Písanie o živote …

Životná cesta každého z nás je predurčená! A preto je ňou treba ísť! Je absolútne bezpredmetné pozerať na iných, na ich možnosti, schopnosti, klady, alebo zápory. To čo majú, kadiaľ idú a čo robia je ich osobnou cestou, rozdielnou od tej našej.

Keď totiž budeme takto príliš veľa pozerať na iných a porovnávať sa s nimi, stratíme schopnosť jasne vnímať, kadiaľ máme ísť my. Kadiaľ vedie naša osobná životná dráha, ktorá je presne uspôsobená práve našim schopnostiam, danostiam a možnostiam.

Púť každého človeka je totiž predznamenaná Zákonmi Stvoriteľa, ktorými sa riadia všetky svety. No a najvyšším umením aké vôbec jestvuje, a síce umením správne žiť, je schopnosť vyciťovať smer svojej životnej dráhy a jednať v súlade s tým, čo nám predurčili Zákony vyššej Vôle.

Preto teda nemáme hľadieť na iných, ale predovšetkým sami na seba a na to, čo je práve nám osobne predurčené týmito Zákonmi. Ak totiž pôjdeme touto cestou, naplníme zmysel vlastného, súčasného pozemského bytia. A to nám nemôže priniesť nič iného ako šťastie, pretože jednoducho žijeme tak, ako máme a robíme to, čo robiť máme.

Toto predurčenie a predznamenanie našej životnej cesty je ale treba správnym spôsobom pochopiť. Uveďme si preto príklad:

Predstavme si, že máme pred sebou zošit s čistými listami papiera, do ktorého máme za úlohu niečo napísať. Dáme sa teda do písania a pomaly zachytávame svoje myšlienky. Ale keďže onen list papiera je absolútne čistý, čiže bez akýchkoľvek riadkov, čoskoro zistíme, že nepíšeme úplne rovno, ale naše vety sa šplhajú hore, alebo padajú nadol.

Úplne inak je však tomu, ak si vsunieme pod onen čistý list papiera podložku so silno zvýraznenými riadkami, ktoré cez papier presvitajú. Keď sa ich potom pri písaní držíme, náš text je krásny, úhľadný a rovný, až je naň radosť pozerať.

Tento príklad je snáď aspoň približnou ukážkou rozdielu medzi tým, ak niekto píše do jednotlivých stránok knihy svojho života len tak bez všetkého a medzi tým, kto si dá trochu záležať a rešpektuje riadky predznačené podložkou, vloženou pod listom papiera. V prvom prípade je výsledkom text neúhľadný a v druhom prípade rovný a úhľadný.

Prakticky to teda znamená, že vždy, keď sa prebudíme do nového dňa, máme pred sebou čistú, nepopísanú stránku knihy nášho života, do ktorej v tento deň určite niečo napíšeme. Ak sa budeme snažiť naladiť na vyššiu Vôľu, ak sa budeme snažiť vycítiť a vytušiť, čo pre nás pripravila, ak budeme v súlade s ňou usmerňovať svoje kroky a rozhodnutia, budeme žiť správne a jednotlivé stránky knihy nášho života budú úhľadné a krásne nie len úpravou, ale aj samotným obsahom. Toho dôsledkom bude náš harmonický a šťastný život. Lebo vyššia Vôľa predsa vie, kam sa majú uberať naše kroky a rozhodnutia a snaží sa nám to naznačiť. A nám potom už iba stačí, aby sme to vnímali, držali sa toho a všetko v našom živote bude dobré. Ba výborné!

Žiaľ, ľudia ale vo väčšine prípadov jednajú úplne inak. Píšu totiž do stránok svojej knihy života ľahkomyseľne a bez toho, že by sa starali o nejakú „podložku“ s jemne predznačenými a presvitajúcimi riadkami. Ich text je potom krivý, pôsobí neharmonicky a ako sa zvykne vravieť „na sem tam“. A takým neharmonickým a „na sem tam“ je i život ľudí, ktorí sa nesnažia vyciťovať to, čo im bolo predurčené Zákonmi vyššej Vôle. Väčšina z nich totiž kráča svojim životom tak, ako oni sami chcú a v tomto zmysle jednajú úplne svojvoľne. Majú na to síce právo, pretože to patrí k prejavu ich slobodnej vôle a slobodného rozhodovania, ale ak uvážime, že osobná vôľa človeka nemôže byť ani zďaleka tak dokonalá ako Vôla vyššia, musia tomu nevyhnutne zodpovedať aj výsledky. A tie výsledky vlastnej ľudskej vôle bývajú žiaľ často veľmi úbohé. Mnohí už totiž s trpkosťou spoznali a mnohí ešte trpko spoznajú, že hoci oni sami chceli pre seba iba to najlepšie čo len mohli, šťastie a harmóniu im to aj tak neprinieslo.

Dôvod je jednoduchý. Spočíva v nedostatočnosti a nedokonalosti ľudskej vôle. Ono známe „Buď Vôľa Tvoja“ neznamená totiž nič iného, ako snahu o vyciťovanie a napĺňanie už toľko spomínanej vyššej Vôle, pretože iba na základe plnenia toho, čo nám práve ona predznamenáva ku nám môže zavítať šťastie a harmónia.

„Buď Vôľa Tvoja, ako v nebi tak i na zemi.“ Tieto slová značia, že tí, ktorí žijú v nebi naplnení šťastím prežívajú šťastie preto, lebo sa naučili vedome kráčať tak, ako im to predznamenáva a predurčuje vyššia Vôľa, čoho dôsledkom je jasavé šťastie.

Tieto slová znamenajú, že nebesá sú plné šťastných ľudí, žijúcich v súlade s vyššou Vôľou a že ak to pochopia i ľudia na zemi a začnú podľa toho žiť, bude i na zemi tak, ako v nebi.

No a to, že ľudia na zemi dnes ešte nežijú ako v nebi je spôsobené tým, že sa ešte nenaučili kráčať cestami, ktoré im predurčila vyššia Vôla. Že sa nezaujímajú o jej predurčenia, že sa ich nesnažia vyciťovať, ale naopak, robia iba to a rozhodujú sa iba tak, ako oni sami považujú za dobré. No a „úspešné výsledky“ takýchto čisto ľudských rozhodnutí máme každodenne možnosť vidieť všade okolo seba.

Veľký je Hospodin a dokonalé sú jeho Zákony, ktoré v nepochopiteľnej všemúdrosti predurčujú životnú dráhu každého človeka. Zostáva ale našou vlastnou povinnosťou dokázať sa naladiť na to, čo je nám vyššou Mocou predurčené a čo teda máme prostredníctvom svojich činov a rozhodnutí napĺňať. Je na nás a našej slobodnej vôli, či tak učiníme, alebo nie. Či budeme kráčať cestami Svetla, ktoré nám boli predznamenané Zákonmi Najvyššieho a jeho Vôľou, alebo budeme robiť iba to, čo my osobne považujeme za dobré a správne.

Je iba na nás, či sa rozhodneme postaviť svoj život na rešpektovaní vyššej Vôle, alebo na svojej vlastnej, malej osobnej vôli. Či sa rozhodneme žiť a radiť sa podľa slov: „Buď Vôľa Tvoja“, alebo podľa slov: „buď vôľa moja“. Rozhodnúť sa môžeme ako chceme, to je čisto našou vecou, ale mali by sme vedieť, že v plnení veľkej Vôle Hospodina sa skrýva ľudská veľkosť a v plnení našej vlastnej, malej vôle sa skrýva ľudská malosť. Zostáva na ľuďoch samotných, či sa chcú stať veľkými a šťastnými, alebo malými a obmedzenými vlastnou vôľou, ktorá nás vzďaľuje od skutočného šťastia.