Písanie o živote …

Niet snáď nikoho, kto by nepočúval hudbu, nepozeral na nejaký obraz, nečítal báseň a podobne. Ale len málokoho napadne uvedomiť si, čo sa pri tom vlastne deje v jeho vnútri. Čo pri vnímaní umenia vnútorne prežíva. A práve o tom budeme hovoriť, pretože ide o kľúčovú vec pre celé naše bytie.

Pravým účelom umenia je totiž nájsť a oslobodiť naše skutočné, veľké, vznešené, nezničiteľné, duchovné „ja“! Účelom umenia je sprostredkovať dotyk s večnosťou, z ktorej pochádza, a v ktorej je trvalo ukotvené naše duchovné „ja“!

Buďme však konkrétni a bližšie sa pozrime na účinok hudby v nás. Mala by to byť v prvom rade čistá hudba, najlepšie vážna, ale môže byť aj iná. Trebárs meditačná, alebo aj populárna. Pri populárnej hudbe je dobré, keď ide o piesne v jazyku, ktorému nerozumieme, pretože potom vnímame len celkový hudobný dojem. Ale samozrejme, nie je to vôbec podmienkou.

Ak teda počúvame hudbu a prenesieme pozornosť do svojho vnútra, uvedomíme si, že pri tom NEMYSLÍME! Uvedomíme si, že naša bežná, každodenná, kritická, zvažujúca, kalkulujúca, a najrozličnejšími myšlienkami neustále zaoberajúca sa myseľ je vypnutá! Je odstavená na vedľajšiu koľaj!

Keď sme ponorení do hudby, hudba v nás oslovuje a aktivuje niečo úplne iné, než je naše bežné, štandardné myslenie. Než je to myslenie, s ktorým sa plne stotožňujeme a považujeme ho za jadro svojej osobnosti.

Zrazu je toto „ja“, nami považované za rozhodujúce, vypnuté! Zrazu je deaktivované a pri počúvaní hudby v sebe nevedomky aktivujeme svoje iné „ja“. Svoje „ja“, stojace mimo rozumu, mysle a myslenia! Svoje „ja“, stojace nad rozumom, mysľou a myslením!

A práve týmto našim iným „ja“ prežívame hudbu. Prežívame ju tak, že ju preciťujeme. Je to vzácna chvíľa, v ktorej naše bytie nestotožňujeme so svojim analyzujúcim rozumom a z neho pochádzajúcou mysľou, ale so svojim citovým prežívaním! Je to vzácna chvíľa, v ktorej sa naša vnútorná pozornosť nevedomky presúva z nášho nižšieho a každodenného „ja“, na naše vyššie, vznešenejšie a krajšie, duchovné „ja“, reprezentované našim citovým prežívaním.

A my si zrazu máme možnosť uvedomiť, že sme schopní existovať a fungovať aj v úplne inom móde! Aj v inom leveli, než je ten náš štandardný a každodenný, reprezentovaný mysľou a myšlienkami.

Každá dobrá hudba, ktorá nás oslovuje, je vynikajúcou príležitosťou uvedomiť si tieto skutočnosti. Je vynikajúcou príležitosťou uvedomiť si reálnu prítomnosť nášho vyššieho, duchovného „ja“ v našom vnútri, ktoré sa v nás aktivuje. Zvláštne, povznášajúce city, zaplavujúce naše vnútro, sú odrazom radosti, šťastia a mieru, ktoré naše duchovné „ja“ trvalo prežíva, pretože má spojenie s bytím večného Ducha. Pretože ono samo je čiastočkou čistého, žiarivého a svetlého Ducha. To je to naše pravé „ja som“, ktoré je odrazom a obrazom onoho veľkého „Ja Som“!

Naše pravé, vyššie „ja“ je Božia iskra, ktorú v sebe nesieme! Je to najväčší poklad, ktorý máme! Je to čisté vedomie nášho skutočného duchovného bytia, prejavujúce sa citovým prežívaním! Je to naše vznešené „ja“, stojace vysoko nad našim nižším „ja“, definovaným a stotožňovaným s myslením. Je to večné „ja“, stojace mimo hraníc fyzickej smrti! Je to naše vyššie „ja“, ktorého prirodzenosťou je láska, dobrota, spravodlivosť a ušľachtilosť, pretože toto naše „ja“ sa trvalo kúpe v žiarení Lásky, Spravodlivosti, Dobroty a Ušľachtilosti, prúdiacej z milosti veľkého „Ja Som“! V tomto spočíva koreň dobra, nachádzajúci sa v každom človeku, nech by bol akokoľvek zlý.

Zlo ako také sa totiž môže formovať len v rozume a v mysli! Len v myslení a v myšlienkach! Alebo potom v pocitoch a emóciách, vznikajúcich opäť len za spoluúčasti rozumu a telesných pudov. Zlo v jeho mnohorakých a najdivokejších podobách vzniká len pri stotožnení sa s našim nižším „ja“, reprezentovaným rozumom a mysľou. Len otroci rozumu a mysle môžu vytvárať zlo!

Myseľ ako taká však nie je zlá sama osebe, pretože je schopná priniesť, a aj prináša mnoho dobrého. Ak ale ľudia začnú považovať vlastné myslenie a vlastný rozum za epicentrum svojej osobnosti a plne sa s ním stotožňujú, vytvárajú príležitosť ku vzniku zla. A to tým, že rozum a myseľ nie sú držané na uzde niečím vyšším, čo by ich krotilo a neustále usmerňovalo smerom k dobru. Z tohto dôvodu trpí náš svet bezohľadnosťou, nenávisťou, agresiou, závisťou, chamtivosťou, egoizmom a mnohými inými podobnými vecami. Z tohto dôvodu trpia ľudia sami v sebe strachom, smútkom, krivdou, depresiou, starosťami, ľútosťou, nepochopením, nenaplnením a mnohými ďalšími vecami, ktoré ich vnútorne zožierajú a ničia.

Aby sme netrpeli a nevystavovali sa možnosti upadnutia do zla, do ktorého nás má tendenciu strhnúť náš rozum a myseľ, mali by sme sa začať čoraz viacej stotožňovať so svojim pravým, skutočným duchovným „ja“. So svojim vyšším „ja“, pevne zakotveným v dobre, v spravodlivosti, v láske a v ušľachtilosti. Mali by sme dôjsť k pochopeniu, že epicentrom našej osobnosti a jej jadrom je práve toto naše vyššie „ja“.

Ako konkrétne sa to dá? No predsa prostredníctvom čoraz vedomejšieho preferovania vysokých hodnôt tohto vyššieho „ja“ v našom každodennom živote. Hodnôt ako je láska, česť, spravodlivosť, ohľaduplnosť, ušľachtilosť a pevné chcenie k dobrému. Takýmto druhom myslenia a konania s ním nadviažeme kontakt a budeme sa s ním čoraz viacej zjednocovať.

Lebo „my“ sme čisté duchovné vedomie, stojace vysoko nad mysľou! My sme bytosťami dobra, lásky, ušľachtilosti a spravodlivosti! My sme bytosťami svetla, žijúcimi v láskavých lúčoch Svetla Božieho. Toto je naša pravá podstata! Toto je naše pravé „ja“!

Ak sa teda vnútorne dokážeme postaviť na hodnotové pozície nášho vyššieho „ja“, ak sa budeme snažiť do nášho vedomia vtláčať hodnoty dobra, spravodlivosti, lásky a ušľachtilosti, nastupujeme na cestu ovládnutia svojej mysle tým, že ju podriadime svojmu vyššiemu „ja“.

Ak ale budeme považovať svoj rozum a myslenie za vrchol vlastnej osobnosti, ako je dnes bežné, vystavujeme sa nebezpečenstvu vzniku zla a nebezpečenstvu toho, že nás bude naša vlastná myseľ zotročovať a držať v područí. Že nám bude nahovárať, že nijaké naše vyššie „ja“ neexistuje a nikdy neexistovalo, a že jedine rozum, myseľ a myslenie máme považovať za stredobod všetkého a za podstatu seba samého.

V tomto omyle žijú milióny ľudí na našej planéte! A pritom v každom z nich sa skrýva poklad ich vyššieho „ja“, ktorý doposiaľ neobjavili. Poklad, ktorého lesk tu a tam presvitá vo vzácnych chvíľach, kedy sa aspoň na kratučký moment dokážu povzniesť nad svoju myseľ a dotknúť svojho pravého, veľkého, vznešeného, dobrotivého, láskavého, spravodlivého a ušľachtilého „ja“. V tejto chvíli pocítia neznámy závan mieru, šťastia a radosti, ktoré mylne pripisujú trebárs účinku hudby. Nie je to však hudbou, ale okamihom dotyku s našim pravým „ja“, ku ktorému došlo pri počúvaní hudby prostredníctvom dočasne deaktivovanej mysle. Ľudia však nemusia prežívať iba takéto krátke dotyky šťastia, ale môžu žiť v mieri, v šťastí a v radosti trvalo, ak sa hodnotovo dokážu spojiť a zjednotiť so svojim pravým, duchovným „ja“.

K uvedomeniu a vnútornému prežitiu všetkých týchto skutočností môžeme dôjsť pri počúvaní hudby, ktorá nás oslovuje. Využime preto takúto chvíľu! Prehliadnime a osloboďme sa! Osloboďme sa z područia nášho nižšieho „ja“, nájdime naše veľké, vznešené, pravé „ja“ a zjednoťme sa s ním.

Záver: Človek môže počúvať hudbu celý život, ale ak si tieto veci hlboko neuvedomí a nezačne na sebe vedomejšie pracovať, zostane navždy otrokom svojho nižšieho „ja, reprezentovaného rozumom a mysľou, a so svojim pravým, vyšším „ja“, bude absolvovať len krátke nevedomé dotyky. Trebárs prostredníctvom hudby, kedy bude prežívať záblesky zvláštnej radosti, šťastia a harmónie.

Človek je však bytosťou vedomou, a preto by nemal zostať po celý svoj život takto nevedomým! Mal by sa vedome zmocniť týchto informácií, mal by sa začať čoraz vedomejšie spájať so svojim pravým duchovným „ja“, a mal by nakoniec dôjsť vedomému stotožneniu vlastnej osobnosti s ním.

Jedine tak sa z nevedomej, alebo polo vedomej bytosti, môže stať bytosť plne vedomá. Plne vedomá si toho, kým v skutočnosti je, a plne žijúca v realite hodnotovej dominantnosti pravého duchovného „ja“. Žijúca v realite vyššej kvality mysle, stojacej v službách a pod vedením nášho vyššieho „ja“, ktoré nás bude držať na cestách dobra, a bude nás chrániť od toho, aby sme upadli do zla.