Písanie o živote …

Je tisíce vecí, o ktorých sme sa učili a ktoré poznáme. Ide o veci dôležité i menej dôležité, ale smutné je, že vo všeobecnosti vládne neznalosť o tom najdôležitejšom. A síce, o schopnosti človeka spájať sa s neutrálnou, základnou božskou silou, prúdiacou univerzom, a zároveň o jeho schopnosti formovať všetko okolo seba práve s jej pomocou.

S touto silou totiž prichádzame do kontaktu mnohokrát za deň a prostredníctvom nej formujeme a dávame vznikať mnohým veciam a dejom. Avšak žiaľ bez toho, že by sme o tom vôbec vedeli. A tak, na základe svojho nevedome ľahkomyseľného prístupu dávame vznikať veciam, ktoré nie sú vôbec pozitívne, a ktoré negatívne ovplyvňujú naše okolie, ako aj našu vlastnú osobnosť.

Aby sme neboli v tejto dôležitej veci tak nevedomými a ľahkomyseľnými, akými sme dnes, pozrime sa detailnejšie na nepoznané tajomstvo tohto fenoménu.

Našim univerzom prúdia rôzne druhy síl a energií. A spolu s nimi i tá najzásadnejšia a najdôležitejšia. A síce už spomínaná, základná božská sila. No a každý z nás ľudí s ňou vstupuje do kontaktu prostredníctvom svojho citového chcenia. Akonáhle teda niečo cítime, alebo niečo chceme, akonáhle sa naše citové chcenie orientuje celkom určitým smerom, okamžite nadväzuje kontakt so základnou, živou silou. Tá sa vlieva do nášho citu a on sa tým pádom stáva živým.

Základná božská sila teda oživí naše cítenie, a ono sa okamžite sformuje do živého citového útvaru, presne zodpovedajúceho druhu nášho citového chcenia.

To znamená, že ak chceme napríklad niekomu urobiť radosť, do nášho chcenia sa vleje božská sila a vytvorí krásnu, dobroprajnú, živú citovú formu radosti, ktorá smeruje k dotyčnej osobe. Dostane sa do jej blízkosti a veľmi pozitívne na ňu vplýva svojou radostnosťou. A verná sebe samej sa v nej snaží vzbudiť rovnako radostné city.

Ale žiaľ, presne tento istý mechanizmus platí aj v prípade zlého chcenia. Ak trebárs cítime k niekomu nenávisť, do nášho citového chcenia sa taktiež okamžite vleje základná božská sila a vytvorí nenávistnú citovú formu, smerujúcu k dotyčnej osobe. A táto nenávistná citová forma sa zdržuje v jej blízkosti a negatívne ju ovplyvňuje smerom k nenávisti.

Tieto skutočnosti nie sú vidieť. Sú voľným okom neviditeľné, ale reálne prebiehajú na úrovni citových energií. Lebo základný fyzikálny zákon hovorí, že žiadna energia sa nestráca. A presne tak je tomu aj s energiou našich citov.

Každým svojim citovým chcením vytvárame prostredníctvom základnej sily určitú živú citovú formu, ktorá pôsobí na svoje okolie a na všetko, s čím príde do styku. A pôsobí buď pozitívne, radostne a budujúco, alebo negatívne, nenávistne a ničivo. Iba na našom chcení záleží, čo budeme prostredníctvom živej božskej sily v našom univerze vytvárať. Táto sila totiž nie je ani dobrá, ani zlá. Je to proste iba živá, neutrálna sila, ktorá vlieva život všetkému, čo chceme. Jedine my samotní svojim dobrým, alebo zlým citovým chcením usmerňujeme božskú silu buď k dobrému, alebo k zlému.

Stvoriteľ teda vlieva do stvorenia svoju základnú silu a vo veľkej dôvere ponecháva na ľuďoch samotných, aby s ňou hospodárili. Aby s ňou hospodárili a využívali ju správne, prostredníctvom svojho dobrého citového chcenia a vytvárali živé citové formy radosti, šťastia, harmónie, porozumenia, prajnosti, dobra, pomoci ohľaduplnosti, spravodlivosti, ľudskosti a ušľachtilosti. Aby tieto, jednotlivcami vytvárané, živé citové formy potom pozitívne vplývali na ostatných a v užšom i širšom okolí šírili ušľachtilé hodnoty. Jedine takým spôsobom mala byť a má byť našim citovým chcením využívaná základná božská sila.

Avšak ľudia namiesto toho, aby z nej pre seba a pre iných vytvorili svet šťastia a harmónie, si z nej svojim zlým chcením sami pre seba i pre iných vytvorili popravisko. Svojim negatívnym citovým chcením totiž formujú z božskej sily citové formy nenávisti, závisti, neprajnosti, neušľachtilosti, zvrhlosti, chamtivosti, nespravodlivosti, nečestnosti, a tak ďalej, a tak ďalej. A tieto negatívne citové formy vplývajú na jednotlivcov i na celý náš svet tomu zodpovedajúcim spôsobom. Ľudia svojim zlým chcením zneužívajú božskú silu a formujú z nej pre seba i pre iných nešťastie a skazu.

Okrem chcenia citového, nachádzajúceho spojenie so základnou silou, schopnou vytvárať živé citové formy, či už negatívneho, alebo pozitívneho druhu, má človek aj chcenie rozumové. Jeho rozumové chcenie však už nenachádza spojenie so základnou, božskou silou, prúdiacou univerzom. Preto myšlienkové formy nie sú tak vitálne a takým zásadným spôsobom ovplyvňujúce osud jednotlivcov a svetového dianie, ako živé formy citového chcenia.

A predsa má aj tento nižší druh myšlienkovej energie nesmierne veľký dosah na to, či naša planéta bude miestom pozitívnym, alebo naopak miestom, plným negativity.

Žiaľ, myšlienkové chcenie ľudí, a z toho vyplývajúci, reálny stav ich vnútorného, myšlienkového života, nie je príliš ušľachtilý, čo má za následok vytváranie nie príliš ušľachtilých, ba až nízkych myšlienkových foriem. A tie ovplyvňujú samotných tvorcov, ale aj ich okolie smerom k neušľachtilosti a nízkosti.

Súhrnne to teda znamená, že každý z ľudských jedincov žije v akejsi dvojitej bubline, alebo v akomsi obale, skladajúcom sa z dvoch vrstiev. Prvú vrstvu tvoria živé citové formy citového chcenia a druhú vrstvu o trochu menej vitálne formy myšlienkového chcenia. A tento dvoj obal okolo nás pôsobí, alebo vyžaruje dvomi smermi. Smerom k našej vlastnej osobnosti a zároveň smerom k nášmu okoliu, čiže k smerom k osobnostiam iných ľudí. No a toto pôsobenie presne zodpovedá charakteru citových a myšlienkových foriem, ktoré sme vytvorili a ktoré sa v obaloch okolo nás nachádzajú. Ak sú to formy nášho pozitívneho citového a myšlienkového chcenia, ovplyvňujú nás i naše okolie pozitívnym spôsobom. Ak sú to ale formy negatívneho citového a myšlienkového chcenia, ovplyvňujú nás i naše okolie negatívnym spôsobom.

Každý z ľudí je teda ako kráľ, okolo ktorého stále krúži suita radcov. Tými radcami sú ním samým vytvorené citové a myšlienkové formy. Ak sú dobré a pozitívne, máme v nich dobrých a múdrych radcov. Ak sú ale zlé a nízke, máme v nich zlých a nemúdrych radcov. Tí dobrí nás vedú k dobru a tí zlí nás strhávajú do zlého.

Kto má zlých radcov, je pre neho veľmi ťažké dostať sa spod ich zlého vplyvu, pretože v ňom podporujú len zlé a nízke. Neustále ho k tomu nabádajú, aby ho strhli celkom nadol a úplne zničili.

Je ťažké oslobodiť sa z tohto väzenia zla, ktoré sme si sami pre seba sformovali svojim zlým citovým a myšlienkovým chcením. Ale oslobodenie je možné! Oslobodenie je nevyhnutné, ak nechceme v ustavičnom nabádaní nami samými sformovaných, negatívnych citových a myšlienkových foriem, klesať stále nižšie a nižšie, až do temnoty, z ktorej už niet návratu.

Oslobodenie spočíva v poznaní obrovskej zodpovednosti, ktorú máme v našej možnosti využívať neutrálnu božskú silu. Využívajme ju preto odteraz len k dobru, aby nás jej zlé a negatívne zneužitie nakoniec nezničilo. A využívať ju k dobrému môžeme jedine prostredníctvom nášho dobrého citového chcenia a dobrého myšlienkového chcenia.

Dbajme naň! Dbajme odteraz veľmi úzkostlivo, aby sme vytvárali iba dobré citové a myšlienkové formy, a tým prispievali k pozdvihovaniu seba samých a svojho okolia.

Dbajme úzkostlivo, aby sme nevytvárali nízke a zlé citové i myšlienkové formy, prostredníctvom ktorých budeme pre seba i pre iných formovať popravisko. Popravisko, na ktorom nám nakoniec ostrá oceľ gilotíny zákonov Pána zotne našu nehodnú hlavu.