Písanie o živote …

Je to zvláštne, ale ľudia dneška žijú v predstave, že dobrá zábava je totožná z dvojzmyselnosťami a obscénosťou. Presne tomu aj zodpovedá zábava na mnohých televíznych programoch. A diváci, čiže ľudia pred televíznymi obrazovkami, sa bezmyšlienkovite smejú a zabávajú, nevidiac v tom všetkom nízkosť a bahno. Nevidiac v tom verejnú manifestáciu vlastnej vnútornej úbohosti mnohých zabávačov a rôznych takzvaných osobností, ktoré sa takto prezentujú.

Nad všetkou nízkosťou, splodenou a podporovanou ľuďmi, však tróni Čistota. Čistota jasná, ušľachtilá, nádherná, vznešená, krištáľová a nedotknuteľná. Čistota, ktorá je ako bezpodmienečná požiadavka vtlačená železnými Zákonmi do chodu univerza. Je to nevyhnutná požiadavka voči všetkému, čo smie byť a jestvovať. Voči všetkým tvorom, a teda i voči človeku.

Prejavuje sa to tak, že všetko to, čo vo svojom vnútri, ale i vo svojom vonkajšom jednaní usiluje k Čistote, je železnými Zákonmi nášho univerza pozdvihované, povznášané, podporované a zahŕňané pomocou.

Avšak všetko to, čo k Čistote neusiluje, čo je nečisté, kalné, nízke a temné, je tými istými železnými Zákonmi stvorenia odsúvané bokom, odstrihávané od pomoci a ochrany, tiesnené, zraňované a zatláčané dolu, do oblastí nízkosti a temnoty, kam to podľa druhu svojej rovnorodosti aj skutočne patrí.

Na základe práva svojho vlastného slobodného rozhodovania môžu ľudia kráčať buď k Čistote, alebo k nečistote. Cesta Čistoty a k Čistote je cestou nahor, kým cesta nečistoty a k nečistote je cestou dolu. Ide vždy rozhodovanie medzi pokrokom, alebo úpadkom.

Kam speje naša civilizácia? Hore, alebo dolu? Aj keby sme teraz nebrali do úvahy morálku a uznávanie určitých vyšších duchovných hodnôt, a zamerali by sme sa len čisto na hmotu, čiže na ekonomiku a hospodárstvo spýtajme sa: Ide to hore, alebo dolu? A to už ani nehovoriac o súčasnej katastrofálnej pandemickej situácii.

Odpoveď je jednoduchá: Ide to presne tým smerom, ktorý sme si vybrali svojim všeobecným príklonom k nečistote. K nečistote vnútra, čiže vlastných citov a myšlienok, ako i k nečistote, nečestnosti a nepoctivosti nášho vonkajšieho jednania.

Ľudstvo si dobrovoľne vybralo cestu do nadol, po ktorej ľahkomyseľne kráča prostredníctvom svojich nečistých citov, myšlienok a naivného prijímania všetkých vonkajších nečistých podnetov, či už prostredníctvom zábavy, televízie, módy, internetu, časopisov, kníh a mnohého iného.

Bieda, trápenie, bolesť, choroba a úpadok sú však osudom všetkého nečistého, ktoré musí nakoniec zaniknúť. Musí sa zrútiť v sebe. Tak to totiž nekompromisne vyžaduje princíp Čistoty, vrytý do chodu tohto stvorenia ako Zákon! Ako základný uhoľný kameň jedinej možnej správnej výstavby! Ako uhoľný kameň, ktorého váha rozdrví každého, kto oň zakopne. Beda preto všetkému nečistému!

Každý z nás má právo vybrať si, ktorou cestou sa bude vo svojom živote uberať. Či cestou zachovávania čistoty, ako vonkajšej, tak i vnútornej, alebo cestou nečistoty. To, čo si vyberieme sa potom stane naším osudom. Osudom, presne zodpovedajúcim druhu nášho rozhodnutia.

A preto pre tých, ktorí chcú mať nádej na priaznivejšiu budúcnosť je tu jedna dobrá rada: Udržujete krb svojich myšlienok čistý, lebo jedine takto vybudujete mier a môžete sa stať šťastnými.