Písanie o živote …

Nič nie je úplne čierne, ale ani úplne biele. Ak sa objektívne pozeráme na svet zistíme, že všetko má svoje pre a svoje proti. A presne tak je to aj so súčasným a bývalým spoločenským systémom. Nie všetko v tom bývalom bolo zlé a nie všetko v tom súčasnom je iba dobré.

Mnohým skôr narodeným ľuďom sa preto bytostne prieči dnešné, jednostranné a propagandisticky orientované, čiernobiele videnie vzťahu medzi súčasnosťou a minulosťou v oficiálnych médiách.

Kto počas bývalého spoločenského systému absolvoval vojenskú prezenčnú službu vie, že vojak mohol byť za svoje dobré výsledky odmenený trojakým spôsobom. Za prvé to bola fotografia pred rozvinutou zástavou pluku. Za druhé fotografia pred rozvinutou zástavou práporu. A za tretie dočasné opustenie posádky – takzvaný opušťák.

O tejto stupnici odmeňovania kolovali žarty a prvé dva stupne boli viacmenej formálne, pretože vojakom sa za odmenu dávali predovšetkým opušťáky.

Prečo o tom hovoríme? Lebo na spomínanom príklade, a podobných príkladov z čias dávno minulých by sa dalo nájsť ešte omnoho viac môžeme vidieť, že socializmus aspoň formálne staval na prvé miesto službu určitému ideálu.

Socializmus teda v istom zmysle tušil, že skutočná veľkosť človeka a skutočné človečenstvo sa môže plne plne rozvinúť iba v službe vyšším ideálom. Toto poznanie je naozaj niečím zásadným a veľmi veľkým, len žiaľ nebolo prostredníctvom poznania pravých ideálov dotiahnuté do úspešného konca.

No a teraz sa pozrime na kapitalizmus. V čo verí kapitalizmus? Na čom stojí a čo stavia na najvyššie miesto? Odpoveď je jednoznačná: kapitál a teda peniaze! Veď predsa také už nesie pomenovanie! Žiadne ideály! Všetko stojí a padá iba na peniazoch. To je to najrozhodujúcejšie! A ak sa aj tu a tam hovorí o nejakých ideáloch, ešte aj oni musia slúžiť predovšetkým peniazom a ešte aj za nimi sa skrývajú iba peniaze a zisk.

Kým teda v socializme slúžil človek určitým ideálom, v kapitalizme slúži predovšetkým peniazom. Peniaze rozhodujú všade a vo všetkom. Sú mierou všetkých vecí a človek je ich otrokom. Ten totiž, kto peniaze nemá otročí preto, aby bol schopný aspoň prežiť a ten, kto peniaze má, otročí preto, aby ich mal ešte viac. Peniaze, ktoré si ľudia vytvorili preto, aby si nimi uľahčili vzájomný výmenný styk, a teda aby im slúžili sa však ľuďom časom stali modlou a ľudia samotní začali slúžiť peniazom a dali sa nimi zotročiť. Takáto je podstata spoločenského systému, v ktorom v súčasnosti žijeme.

Skúsme sa na celú vec pozrieť prostredníctvom citu a skúsme vycítiť, čo je viac a čo teda stojí vyššie. Či otrok peňazí, alebo služobník ideálov? Čo je viac hodné človeka a jeho ľudskej dôstojnosti? Myslím, že odpoveď bude je jednoznačná. To vyššie a skutočne ľudské v nás sa prikláňa k službe ideálom, avšak naša každodenná realita je realitou otroctva peňazí, pre ktorých získanie sme ochotní urobiť takmer všetko. I pošpiniť vlastnú ľudskú dôstojnosť, či ľudskú dôstojnosť iných.

Je nám teda jasné v čom bol socializmus lepší? V pochopení toho, že máme slúžiť ideálom. Len to musia byť ideály vysoké a pravé.

Ale aké sú to tie vysoké a pravé ideály? No predsa dobro, spravodlivosť, čestnosť, ušľachtilosť, čistota, ľudskosť a duchovnosť. Im máme slúžiť, pretože jedine oni majú schopnosť dvíhať a pozdvihovať jednotlivcov i celú spoločnosť. Lebo služba najvyšším, pravým a skutočným ideálom robí v skutočnosti z človeka človeka. Lebo to, čo stojí vysoko má schopnosť dvíhať, avšak to, čo stojí nízko nás naopak znižuje. A preto v porovnaní s tým, aké by mal mať človek skutočné ciele a ideály je súčasné otroctvo peňazí latkou, nastavenou nesmierne nízko. Z ľudí to robí otrokov a mnohokrát ich znižuje až hlboko pod ľudskú dôstojnosť.

Peniaze sú síce k životu potrebné, ale nesmú stáť nikdy na prvom mieste. Nesmú sa stať stredobodom všetkého tak, ako je tomu dnes. Ak sa ľudia a spoločnosť k tomu znížia, potom to pôjde od desiatich k piatim. Pôjde to nadol, pretože nízke nemôže ťahať nikde inde ako do nížin.

Vzostup jednotlivca i celej spoločnosti teda prioritne nespočíva v iba v racionalizácii a zefektívňovaní systému, ktorý je v samotnom jadre zlý, pretože sa klania modle peňazí.

Vzostup jednotlivca a celej spoločnosti spočíva nie reformovaní, ale v úplnej zmene systému, v ktorom bude stáť v popredí a v strede všetkých záujmov celospoločenská snaha o dosahovanie vysokých a vznešených ideálov, pričom peniaze sa musia stať záležitosťou druhoradého charakteru.

V strede záujmu musí teda stáť predovšetkým trvalá snaha o dobro, spravodlivosť, čestnosť ušľachtilosť, čistotu, ľudskosť a duchovnosť. Jedine potom sa začnú veci zlepšovať. Jedine potom sa budeme môcť mať všetci lepšie. Všetci a nie len niektorí!

Avšak tí niektorí, ktorí sa dnes majú dobre a ktorým sa darí profitovať zo súčasného systému postaveného na zvrátenom uctievaní modly peňazí, tí veru naozaj nemajú záujem na tom, aby sa niečo zmenilo. Sú to totiž zväčša tí, ktorí stoja na najvyšších priečkach spoločnosti a majú priamy vplyv na jej chod a smerovanie.

Ako ale zmeniť systém k lepšiemu, keď tí hore o to nemajú záujem? Isté úslovie hovorí, že každý národ má presne takú vládu, akú si zaslúži. V týchto slovách sa skrýva veľká múdrosť. Aký je totiž národ a aké hodnoty uznáva, práve ľudia takéhoto druhu sa môžu vyšvihnúť na jeho vrchol. Ak sa však národ, ľudia a jednotlivci začnú meniť k lepšiemu, ak začnú usilovať o skutočné a pravé hodnoty, potom, jedine potom sa môžu postupne prepracovať do popredia spoločnosti ľudia, nesúci v sebe tieto hodnoty a snažiaci sa ich aj aktívne presadzovať.

Zmena k lepšiemu, hodnotnejšiemu a ľudsky dôstojnejšiemu k nám teda nemôže prísť zmenou vo voľbách, ale jedine prostredníctvom našej osobnej zmeny. Jedine my musíme vyvinúť snahu o pravé a skutočné ideály. Kiež by sa našlo čo najviac ľudí, ktorí to pochopia. Ktorí pochopia, že za nich nikto neurobí to, čo musia vykonať jedine oni samotní. A potom, keď tak učinia sa im dostane tiež presne takej vlády, akú si naozaj zaslúžia.