Písanie o živote …

Ide tu o dve rozdielne veci, avšak väčšina populácie sa sústreďuje iba na jedinú. Iba v nej hľadá svoje naplnenie a iba ju považuje za kľúčovú. Všetci samozrejme vieme, o čo ide. Ale práve z tohto dôvodu, z dôvodu zredukovania dvoch v názve spomínaných vecí do jednej, zostávajú ľudia po celý život nenaplnení a neuspokojení.

Svojim priam horúčkovitým a nadmerným uspokojovaním telesnosti sa totiž nevedome snažia uspokojiť i svoje potreby duchovné. To ale možné nie je a preto ich duchovná zložka osobnosti zostáva trvalo nenaplnená, čoho nevyhnutným dôsledkom je pociťovanie nenaplnenia celého bytia.

V základnom členení má totiž každý z nás tri zložky osobnosti. Zložku telesnú, zložku duševnú a zložku duchovnú.

Čisto telesné uspokojovanie súvisí jednoznačne s našou telesnosťou. Je to uspokojovanie tých najnižších pudov a jeho dokonalým príkladom je trebárs poskytovanie takzvanej „lásky za peniaze“. Možno sem zaradiť aj seba uspokojovanie, či iné, podobné zvrátené praktiky, bez akejkoľvek duševnosti.

Druhým, vyšším stupňom je uspokojovanie duševnej zložky osobnosti, prejavujúce sa snahou nájsť svoju spriaznenú dušu, s ktorou by bolo možné utvoriť harmonický vzťah. Ide tu o uspokojenie a naplnenie túžby po partnerskej láske, založenej na duševnom porozumení a duševnej spriaznenosti.

V minulosti malo takéto hľadanie vzájomnej spriaznenosti, ktorá jediná je predpokladom fungujúceho partnerského vzťahu oveľa väčšiu vážnosť, ako dnes. Prejavovalo sa to tým, že k prvému telesnému spojeniu dvojice dochádzalo zväčša až po relatívne dlhšej dobe, ktorá bola v skutočnosti určená na to, aby sa potencionálni partneri dobre vzájomne poznali a mali si možnosť uvedomiť, či je medzi nimi naozaj určitá spriaznenosť duší, alebo nie. Preto bolo tiež trebárs v kresťanstve zaužívané, že k vzájomnému telesnému spojeniu partnerov mohlo dôjsť až po uzavretí manželstva.

Týmto všetkým bolo sledované jediné: nájsť zodpovedajúceho partnera, ktorý by bol našim čo najdokonalejším duševným doplnením, čím by došlo ku vzájomnému uspokojeniu duševnej zložky osobnosti oboch partnerov.

Telesné spojenie takýchto dvoch ľudí, ktorí sa duševne našli, môže byť potom práve prostredníctvom ich vzájomnej obapolnej duševnej lásky pozdvihnuté na oveľa vyšší stupeň. Už to totiž v nijakom prípade nie je iba to čisto pudové. Už je to vzájomný, láskyplný vzťah dvoch ľudí, ktorý automaticky dáva nový, vyšší a ušľachtilejší rozmer aj ich telesnosti.

Žiaľ v súčasnosti, pod vplyvom abnormálneho a úpadkového vyzdvihovania telesnosti, či už vo filmoch, reklamách, časopisoch, na internete, v móde a inde dochádza k prvému telesnému styku medzi potencionálnymi partnermi už po druhom, alebo treťom rande. To znamená, že ľudia sa vôbec hlbšie duševne nepoznajú, nepoznávajú a do popredia kladú iba to telesné. Niet sa potom čo čudovať, že v súčasnosti krachuje takmer každé druhé manželstvo.

No a teraz prejdime k duchovnej zložke osobnosti.

Tak, ako môže byť legitímne uspokojená duševná zložka našej osobnosti prostredníctvom doplňujúcej duše nášho partnera, tak, ako prostredníctvom našej vzájomnej partnerskej duševnej spriaznenosti môže byť legitímne uspokojená aj telesno pudová zložka našej osobnosti, rovnako legitímnym spôsobom nás vnútorne žiada o svoje uspokojenie i duchovná zložka osobnosti. K jej adekvátnemu uspokojeniu však môže dôjsť iba prostredníctvom vybudovania určitého vzťahu k Bohu. Vzťahu, aký je v známej Veľpiesni zo Starého Zákona prirovnávaný ku vzťahu nevesty a Ženícha, v ktorom sa nevesta radostne a bezvýhradne oddáva svojmu Ženíchovi.

Osobne poznám veľa partnerstiev, v ktorých si muž a žena vzájomne duševne veľmi dobre rozumejú. Možno teda povedať, že žijú v určitom duševnom súlade a že sa duševne našli. Že vzájomným harmonickým vzťahom dokázali naozaj naplniť a uspokojiť duševnú zložku vlastnej osobnosti.

Ďalej to však žiaľ nejde, pretože z hľadiska ich viacmenej materialistickej životnej orientácie doposiaľ neprekročili hranicu smerom k duchovnému a tým pádom nemohli nikdy dôjsť k uspokojeniu a naplneniu potrieb svojho ducha, pretože takúto ambíciu nikdy ani nemali.

To ale znamená, že aj napriek dokonalému uspokojeniu svojej duševnej zložky osobnosti, ako i z neho vyplývajúceho uspokojenia telesnej zložky osobnosti musia zostať títo ľudia navždy v najvnútornejšej časti svojej bytosti nenaplnení.

Lebo ak naša duša a jej potreby patria k hmotnosti jemnejšej, zatiaľ čo potreby našej telesnosti k hmotnosti najhutnejšej, náš duch a jeho túžba po naplnení stoja nad jemnou i hrubou hmotnosťou univerza a preto nemôžu byť uspokojené ničím hmotným. Legitímne potreby nášho ducha môžu byť naplnené iba tým, čo k nám prúdi od Boha prostredníctvom jeho Ducha. Jedine Pán môže naplniť a uspokojiť našu najhlbšiu a najvnútornejšu podstatu. Nič iného!

Z tohto dôvodu sa napríklad v minulosti mnohí takzvaní „svätí“ dobrovoľne zriekli uspokojovania takmer všetkých svojich potrieb, aby neboli ničím rozptyľovaní a mohli sa sústrediť iba na hľadanie spojenia so Svetlom Najvyššieho.

Treba však ale zdôrazniť, že podobné zriekanie sa svojich potrieb nie je vôbec nutné. Úplne totiž postačí, ak si uvedomíme, že máme aj potreby ducha, o ktorých naplnenie a uspokojenie by sme sa mali usilovať súbežne s napĺňaním a uspokojovaním potrieb svojej duše a svojho tela.

Aké sú to teda tie duchovné potreby, ktoré by sme sa mali snažiť uspokojiť?

Cítite túžbu po dobre? Po tom, aby sa vám všetko dobre darilo a všetko okolo vás bolo iba dobré?

Cítite túžbu po tom, aby sa s vami a okolo vás jednalo iba spravodlivo?

Cítite túžbu po tom, aby sa s vami a vo vašej blízkosti jednalo iba čestne?

Cítite túžbu po prežívaní radosti, šťastia a harmónie?

Túžite po tom, aby malo vaše bytie nejaký vyšší a ušľachtilejší zmysel?

Toto všetko a ešte mnoho iného patrí medzi túžby a potreby nášho ducha, ktorých naplnenia sa nám môže dostať iba prostredníctvom Svetla Najvyššieho. Avšak vždy iba v takej miere, v akej sa my samotní snažíme o dobro, spravodlivosť, čestnosť, či poznávanie a napĺňanie skutočného zmyslu vlastného bytia.

Človeče, v prvom rade ty sám sa usiluj o dobro a dostane sa ti dobroty Božej, ktorá má oveľa vyššiu cenu ako všetko, čo ti môže ponúknuť náš svet.

Človeče, v prvom rade ty sám sa usiluj o spravodlivosť a Spravodlivosť Najvyššieho sa bude nad tebou vznášať.

Človeče, v prvom rade ty sám sa usiluj o lásku a ohľaduplnosť ku všetkým ľuďom okolo seba a požehnanie Lásky Pána všetkých svetov sa nad tebou rozprestrie.

Človeče, usiluj o poznanie a naplnenie pravého zmyslu vlastného bytia a požehnanie Tvorcu univerza rozkvitne v tvojom vnútri v podobe šťastia a radosti, ktoré dajú tvojmu bytiu plnohodnotnosť.

Človeče, pouč sa od všetkých takzvaných „svätých“, ktorí sa zbytočne zriekali svojich potrieb preto, aby dosiahli spojenia s Pánom. Ak totiž chceli tohto spojenia tak veľmi dosiahnuť, celkom určite by sa im to podarilo i pri ich primeranom uspokojovaní, pretože Pán všetkých svetov od nás nevyžaduje žiaden asketizmus.

Rozhodne sa je ale treba hlboko zamyslieť nad tým, aká musí byť sila prežívania spojenia so Svetlom Pána, ak sa ľudia boli kvôli tomu ochotní zrieknuť všetkého ostatného. Lebo skutočne, ľudské oko nevidelo a ucho nepočulo, čo pripravil Pán pre tých, ktorí ho milujú. No a určitý odlesk tejto neuveriteľnej nádhery, veľkoleposti a velebnosti môže pri dosiahnutí spojenia so Svetlom Najvyššieho prežívať vo svojom primeranom odstupňovaní už aj človek tu na zemi.