Písanie o živote …

Ako tajomná niť a doposiaľ neobjasnená záhada, objavuje sa v evanjeliách i v Zjavení Jána znepokojujúca a záhadná identita neznámeho. Priamo, alebo nepriamo sa o ňom často zmieňuje Kristus, a píše o ňom aj Ján vo svojej Apokalypse.

Kto je to? Čo je to za osobnosť a aké má poslanie? Pustime sa do tohto, takmer detektívneho pátrania, ktoré rozhodne stojí zato.

Zmienená záhada nám začína biť do očí hneď na začiatku Nového Zákona, v úvode Matúšovho evanjelia. V kapitole s názvom „Počatie a narodenie Ježiša“ Matúš píše, čo povedal anjel v sne Jozefovi o Márii: „Porodí syna a ty mu dáš meno Ježiš (Vysloboditeľ), lebo vyslobodí svoj ľud z jeho hriechov.

A Matúš sám ďalej dodáva: „Toto všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo oznámil Pán ústami svojho proroka: „Hľa, panna počne a porodí Syna. A dajú mu meno Imanuel, čo v preklade znamená: S nami je Boh.“

Ďalej sa v tejto kapitole píše: „Keď sa Jozef zo sna prebudil, urobil ako mu kázal anjel Pána a vzal si Máriu za ženu. Ale nenažíval s ňou, kým neporodila svojho prvorodeného Syna. I dal mu meno Ježiš.“

A naše detektívne pátranie začína, pretože v tejto stati sa nepíše o jednej osobe, ale o dvoch! Píše sa v nej o dvoch osobách s rozdielnymi menami, ktoré majú rozdielne významy. Úplne jasne je tam predsa povedané, že dieťaťu Márie dali meno Ježiš. Nie Imanuel! Imanuel je niekto iný! Stačí iba minimálne vecný pohľad na uvedené skutočnosti, a očividný rozdiel medzi dvomi menami sa stane zjavný každému vnímavému čitateľovi.

A poďme v našom pátraní ďalej. Vo všetkých evanjeliách sa používa slovná formulácia „Syn Človeka“. Je však veľmi zvláštne, že Ježiš často hovorí o Synovi Človeka v tretej osobe. Napríklad takto: „Keď raz príde Syn Človeka“. Pán Ježiš teda o ňom hovorí ne ako o sebe, ale ako o niekom inom! No a práve v už spomínanom, Matúšovom evanjeliu, sa spomedzi všetkých evanjelií hovorí najviac o Synovi Človeka v tretej osobe, akoby si apoštol Matúš ako jediný uvedomoval, že ide o niekoho iného, ako o Ježiša. Ježiš je predsa Syn Boží, čo on sám potvrdil pred židovskou veľradou, a toto „rúhanie“ ho stálo život. Syn Človeka je teda niekto iný, nie Kristus, a práve preto je v evanjeliách často spomínaný v tretej osobe.

A poďme v našom pátraní ďalej. V evanjeliách sa nachádzajú zmienky o tom, že Pán bol mnohokrát sklamaný z nechápavosti učeníkov, ktorí jeho slovám správne nerozumeli a vykladali si ich inak, než ich on mienil. Preto, ako je aj písomne doložené, si často povzdychol: „Ešte aj vy mi nerozumiete?“ A preto tiež často v ústraní svojim učeníkom vysvetľoval, čo jeho slová v skutočnosti znamenajú.

Nechápavosť učeníkov a ich duchovná nezrelosť, ako i nechápavosť a duchovná nezrelosť celého ľudstva mali za následok to, že Kristus nemohol povedať úplne všetko, čo chcel. Nemohol zjaviť celú Pravdu, pretože by ju vtedajší ľudia nepochopili. Táto skutočnosť je zaznamenaná v Jánovom evanjeliu: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli /nepochopili/. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy! On Ma oslávi, lebo z Môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je Moje. Preto som povedal, že z Môjho vezme a zvestuje vám!“ Jn 15, 26-27; 16, 12-15.

Pán Ježiš teda zasľúbil ľudstvu príchod Ducha Pravdy v dobe, kedy už bude duchovne zrelšie. On zavŕši jeho poslanie a sprostredkuje ľuďom celú Pravdu, ktorú im Kristus pre duchovnú nezrelosť ešte vo svojej dobe nemohol dať. To všetko v súhrne znamená, že sa tu opäť hovorí o niekom inom, o nejakej inej osobe, ktorá má prísť, a ktorá nie je totožná s Ježišom.

A poďme ďalej. Zanechajme evanjelií a pozrime sa na Apokalypsu, čiže Zjavenie Jána. V kapitole 19 vo verši 11 sa píše: „Hľa biely kôň a ten, ktorý na ňom sedel, nazýva sa Verný a Pravdivý. Spravodlivo súdi a bojuje. Mal oči ako plameň, na hlave mnoho korún a napísané meno, ktoré nepozná nikto, len on sám. Oblečený bol do plášťa, skropeného krvou, a jeho meno je: Božie Slovo“.

A ďalej sa píše: „Z úst mu vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy.“ A zase ďalej: „Sám bude šliapať vínny lis rozhorčeného hnevu vševládneho Boha.“

Poďme rad za radom a vetu za vetou si rozoberme tieto slová. A začnime vetou: „Spravodlivo súdi a bojuje“. Kristus o sebe povedal: „Ja som neprišiel svet odsúdiť, ale spasiť“, čo je logické, pretože bol Láskou. A Láska nesúdi, ale prináša spásu. Preto je tiež Ježiš nazývaný Spasiteľom.

Z toho všetkého ale vyplýva, že súdiť bude niekto iný! Niekto, koho osobnosť tomu charakterovo zodpovedá. Niekto, koho vnútorná podstata stojí nie na báze Lásky, ale na báze Spravodlivosti. Lebo akýkoľvek súd je predsa vždy spojený hlavne so spravodlivosťou.

Ďalej si všimnime slová: „…a na hlave mal mnoho korún a napísané meno, ktoré nepozná nikto, len on sám“. Meno Ježiš a jeho osobnosť, stojaca na princípe Lásky, je predsa svetu dobre známa. Avšak meno a osobnosť tohto záhadného neznámeho je svetu neznáma! Nepozná ho nikto, len on sám!

A ďalej sa pozrime na slová: „Z úst mu vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy“. To znamená, že Slovo, ktoré bude dotyčný prinášať, bude z jeho pozície Spravodlivosti ostré a prísne. Bude ako ostrý meč, ktorý sa bude bolestivo a nemilosrdne dotýkať všetkých ľudských omylov, chýb a poloprávd, aby ich uviedol na správnu mieru. Ľudstvo bude konfrontované so skutočnou Pravdou, od ktorej je vzdialené. A ako vieme, Pravda bolí!

No a posledná veta hovorí: „Sám bude šliapať vínny lis rozhorčeného hnevu vševládneho Boha“. Tieto slová hovoria jednoznačne o samotnom výkone aktu Spravodlivosti, a iste uznáte, že takéto niečo sa absolútne nezhoduje s osobnosťou Ježiša Krista, ktorý bol, je a zostáva Láskou. Na takéto niečo treba byť jednoducho stavaný! Treba byť Spravodlivosťou a stáť na platforme prísnej a nekompromisnej Spravodlivosti!

Ak si naše pátranie po totožnosti a osobnosti záhadného neznámeho z evanjelií zrekapitulujeme pekne od začiatku, zistíme takýto konečný výsledok: Jeho meno je Imanuel a toto meno zostáva ľuďom neznáme. Je tiež zároveň Synom Človeka, o ktorého príchode Ježiš často varovne vravel: „Až raz príde Syn Človeka …“ A varovne o ňom hovoril preto, lebo príde k súdu.

Záhadný neznámy je tiež zároveň Duchom Pravdy, ktorý má ľudstvo uviesť do plnej Pravdy. Ktorý má priniesť Slovo Pravdy! Slovo od Stvoriteľa, tak prísne a ostré, že ním budú národy sveta a chyby ľudstva bité ako mečom. Ale to len preto, aby sme sa pod tlakom prísnosti stihli ešte duchovne narovnať, a ako znalí plnej Pravdy mohli úspešne prejsť Božími mlynmi posledného súdu.

Iste uznáte, že toto všetko sú skutočnosti nesmierne vážne a dôležité. Že sú to skutočnosti zásadného charakteru, s dosahom na celé naše bytie, alebo nebytie. Komu nie je ľahostajný jeho vlastný osud, mal by preto začať pátrať v tomto naznačenom smere. Mal by začať hľadať Slovo Pravdy, ostré ako meč, oddeľujúce všetko pravé, zdravé a správne, od všetkého nepravého, falošného a pokriveného. Mal by sa začať zaujímať, či niečo takéhoto jestvuje, mal by to nájsť, a mal by to absorbovať do jadra svojej osobnosti, aby sa napokon, kvôli svojej ľahostajnosti, neocitol ako hroznový strapec „vo vínnom lise rozhorčeného hnevu vševládneho Boha“!

Tým, ktorých tieto veci oslovujú a chceli by sa o nich dozvedieť viac, než je možné sprostredkovať v krátkom článku, môžem doporučiť dielo „Vo Svetle Pravdy“.