Písanie o živote …

Vianočné sviatky sú za nami. A opäť sme ich nepochopili! Opäť väčšina oslavovala všetko možné, len nie to, s čím Vianoce naozaj súvisia. A pre našu fatálnu a dlhodobú neschopnosť chápať ich podstatu sa postupne čoraz intenzívnejšie mieša do ich atmosféry tvrdý podtón. Miešajú sa do nich drsné prvky nekompromisnosti, ktorá je prejavom stanovenia konečnej hranice nepoučiteľnému a arogantnému ľudskému druhu na zemi.

Lebo Vianoce sa pre mnohých stali len sviatkami modly konzumu a spotreby. A tejto modle vždy oddane a každoročne vzdávajú hold svojim fanatickým nakupovaním, svojimi plnými bruchami a svojim bezmyšlienkovitým vysedávaním pri televízii. Alebo trebárs aj svojimi návštevami a stretnutiami so známymi, naplnenými plytkými rozhovormi bez štipky duchovného rozmeru. Takto strávili Vianoce materialisti, ktorí uznávajú iba hmotu a to, čo je možné vidieť a čo sa dá ohmatať.

Čo ale povedať o Vianociach, strávených ľuďmi, uznávajúcimi ich duchovný rozmer? Čo povedať o ich, ľudovému folklóru sa podobajúcim návštevám chrámov, z ktorých masy veriacich všetkých kresťanských cirkví vždy opäť odchádzajú s uistením o všetko objímajúcej a všetko odpúšťajúcej Láske? Láske, ktorú sme úmyselne zbavili aspektu Spravodlivosti a urobili ju sladkasto príkrou, ba až slabošsky zmäkčilou len preto, aby čo najviac vyhovovala našej povrchnosti, duchovnej lenivosti a mnohým iným slabostiam?

No a po sviatkoch, strávených buď materialisticky pri dobrom jedle a pití, pri plytkom odpočinku a zábavách, alebo duchovne v dlhých, ale mnohými veriacimi bezmyšlienkovite strávených hodinách na rôznych slávnostných vianočných pobožnostiach, nastane napokon všedný pracovný deň. Deň, v ktorom akoby švihnutím čarovného prútika náhle pominie všetko čaro Vianoc.

Nastáva totiž tvrdá realita a každodenný život! Tisíce ľudí, ktorí cez vianočné sviatky aspoň navonok deklarovali svoju príslušnosť ku kresťanským hodnotám v bežnom a každodennom pracovnom dni šliapu práve po týchto hodnotách hrubou čižmou. Kvôli peniazom, zisku a kariére opäť šikanujú svojich podriadených. Opäť ich nútia pracovať v ľudsky nedôstojných podmienkach a za žobrácku mzdu. Opäť je vytváraná atmosféra strachu a boja o holé prežitie. Opäť vzniká nenávisť, závisť, zlé a pokrytecké medziľudské vzťahy. Opäť sa roztáča kolotoč klamstva, ziskuchtivosti, podvádzania, využívania a zneužívania iných. Zväčša tých slabších, menej šikovných a menej inteligentných.

Pomáhajúca láska a úcta človeka k človeku zostala len krásnou vianočnou rozprávkou. A tá zmizla skôr, ako prvý sneh. Skutočný život sa totiž riadi úplne inými zásadami! Tu niečo také, ako úcta a pomáhajúca láska k ľuďom nemá miesto! A ak áno, iba akože! Iba navonok a nikdy nie skutočne vnútorne a úprimne! Žiaľ, takéto je pozemské ľudstvo! Veľká česť tým nemnohým výnimkám.

Vo svojom pachtení za hmotou a s duševným obzorom zúženým iba na pozemské však ľudia netušia a nevyciťujú, že vo stvorení sa každým dňom čoraz viac a viac dostáva do popredia očistný princíp prísnej Spravodlivosti! Toto ľudstvo, ktoré pred 2000 rokmi dohnalo Božiu Lásku na Golgotu a pribilo ju na kríž, toto ľudstvo, ktoré ju každý deň počas svojej dlhej histórie stále znova a znova vraždilo a zabíjalo svojou neláskou, neprajnosťou a nenávisťou voči iným, toto ľudstvo, ktoré si stále odmieta vzájomne pomáhať a podporovať sa, toto skazené a nepolepšiteľné ľudstvo bude pôsobením veľkej Božej Spravodlivosti teraz samo dohnané na Golgotu a pribité na kríž. A to tak, že Spravodlivosť Pána nechá na nás dopadnúť všetky dôsledky celého nášho doterajšieho nesprávneho jednania.

Áno, priblížil sa čas odplaty za utrpenie, ktoré sme kedysi spôsobili Synovi Božiemu! Priblížil sa čas odplaty za Golgotu, odplaty za stáročné zneucťovanie, znevažovanie a ignorovanie všeobsiahlého princípu pomáhajúcej Lásky, ktorého poznanie nám priniesol Kristus. Priblížil sa čas, keď všetci pochopíme, že Stvoriteľ nie je vôbec onen dobromyseľný, všetko odpúšťajúci senilný starček, voči ktorému si je možné všetko beztrestne dovoľovať. Všetci spoznáme, že Najvyšší nie je vôbec takým, akého si ho ľudia vo svojej pokrivenosti predstavujú.

Áno, Stvoriteľ je skutočne Láskou a táto jeho veľká a nepochopiteľná Láska spočívala v trpezlivom čakaní na to, či predsa len napokon dobrovoľne nepochopíme životnú nevyhnutnosť podriadenia sa Kristom ukázanému, univerzálnemu princípu pomáhajúcej Lásky.

Toto stáročné trpezlivé čakanie na zmenu však bolo ľuďmi považované za slabosť a nemohúcnosť. Toto láskavé a trpezlivé čakanie nebolo využité k tomu, k čomu malo byť a síce, k pochopeniu a podriadeniu vlastného života dávajúcemu a pomáhajúcemu princípu Lásky.

Práve naopak! V ľuďoch iba rástla pýcha, domýšľavosť a bezohľadnosť. V hmotnosti zeme sme sa totiž vždy cítili a stále sa cítime byť istými a neohrozenými, ako v nedobytnej pevnosti. A naša arogancia voči Stvoriteľovi a jeho Zákonom sa stále iba stupňuje.

A pre toto všetko prichádza teraz ku nám náš Pán úplne inak! Prichádza už nie v Láske, ale v Spravodlivosti! Jeho Vôľa nám bola jasne, vecne, priamo, nekompromisne a požadujúco sformulovaná v Posolstve Grálu!

Zásadný rozdiel je však v tom, že kým, Kristovo Posolstvo Lásky možno definovať slovami „môžete a máte“, v novom Posolstve, v Posolstve Vôle a Spravodlivosti je jednoznačne stanovené: Musíte! Ľudstvo, podriaď sa konečne Vôli Božej, alebo zahyň! Buď, alebo!

Novým Posolstvom, Posolstvom Vôle a Spravodlivosti začalo pozemskému ľudstvu plynúť ultimátum! Hodina za hodinou, minúta za minutou a sekunda za sekundou! Lehota do jeho vypršania je dobou poslednej milosti, v ktorej je ešte možná dobrovoľná zmena.

Keď však ultimátum vyprší a ľudia sa dobrovoľne nezmenia, čomu žiaľ zatiaľ všetko nasvedčuje, príde na rad prežívanie.

Ostrie meča Božej Spravodlivosti dopadne do stvrdnutých sŕdc a duší, podobajúcich sa pôde, ležiacej dlhé roky úhorom. Táto, ako skala tvrdá pôda, bude rozoraná oceľovým radlom utrpenia. Utrpenia, ktoré si ľudstvo samé privodí svojou pýchou a ignorovaním Vôle Stvoriteľa.

Vo vianočných zvonoch a v ich zvuku bolo preto možné vycítiť podtón úzkosti! Úzkosti celého stvorenia pred spravodlivým a hrozným hnevom Božím! Spamätaj sa už konečne človeče a zmeň sa! Iba toto jediné môže ešte od teba odvrátiť svištiace ostrie meča Jeho neúprosnej Spravodlivosti, ktorej existenciu si tak naivne podcenil.