec vyletela preč. Vonkajšia časť plášťa sa začala uvoľňovať. To spôsobilo odtrhnutie celého dielu plášťa, odkrytie vnútorných priestorov, narušenie aerodynamiky, stability, a nakoniec deštrukciu celej rakety. Všetko sa to udialo v priebehu niekoľkých sekúnd. Drobná chybička, na zemi nebadateľná, sa pri tlaku preletu atmosférou stala tak výraznou a zjavnou, že spôsobila deštrukciu celej rakety.

Presne toto isté sa deje v súčasnosti aj s ľuďmi. A deje sa to preto, lebo sme sa ocitli v dobe súdu. Začína na nás doliehať zvýšený tlak Pánovho Svetla, a ten odhaľuje a odkrýva všetky chyby našej osobnosti, ktoré v sebe skrývame a o ktorých ani my sami netušíme.

Ak sa teda pýtate, prečo sa v súčasnosti deje všetko to, čo sa deje, v tomto spočíva odpoveď. Ak sa pýtate, prečo je tu pandémia a prečo v súvislosti s ňou dochádza k tvrdým reštriktívnym opatreniam vlád voči občanom, podobajúcim sa na totalitu, toto všetko je dôsledkom zvýšeného tlaku lúča Pánovho Svetla. Jeho pôsobenie vyplavuje na povrch všetko zlé a prehnité, čo sa v našej civilizácii skrýva, aby sme videli a na vlastnej koži prežili, za čo v skutočnosti stojí civilizácia, vzdialená od pravých hodnôt. Čiže od hodnôt ducha.

V dnešnej dobe súdu a s ním spojenej očisty vychádzajú na povrch pod zvýšeným tlakom lúča Pánovho Svetla všetky chyby spoločnosti i chyby jednotlivcov, aby boli poznané, a aby skrze ich poznanie došlo v spoločnosti i u jednotlivcov k snahe o ich odstránenie. K snahe o očistu od vlastných chýb.

Ako rakety, letiace atmosférou, sa všetci dostávame pod zvýšený tlak Svetla a máme len dve možnosti. Letieť ďalej bez zmeny, čo však nevyhnutne spôsobí deštrukciu celej rakety. A týka sa to ako spoločnosti, tak i jednotlivca. Alebo začneme počas letu urýchlene naprávať všetky zjavné chyby, aby raketa našej osobnosti mohla nakoniec preletieť atmosférou a dostať sa do bezpečia bezváhového stavu na orbite.

Kto sa na tieto skutočnosti dokáže pozerať pozitívne pochopí, že sa tak deje pre naše dobro. V tlaku súdu sa všetky naše chyby i chyby našej spoločnosti stávajú tak očividné a tak zjavné preto, aby sme dostali príležitosť poznať ich a zbaviť sa ich. Aby sme dostali príležitosť očistiť sa od nich. V tomto spočíva podstata súdu a očisty! Ich cieľom je, aby sme sa konečne stali takými ľuďmi, akými nás chce mať náš Pán. Ľuďmi čistými, spravodlivými, čestnými a láskavými. Ľuďmi, ktorí majú v úcte Stvoriteľa a jeho Vôľu.

Kto však bude tieto skutočnosti ignorovať tak, ako ich ignoroval doposiaľ, toho chyby budú tlakom lúča Pánovho Svetla vystupňované na maximum, až nakoniec deštruujú a roztrhajú jeho osobnosť. Preto by sme sa v dnešnej dobe mali zamerať predovšetkým na rozpoznávanie a odstraňovanie našich chýb. Túto skutočnosť nám zdôrazňoval už Kristus keď hovoril, že máme odpúšťať svojim blížnym. To znamená, že sa nemáme zameriavať na chyby svojich blížnych, ale na svoje vlastné. Že nemáme hľadať chyby v iných, ale v prvom rade v sebe samých.

No a práve v tomto nám bude vo veľkom nápomocný zvýšený tlak Svetla v súde, ktorý nám to uľahčí tým, že v našej osobnosti vzbĺkne všetko falošné a nesprávne až do takej miery, že sa to stane viditeľné. Všetko zlé sa v nás natoľko zviditeľní, že pri dobrej vôli to môžeme jasne spoznať a začať s tým pracovať.

Môžeme jasne spoznať kde a čím narážame vo vzťahoch k ľuďom okolo nás. No a všade tam, kde sa dostávame do kolízií, sporov a konfliktov so svojimi blížnymi, a kde sme doteraz videli predovšetkým ich chyby, hľadajme odteraz svoje vlastné chyby. Všade, kde dôjde k nejakej disharmónii, nehľadajme chybu a vinu u iných, ale v prvom rade u seba samých. Len ten, kto takto koná, správnym spôsobom využíva čas, ktorý nám ešte zostáva do vyvrcholenia očisty a súdu. Toto je to najdôležitejšie a najťažšie, čo musí dnes každý človek urobiť, lebo len týmto spôsobom jednajúci ľudia obdržia v tlaku Svetla posilnenie svojho dobrého snaženia, a to ich vysoko povznesie a poskytne im ochranu v súde. Snažme sa preto vo vzťahu ku všetkej okolitej disharmónii hľadať, a aj odkladať predovšetkým naše vlastné chyby.

Je pochopiteľné, i keď pre mnohých ťažko prijateľné, že v akýchkoľvek konfliktoch a neharmonických situáciách máme hľadať vždy najprv chyby sami v sebe. Ale tento istý princíp funguje úplne rovnako aj vo vzťahu k spoločenskému, a dokonca i celosvetovému dianiu. Aj v tomto prípade, ak sa deje niečo spoločensky negatívne, máme hľadať chyby v prvom rade v sebe samých. Máme hľadať svoju vlastnú zodpovednosť za to, čo sa okolo nás deje.

Ako ale konkrétne chápať tieto skutočnosti vo vzťahu k spoločenskému dianiu? Ako sme napríklad zodpovední za všetko to, čo sa deje v súvislosti s pandémiou, a hlavne v súvislosti so všetkými opatreniami proti nej, ktoré výrazne siahajú na našu slobodu? Kvôli akým našim vlastným chybám to dospelo až tak ďaleko, že sa hovorí o novej totalite, o covid mafii a covid fašizme? Akú veľkú chybu sme urobili, keď musíme znášať niečo tak obmedzujúce, neslobodné a stresujúce?

Ľudstvo urobilo obrovskú chybu v tom, že sa zameralo iba na matériu. Že všetko jeho úsilie je zamerané iba týmto jediným smerom. Ba dokonca i všetko naše myslenie a celý náš vnútorný život sa pohybuje iba v tomto rámci a v týchto hraniciach.

Ľudia úplne zabudli, že sú bytosťami ducha, a že okrem materiálnych povinností majú aj povinnosti duchovné. Naše duchovné povinnosti spočívajú v rozvíjaní osobnosti prostredníctvom cností. Prostredníctvom hodnôt ducha, ktorými sú spravodlivosť, čestnosť, láska k blížnym, čistota, dobro a snaha o približovanie sa k Stvoriteľovi prostredníctvom poznania a naplňovania jeho Vôle. Rozvíjaním týchto hodnôt náš duch mocnie, silnie, rastie a prosperuje, a my týmto spôsobom kráčame k šťastiu a k Svetlu, pretože toto je jediná pravá cesta, smerujúca k šťastiu jednotlivca i celého ľudstva.

Ak sa ale o tieto hodnoty nesnažíme, nenapĺňame ich a ignorujeme ich, náš duch slábne a chradne. Ak sa usilujeme len o materiálne hodnoty a ignorujeme rozvoj svojho ducha, akoby sme ho v sebe zamurovali a uvrhli do žalára, kde trpí, pretože sa nemôže slobodne rozvíjať.

A táto naša obrovská chyba, tento náš obrovský omyl spôsobil, že sa to vnútorne nesprávne preklopilo a manifestovalo do vonkajšej podoby. Kvôli tomu, že sme upreli slobodný rozvoj nášmu duchu, dospeli vonkajšie pomery do stavu, kedy sme my samotní oberaní o našu slobodu. Lebo všetko to vnútorné, čo v sebe nesieme, má tendenciu prejaviť sa napokon aj navonok. A preto sa naše vnútorné obmedzovanie ducha prejavilo našim vonkajším obmedzovaním. Prejavilo sa neslobodu, akú dnes prežívame. A tlak tejto neslobody na nás je tlakom a pohnútkou na naše duchovné prebudenie.

Týmto ale nie je povedané, že netreba bojovať voči všetkému nesprávnemu, zlému a totalitnému, čo sa okolo nás deje. Voči fašistickým, segregačným a totalitným praktikám sa je treba postaviť so všetkou dôraznosťou. Avšak iba súbežným bojom so svojimi vlastnými chybami môžeme to zlé a nesprávne definitívne poraziť.

To, čo dnes prežívame v podobe novej totality je ukážkou toho, kam až môžu veci dospieť, ak ľudia ignorujú hodnoty ducha. Túto skutočnosť, tento omyl a túto chybu musíme prežiť intenzívne na vlastnej koži, aby sme pochopili, že len človek, ktorý dopraje slobodu a slobodný rozvoj svojmu duchu si zaslúži žiť vo vonkajšej slobode. Kto však upiera slobodu svojmu duchu, musí sám prežívať neslobodu, a to až dovtedy, kým si svoju chybu neuvedomí, neodstráni ju a nevydá se cestou duchovného rozvoja. A ak si to neuvedomí vôbec, zomrie ako väzeň a otrok, doživotne zbavený slobody, pretože on sám v sebe navždy uväznil vlastného ducha.

Začnime teda týmto, úplne novým spôsobom pristupovať k životu a pri každej disharmónii, ktorá na nás dolieha, hľadajme v prvom rade vždy naše vlastné chyby. Ak ich budeme poctivo hľadať, nájdeme ich, spoznáme ich a tým dostaneme príležitosť ich odstrániť. Nech už je to vo vzťahu k ľuďom okolo nás, alebo vo vzťahu k spoločenskému dianiu. Ak začneme takto pristupovať k životu, dokážeme ešte včas vybieliť rúcho svojej duše, a tým pádom bezpečne prejsť nastávajúcou očistou a súdom do harmónie novej doby, ktorú môžu vybudovať len ľudia, správnym spôsobom pracujúci na rozvoji svojej osobnosti, a hlavne na rozvoji svojho ducha.