Písanie o živote …

Pokúsim sa voľne pretlmočiť jeden zaujímavý rozhovor, ktorý odznel v slovenskom rozhlase. Prizvaný odborník povedal asi toto: V oblasti genetického výskumu sme zaznamenali nevšedné úspechy. Bolo dešifrovaných všetkých 20 000 génov, ktoré obsahuje ľudská DNA a u väčšiny z nich sa podarilo zistiť aj ich funkciu.

Prakticky by sa toto poznanie dalo uplatniť tak, že v prípade konkrétnych ochorení by sa gény zasiahnuté chorobou jednoducho vymenili za zdravé a všetko by bolo opäť v poriadku.

Ku koncu rozhovoru o súčasných úspechoch tohto vedného odboru a jeho budúcich perspektívach však prišlo na rad jedno veľké ALE. Aby sa totiž nadobudnuté poznatky mohli aj prakticky využiť, niečo nám k tomu predsa len ešte chýba. Nejaké zásadné poznanie, ktorým by sme ako kľúčom otvorili bránu k praktickému využitiu všetkých doterajších výskumov v oblasti genetiky. Vedci však vôbec nevedia, čo to vlastne je a kde to hľadať, pričom tušia, že ide o niečo, bez čoho sa nemôžu pohnúť ďalej.

Genetika má teda pred sebou obrovské perspektívy, ale zatiaľ sme sa v nej dostali iba po určitú hranicu, pričom až poznanie za touto hranicou nám môže priniesť praktické využitie doteraz nadobudnutých poznatkov.

Veľkou otázkou teda zostáva, ako prekročiť túto hranicu a kde ju vôbec hľadať? Ako a kde nájsť ono tušené, neznáme, ale zásadné poznanie, ktoré by nám otvorilo neuveriteľné možnosti liečenia mnohých, ak nie všetkých chorôb?

I keď vedecký svet v tomto smere tápe, riešenie danej otázky je v podstate veľmi jednoduché. Toto riešenie však nespočíva v ďalších miliardách, vložených do vedeckého výskumu, ale v niečom úplne inom: V morálnom a duchovnom vzostupe ľudstva! Etický, morálny a duchovný vzostup ľudstva totiž vždy podmieňoval ďalší, a teda aj vedecký a technický rozvoj našej civilizácie. Lebo jedine v tej miere, v akej sa postupne rozvíjala morálka a duchovnosť, jedine priamo úmerne tomu bola ľuďom dávaná možnosť vnikať do poznania tajomstiev hmoty. To je Zákonitosť! Vyššia Zákonitosť!

Veľké poznanie, poznanie zásadného významu totiž nemôže byť dané do nehodných rúk, pretože by namiesto úžitku spôsobilo tragédiu. Veď si len skúsme predstaviť, aké katastrofálne by asi boli dôsledky toho, keby ľudia v stredoveku, kedy boli doslova na dennom poriadku vojny medzi jednotlivými mestami, vojvodcami a kráľmi mali k dispozícii vojenskú techniku súčasného typu. Avšak úroveň morálky, etiky a duchovnej zrelosti, na ktorej sa nachádzali, im prirodzeným a zákonitým spôsobom znemožňovala dôjsť k takémuto druhu poznania, čo bolo v skutočnosti ich šťastím a ich ochranou. Ochranou pred sebou samými a pred zhubnými dôsledkami vlastnej nezrelosti.

No a nie inak je tomu i dnes! Stále ide o tú istú Zákonitosť! Aj dnes sa nachádzame na určitej úrovni morálky a miery duchovnosti, na základe ktorej sa nám dostáva zodpovedajúcej miery prieniku do tajomstiev hmoty, pričom zároveň tušíme a vnímame hranice, ktoré sú pevne stanovené nášmu poznaniu. Hranice, ktoré nemožno prekročiť ďalším úsilím v rozumovo vedeckom bádaní. Tadiaľto cesta nevedie.

No a keďže medzi schopnosťou prieniku do tajomstiev hmoty a rozvojom morálky, etiky a duchovnosti je priama úmernosť, celkom logicky z toho vyplýva iba jediné: ďalší pokrok, a to i v oblasti vedeckého poznávania je možný a podmienený práve pokrokom v oblasti etiky a duchovnosti. Len týmto spôsobom môžeme prekročiť hranicu, ktorá nás v súčasnosti brzdí a obmedzuje. Jedine v tomto je skrytý ďalší vzostup a pokrok našej civilizácie! Ide o Vyššiu Zákonitosť, ktorú nemožno obísť! Ničím! Ani vzdelanosťou, ani vedeckým bádaním.

Aká je však reálna situácia? Žiaľ, úplne opačná! Súčasná doba je dobou úpadku. Čoraz viacej rastie amorálnosť a materializmus! Obrovským spôsobom bujnie ľudská chamtivosť a túžba mať, vlastniť a užívať si. Svet sa iba egoisticky štve za hmotou.

Miera duchovnej zrelosti našej civilizácie dosahovala svojho kulminačného bodu v 30. rokoch minulého storočia, čo sa v tom období priamo úmerne prejavilo zásadnými objavmi v oblasti vedy a techniky. V tomto vrcholnom období sa rozhodovalo o tom, či sa dokážeme odraziť ešte ďalej a ešte omnoho vyššie, alebo naopak, dôjde k pádu smerom nadol, a to so všetkými zodpovedajúcimi negatívnymi dôsledkami.

Žiaľ, ľudstvo nevyužilo neopakovateľnú a jedinečnú príležitosť k nevídanému duchovnému, ale aj hmotnému vzostupu. Krivka jeho duchovnosti začala prudko klesať, čo sa okamžite prejavilo tak, že všetky tie veľké vynálezy a objavy, ktoré nám boli dané ku podpore a posilneniu nášho celkového vzostupu boli nakoniec zneužité, a vyústilo to do vojnovej katastrofy, aká nemala obdobu v dejinách našej civilizácie. /druhá svetová vojna/

Od tohto tragického bodu zlomu však žiaľ duchovnosť stále klesá, a ani ďalšie a nové vedecké objavy nedokážu zastaviť, či eliminovať celkový, a teda aj materiálny úpadok ľudstva, ktoré kráča od jednej krízy ku druhej smerom k vlastnej záhube a seba zničeniu. Zastaviť túto cestu do pekla a nasmerovať našu civilizáciu k ďalšiemu hmotnému vzostupu bez kríz, konfliktov a zbytočného utrpenia, nasmerovať ju k ďalším nevídaným objavom so zásadným vplyvom na náš každodenný život môže iba jediné – vzostup duchovnosti obyvateľstva našej planéty! Nie je tým samozrejme myslená nejaká formálna príslušnosť k rôznym náboženským, alebo duchovným organizáciám, ale reálny život podľa skutočných duchovných hodnôt, ktorými sa bude riadiť naše cítenie a myslenie, i naša reč a jednanie, a to úplne všade, či už doma, v práci, pri odpočinku, alebo kdekoľvek inde.

Ľudia, jednotlivci, by sa mali začať zaujímať o tieto hodnoty, mali by ich začať spoznávať, mali by sa nimi riadiť, či dokonca v súlade s nimi uvažovať. Týmto spôsobom môžu vlastným dielom prispieť nielen k svojmu osobnému vzostupu, ale aj k vzostupu celej našej civilizácie.