Písanie o živote …

To čo prežívame v súčasnosti nemá z globálneho hľadiska na našej planéte obdobu. Hovorí sa, že takejto výzve svet nečelil od druhej svetovej vojny. Či si to chceme priznať alebo nie, okolo nás prebieha niečo výnimočné, o čom sa bude ešte dlho hovoriť. Niečo, čo na dlhé obdobie poznamená národy zeme. Niečo, čo vstúpi do histórie a čoho sme práve my priamymi účastníkmi.

Vo všednej každodennosti života o tom mnohí vôbec takto nepremýšľajú. A už vôbec nepremýšľajú o základných hybných silách tohto diania a o jeho najhlbšej vnútornej príčinnosti. Preto ich ani len nenapadne, že jeho podstata je duchovná. Že žijeme v dobe súdu, predpovedanej prorokmi. A že tento súd spočíva v prežívaní dôsledkov všetkého nášho nesprávneho minulého jednania.

Ľudstvo je súdené neomylnými zákonmi Pána a súd spočíva vo vyvodení dôsledkov. Vo vyvodení dôsledkov z toho, ako sme žili, ako sme uvažovali a aké hodnoty sme preferovali. A tieto dôsledky na nás teraz dopadajú ako trest Boží.

Ale Pán nás netrestá! Trestáme sa my sami prostredníctvom jeho zákonov, v ktorých nerešpektovaní a ignorovaní sme si sami pre seba svoj trest utkali. Celkom konkrétne ide o Zákon spätného účinku. Jeho prostredníctvom musí ľudstvo v súde zožať všetky neblahé dôsledky toho, čo sialo.

A pretože táto problematika je mimoriadne vážna, pozrime sa na ňu podrobnejšie. V prvom rade bude však potrebné pozrieť sa predovšetkým do nášho vlastného vnútra, pretože to, čo teraz navonok reálne prežívame, je len vonkajším zviditeľnením vnútorných dejov, ktoré sme dlhodobo nosili a skrývali v sebe. A to hlboko v nás usadené a formované sa napokon prejavilo navonok. A pretože to nebolo dobré, prejavilo sa to negatívne. Dá sa teda povedať, že to, čo ľudstvo i jednotlivci dlhodobo siali vo svojom vnútornom naladení, vo svojich myšlienkach, pocitoch a citoch, i vo svojej hodnotovej orientácii, práve to teraz všetci navonok reálne žijeme a sme nútení prežívať na vlastnej koži.

Ako to funguje? Ak sa pozrieme na základnú štruktúru nášho vnútorného života, môžeme v nej nájsť dva základné rozhodujúce činitele. Môžeme v nej nájsť dva základné prvky, alebo dve naše vnútorné „ja“. Jedno vyššie a jedno nižšie.

Tým nižším je naše rozumovo materiálne „ja“ a tým vyšším je naše citovo duchovné „ja“. Takto to bolo dané Stvoriteľom a v tomto zmysle, čiže práve v tomto hierarchickom členení mali ľudia so svojimi dvomi vnútornými „ja“ zaobchádzať. To vyššie malo viesť a to nižšie malo poslúchať a naplňovať jeho pokyny. Týmto spôsobom by sa všetko vyvíjalo správne a náš svet by nikdy nedospel do toho stavu, v akom sa dnes nachádza.

My sme však žiaľ nerešpektovali správnu hierarchiu svojich dvoch vnútorných „ja“, a všetku svoju pozornosť, starostlivosť, záujem a dôraz sme venovali jedine svojmu nižšiemu, rozumovo, racionálne, materiálnemu „ja“. S týmto „ja“ sme sa plne vnútorne stotožnili a začali sme ho vo svojom vnútri považovať za kľúčové.

Ba čo viac, začali sme ho považovať za jediné, takže sme napokon zabudli, že v našom vnútri sa skrýva ešte aj nejaké iné, vyššie, duchovno citové „ja“. Preto ľudia napĺňali hlavne potreby svojho nižšieho „ja“ a ignorovali potreby svojho vyššieho „ja“.

Potrebami nášho nižšieho rozumového „ja“ je predovšetkým materiálne zabezpečenie, materiálny prospech a materiálne užívanie si. Pre našu civilizáciu sa tak stali rozhodujúce len hodnoty rozumovo materiálne. Hodnoty duchovné citové boli ignorované a odsunuté bokom. Hodnoty svedomia, cti, morálky, mravnosti, spravodlivosti, čistoty, ľudskosti a duchovnosti začali byť podriadené hodnotám matérie a konzumu. To vyššie a ušľachtilejšie v nás v podobe nášho citovo duchovného „ja“, ktoré malo viesť a mravne korigovať správanie nižšieho, rozumového „ja“ bolo odsunuté bokom a akoby uvrhnuté do väzenia.

Týmto spôsobom sa však nižšie rozumové „ja“ bez morálnej korekcie vyšším duchovným „ja“ úplne vymklo spod kontroly. Ľudia, plne stotožnení so svojim nižším rozumovým „ja“, ktoré prestalo byť usmerňované niečím vyšším, sa akoby odtrhli z reťaze, a vo svoje snahe o napĺňanie hmotných žiadostí začali čoraz viacej skĺzavať k bezohľadnosti, sebectvu, chamtivosti, nespravodlivosti, zvrátenosti a mnohým iným podobným veciam.

Ľudia sa stali žalárnikmi svojho vyššieho, citovo duchovného „ja“, ktoré uväznili za mrežami vlastných, nikdy nekončiacich materiálnych potrieb. A za týmito mrežami ich duch chradne, hladuje a hynie. Nedostáva sa mu naplnenia jeho potreby rozvíjania lásky, spravodlivosti, čestnosti, čistoty, dobra, mravnosti ušľachtilosti a poznania a naplňovania Vôle Stvoriteľa.

Takýto je dlhodobý vnútorný stav ľudstva. A tento stav sa stále stupňoval, až začal dosahovať svojho vrcholu. Začal dosahovať maximálneho stotožnenia sa ľudí so svojim nižším, rozumovo materiálnym „ja“ a maximálneho vzdialenia od svojho vyššieho, duchovno citového „ja“.

Avšak to, čo v sebe dlhodobo vnútorne nesieme a skrývame má tendenciu postupne prerásť aj navonok. Má tendenciu zhmotniť sa! Má tendenciu i navonok, na vlastnej koži dať ľuďom prežiť to, čo nosia vo svojom vnútri a akí vnútorne sú.

A preto sa vonkajšie pomery žalárnikov vlastného ducha začali postupne meniť k tomu, aby boli oni sami uvrhnutí do žalára. Konkrétne sa to vo fyzickom svete začalo diať tak, že sa začala vytvárať určitá svetová elita. Elita najviac rozumovo prešpekulovaných. Elita najbohatších a najmocnejších, ale aj najviac vzdialených od všetkého duchovného. Elita, ktorá vo svojej racionálno materiálnej zvrátenosti nakoniec dospela k temnej vízii a k temnému cieľu. Je ním absolútna svetovláda s úplným podmanením, zotročením a zdecimovaním ľudstva na takzvanú zlatú miliardu.

A táto elita ide pomaly, krok za krokom za svojim cieľom. Je tak bohatá, že si dokáže kúpiť takmer všetky mienkotvorné médiá a ich prostredníctvom formuje vedomie obyvateľstva želaným smerom. Médiá obhajujú kroky, uskutočňované svetovými elitami ako niečo, čo má slúžiť ku prospechu ľudí, ale v skutočnosti to slúži predovšetkým ku prospechu elity, a je to vždy len ďalší krok na ceste k dosiahnutiu jej cieľa, zadefinovaného ako Nový svetový poriadok (NWO).

No a tu sa už dostávame k našej najaktuálnejšej súčasnosti. Ku koronavírusovej pandémii. Je otázne, či je koronavírus prírodného pôvodu, alebo bol umelo vyrobený. Každopádne však prišiel svetovládnej elite veľmi vhod, pretože práve na pozadí dnešnej pandémie začína zrýchlenými krokmi napredovať k svojmu cieľu. Všimnime si, že všetky národy zeme sú pod zámienkou boja proti pandémii postupne zbavované najrozličnejších práv a slobôd. Ľudia sú neustále kontrolovaní. Obmedzuje sa pohyb na hraniciach a domáce väzenie i práca z domu sa stávajú realitou. Život spoločnosti bol zredukovaný len na to najnutnejšie. V obyvateľstve je médiami neustále vzbudzovaný strach a ako na spasenie sa čaká na vakcínu.

Avšak v takzvaných konšpiračných kruhoch sa hovorí, že práve k tomuto bodu malo všetko dôjsť. Že v ľuďoch mal byť zámerne vyvolaný panický strach pred niečím, na základe čoho obyvateľstvo vďačne a dobrovoľne pristúpi k vakcinácii. Existujú však podozrenia, že práve prostredníctvom vakcíny chce elita obmedziť plodnosť ľudstva, a tým začať s jeho redukciou na spomínanú, zlatú miliardu. Iná teória zase hovorí, že vakcína zasiahne ľudskú DNA takým spôsobom, že z nás vytvorí ľahko ovládateľné ľudské hybridy. Že naša DNA bude zmenená a my prestaneme byť ľuďmi. Staneme sa len poslušnými biorobotmi v rukách elity, plniacimi jej priania.

Finále zotročenia ľudstva nastáva! Náš tupý materializmus a naše nepatričné vyzdvihovanie nižšieho rozumového „ja“ nás doviedli až k tomuto bodu. A došlo k tomu preto, aby sme pochopili, čo takýto posun vnútornej hierarchie prináša. Aby sme poznali, k čomu to vedie. Aby sme pod hrozbou straty podstaty našej ľudskosti poznali fatálny omyl, spočívajúci v nesprávnom vyzdvihovaní nášho rozumovo racionálneho „ja“ nad nášho ducha.

Udalosti dospeli až sem preto, lebo Vládca univerza nás prostredníctvom svojho Zákona spätného účinku necháva prežívať dôsledky nášho vlastného jednania a myslenia, ktoré sa pre nás teraz stali súdom. Čo sme siali, to žneme! Pretože sme odopreli darovať slobodu a voľnosť svojmu vlastnému duchu, ani my sami si nezaslúžime byť slobodní! Pretože sme sa stali žalárnikmi vlastného ducha, zaslúžili sme si, aby sme aj my sami boli uvrhnutí do žalára! Civilizácia s uväzneným duchom sa sama stáva jedným veľkým väzením! To nie je žiadna fikcia, ale skutočnosť, ktorá sa odohráva pred našimi očami, a ktorú sme v súčasnosti nútení prežívať na vlastnej koži.

Zásadná otázka znie, čo s tým urobiť a ako sa z toho dostať?

Tu nepomôžu iba protesty! Tu nepomôže iba vzpieranie sa rôznym vládnym nariadeniam, presadzovaným pod taktovkou svetovládnych elít. Tu nepomôže iba občianska neposlušnosť! To všetko je dobré, ale nedostatočné! Rozhodujúcim faktorom je však jedine nevyhnutná zmena toho vnútorného, kvôli čomu sme sa do takejto situácie dostali. Rozhodujúcim faktorom je povýšenie nášho vnútorného, duchovno citového „ja“ na miesto, ktoré mu patrí! Na piedestál našej osobnosti! Naše duchovno citové „ja“ a s ním súvisiace hodnoty sa pre nás musia stať prvoradé! Máme sa stať ľuďmi ducha a citu! Ľuďmi, ktorých ľudskosť i celé ich bytie stojí na hodnotách, ako je spravodlivosť, čestnosť, ohľaduplnosť, nezištnosť, skromnosť, láska, mravnosť, čistota, dobro a úcta k Stvoriteľovi i k jeho Vôli! Jedine takto vnútorne hodnotovo orientovaný človek je duchovne slobodný, a preto si zaslúži i vonkajšiu slobodu! A v nevyhnutnom účinku Pánovho zákona spätného pôsobenia potom aj zožne vonkajšiu slobodu ako dôsledok vlastnej, dobrej a správnej sejby. Len duchovne slobodní ľudia si zaslúžia žiť v pravej a skutočnej slobode! A tej sa im aj dostane! Žalárnici vlastného ducha však budú uvrhnutí do žalára! Budú v ňom väznení, zbavení vlastného človečenstva a nakoniec zahubení!

Ako teda obstáť v dnešnej dobe?

Jedine tak, že sa stotožníme s vlastným duchom a jeho hodnotami! Jedine tak sa staneme ľuďmi ducha a jedine ľuďom ducha, plne stotožneným so svojim vyšším, duchovno citovým „ja“, sa od Vládcu univerza dostane v dnešnej dobe toľko podpory a pomoci, aby mohli obstáť v ťažkých očistných búrkach, zapríčinených otrokmi ľudského nižšieho, rozumovo materiálneho „ja“ a jeho nízkymi, materiálno konzumnými hodnotami.