Písanie o živote …

Ľudia dneška sú mimoriadne zaneprázdnení. Veľa pracujú a majú na starosti veľa vecí, ktoré ledva stíhajú. Ich život je plný zhonu a stresu až do takej miery, že mnohým sa zdá byť dvadsaťštyrihodinový deň príliš krátky na to, aby všetko stihli.

Avšak na druhej strane, ak je človek schopný pozrieť sa na všetko okolo seba z určitého nadhľadu uvedomí si, že za ustavičným zhonom a maximálne vyťaženým životom možno badať akúsi prázdnotu. Zvláštnu prázdnotu, skrývajúcu sa pod pláštikom tisícok vecí, ktoré môže človek vlastniť, dosiahnuť a užiť si. V čomsi to pripomína druhý deň po oslave, naplnenej alkoholom a bujarou veselosťou, kedy sa ľudia zobúdzajú otrávení, dolámaní a s bolesťou hlavy.

A presne rovnako i po divokom zhone materialistického snaženia a všetkého toho, čo ním možno získať, zostáva na dne duší ľudí akési ťažko definovateľné, vnútorné nenaplnenie. Ide o menej, alebo viac intenzívne vyciťovanie toho, že človek po získaní všetkého, o čo sa snažil, nakoniec predsa len nedosiahol to, čo si prial. Že to, čo dosiahol, ho akosi nenaplňuje. Že je to predchnuté akousi trpkou vnútornou pachuťou, skrývajúcou sa za všetkým tým okázalým, vonkajším materialistickým leskom.

Keby boli ľudia úprimní a pozreli sa poctivo do svojho vnútra, museli by si priznať, že je to práve takto. Aj tí najbohatší to vnímajú, avšak vo svojom materiálne obmedzenom a hodnotovo pomýlenom vnímaní života sa to snažia prekryť ešte intenzívnejším materialistickým snažením dúfajúc, že keď dosiahnu to, alebo ono, keď dosiahnu, čo ešte nemajú, potom sa konečne stanú plne šťastní.

Takýmto spôsobom sa ich snaženie stále stupňuje, avšak očakávané vnútorné naplnenie neprichádza. Trpkosť nenaplnenia zostáva a kŕčovitá snaha ľudí uspokojiť tento hlodavý pocit vo svojom vnútri má vo veľkom, celosvetovom merítku za následok drancovanie našej planéty, jej nerastných zdrojov, jej prírody, vody a vzduchu. Má za následok parazitovanie na ľuďoch, v ktorých mnohí bohatí a mocní vidia len prostriedok k dosiahnutiu vlastných, egoistických cieľov.

Všetkým, ktorí takto žijú a sú tak veľmi zaneprázdnení by preto veľmi prospelo, keby sa chvíľu zastavili. Keby sa na život pozreli z nadhľadu. Potom by možno pochopili, že idú nesprávnym smerom, a takýmto spôsobom svoj život iba premrhajú bez toho, že by sa im niekedy vôbec naplnili ich vnútorné očakávania prežívania plnohodnotného šťastia.

Lebo v skutočnosti je všetko úplne inak! Cesta k pravému vnútornému naplneniu je úplne iná! Poukázal na ňu veľký Učiteľ správneho života, ktorý sa pri svojom putovaní zastavil u dvoch sestier. U Marty a Márie. Mária si okamžite sadla k jeho nohám a pozorne načúvala každému jeho slovu. Marta mala plno práce s obsluhou. Preto sa sťažovala Učiteľovi na svoju sestru, že ju nechala samu obsluhovať.

Veľký Učiteľ však nepridŕžal stránku Marte, ale naopak Márii, pretože Martu napomenul slovami: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, pričom naozaj potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší diel, ktorý jej nebude odňatý“.

Tieto slová veľkého Učiteľa by sme vzhľadom k našej téme mohli parafrázovať asi takto: Ľudia tohoto sveta, staráte sa a znepokojujete pre mnohé veci, pričom potrebné je iba jediné.

Ľudia tohto sveta, namáhavo pracujete, nič nestíhate a žijete v neustálom zhone, pričom na to jediné a najdôležitejšie zabúdate. A predsa iba toto jediné je vám schopné dať takú mieru vnútorného naplnenia, akú nemôžete očakávať od nijakej z obrovského množstva vecí, za ktorými sa tak ženiete.

Lebo nech by ste dosiahli čokoľvek, váš duch zostane chudobný. Zostane prázdny! Zostane zomierajúci hladom a smädom, pretože ho nie je schopná nasýtiť nijaká z materiálnych hodnôt, o ktoré sa usilujete.

Nasýtiť jeho hlad a ukojiť jeho smäd totiž môžete jedine hodnotami Ducha a Pravdy! Jedine hodnotami dobra, cti, lásky, spravodlivosti a ľudskosti, o ktoré sa budete usilovať! Jedine hodnotami poznania skutočnej Pravdy o živote, objasňujúcej človeku kto je, odkiaľ pochádza a aký má jeho život pravý zmysel. Jedine hodnotami poznania Pravdy o Stvoriteľovi, o jeho Vôli a jeho Zákonoch, ktoré hýbu stvorením, a ktorých účinkom podlieha nie len každý náš čin a každé naše slovo, ale i každá naša myšlienka a každý náš cit.

O toto sa máš človeče snažiť, pretože toto je tým najdôležitejším a najpotrebnejším! Ak týmto smerom zameriaš všetko svoje životné snaženie, veľmi rýchlo dosiahneš vnútorného pokoja a naplnenia, po ktorom tak túžiš.

A vedz, že ani dostatok všetkého toho, čo pre svoj materiálny život potrebuješ, ti nebude chýbať. Lebo tomu, kto sa usiluje o to najpotrebnejšie a najdôležitejšie, sa všetkého ostatného, čo potrebuje pridá. Bude mať dostatok všetkého, aby mohol dôstojne žiť, i keď to neznamená, že bude žiť v nadbytku.

Človeče, spamätaj sa už konečne a prestaň sa hnať nesprávnou cestou čisto pozemskej snahy o uspokojovanie svojich materiálnych potrieb, pretože je to cesta falošná, ktorá ťa nikdy vnútorne nenaplní. Je to cesta, ktorá je nešťastím pre našu planétu. Je to cesta bezúčelne premrhaných životov miliárd ľudí. Je to cesta nešťastia a skazy. Skazy tvojej osobnej i celej našej Zeme!

Spamätaj sa preto človeče a vykroč správnou cestou! Cestou ducha a jeho hodnôt! Cestou Pravdy! Pravdy o živote, o človeku i o Stvoriteľovi! Toto je potrebné! Lebo ak toto nemáš, o toto neusiluješ a toto nedosiahneš, nie si v skutočnosti ničím, aj keby si bol tým najväčším boháčom. A preto ťa nakoniec ničota tvojej osobnosti, prázdnota tvojej duše a žobrácka chudoba tvojho ducha stiahnu do ničoty. Do ničoty, znamenajúcej zánik tvojej ničotnej osobnosti, ktorú priviedlo k záhube bezduché kráčanie po falošnej ceste uspokojovania jedine vlastných materiálnych potrieb.

Lebo hľa, požehnanie všemocného Vládcu všetkých svetov sa vznáša nad tými, ktorí sa snažia kráčať cestou ducha!

Avšak jeho hnev bude biť všetkých tých, ktorí kvôli uspokojovaniu svojich hmotných potrieb zabudli na potreby vlastného ducha!

A vy všetci, ktorí už ani nevnímate onú trpkú pachuť vo vašom vnútri, skrývajúcu sa za bezduchým materiálnym snažením, a tieto slová sú vám iba na smiech, ste už teraz stratení, pretože ste duchovne mŕtvi.

Lebo vedz človeče, že ak si ty sám odvrhol Stvoriteľa ako nepotrebného, odvrhne nakoniec aj on teba! Rovnako, ako sa ty staviaš k Nemu, sa aj On postaví k tebe! Tak bude učinené zadosť Spravodlivosti Pána, na základe ktorej každý napokon pre seba zožne to, čo sám zasieval.

Nešťastný človeče vedz, že čas sa napĺňa a tvoj život bez Pána predznamenáva stratu existencie tvojho bytia. Tvoj život, akokoľvek konzumne a materiálne bohatý, ale bez Pána, je v skutočnosti iba tragickou stratenou existenciou, bez akejkoľvek budúcnosti.

Zmeň to, ty nešťastný človeče, kým ešte nie je definitívne neskoro! Hodnotovo sa obroď, aby si nemusel zahynúť naveky!