Písanie o živote …

Určite vám neuniklo, že v spoločnosti prebieha vzájomný ostrý boj dvoch názorových skupín. Skupiny zástancov, priaznivcov a sympatizantov agendy LGBTI na jednej strane a na druhej strane skupiny jej odporcov. Médiami je vo všeobecnosti vnímané snaženie prvej skupiny, ako spoločensky prínosné. Je vnímané, ako boj za správnu vec. Ako boj za ľudské práva určitým spôsobom spoločensky znevýhodenej menšiny. Je to vnímané ako niečo vývojovo, ľudsky a spoločensky progresívne.

Naopak, názorová skupina odporcov agendy LGBTI je mediálne vnímaná ako skupina ľudí neznášanlivých, extrémistických a spiatočníckych, ktorí zastávajú historicky prekonané názory.

Ak by sme si zobrali nejakého absolútne nezaujatého človeka, a ten by sa vážne zahĺbil do argumentácie jednej a potom druhej strany, našiel by mnoho odborných argumentov, na základe ktorých sú ich zástancovia presvedčení o vlastnej pravde. A ak sa príslušníci týchto dvoch názorových skupín stretnú, trebárs v nejakej televíznej, alebo rozhlasovej relácii, obidve strany sú schopné relatívne odborne argumentovať. Avšak na konci relácie odchádzajú rovnako nezmieriteľne protichodne naladení, ako predtým. Nijaká vzájomná odborná debata na tom nedokáže nič zmeniť.

A ak sa z tohto hľadiska pozrieme na širokú verejnosť, tak časť z nej sa prikláňa na jednu a ďalšia časť na druhú stranu, pričom aj tu platí, že nijaká logická argumentácia protistrany nedokáže na tom absolútne nič zmeniť.

Kto má teda pravdu? Ako a kde ju je možné nájsť, ak je akákoľvek rozumová argumentácia kontraproduktívna?

Potom treba pravdu hľadať inak! A to v zohľadnení hlbších, duchovných súvislostí.

Pri tomto hľadaní však treba vedieť, že podnety ducha sa v nás, čiže v našom vnútri zrkadlia prostredníctvom čistých citov a prostredníctvom svedomia. A tieto citovo duchovné impulzy, vyvstávajúce v našom vnútri, nám vždy v najbezprostrednejšej prirodzenosti jasne signalizujú, čo je správne. Čiže, čo je správne stojace v pravde ducha!

To teda reálne znamená, že o tom, čo je správne a dobré nemusíme vôbec uvažovať, pretože to sa v nás okamžite a bezprostredne ozve v impulze čistého citu a svedomia. To, čo je správne a dobré je každému človeku jasné okamžite a bez premýšľania, pretože to priamo a bezprostredne vychádza zo samotnej podstaty nášho ducha. Z podstaty nášho ducha, ktorý má vo veciach správneho hodnotového rozlišovania javov a skutočností vždy absolútne jasno.

Využime teda tejto znalosti v praxi a pozrime sa jej optikou na agendu LGBTI. Trebárs konkrétne na snahu uzákonenia zväzku homosexuálnych partnerov na úroveň štandardného manželstva, dokonca i s možnosťou adopcie detí.

Ak človek poctivo skúma sám seba, jeho čistý cit a svedomie v ňom na to okamžite a bez akéhokoľvek premýšľania reagujú, ako na niečo nesprávne. Jeho čistý cit a svedomie sa proti tomu okamžite vzbúria, ako proti čomusi neprirodzenému. Tu netreba ničím argumentovať! Tu netreba nad ničím premýšľať! Tu netreba nič zdôvodňovať! Čistý cit a svedomie okamžite impulzívne formujú jasné NIE! NIE všetkým podobným praktikám, snahám a zámerom.

A je úplne jedno, či je tento vnútorný postoj inými ľuďmi, spoločnosťou, alebo médiami vnímaný ako spiatočníctvo, zaostalosť, homofóbia, či čokoľvek iného. Človek to predsa práve takto jasne cíti a úplne prirodzene sa stavia na stranu svojho cítenia. A tento jeho postoj je postojom vnútornej integrity osobnosti, ktorá stojí pevne na pozíciách svojho vlastného vnútorného presvedčenia. Keby človek jednal inak, musel by predsa klamať samého seba!

Ako je to ale v druhom prípade? V prípade schvaľovania agendy LGBTI? Trebárs konkrétne v prípade registrovaných partnerstiev?

Aj u týchto jedincov ich čistý cit a svedomie signalizujú jasné NIE! Avšak pudy, falošné sklony a ich rozumovo racionálne ospravedlňovanie prekrývajú a zatláčajú do úzadia impulzy čistého citu a svedomia. Každý homosexuál predsa vnútorne jasne vníma, že niečo nie je v poriadku. Že s ním niečo nie je úplne normálne a prirodzené. Ale sila pudovo zmyselných impulzov tela, sila pokrivených sklonov a sila rozumových argumentov, prostredníctvom ktorých sa to človek v sebe snaží ospravedlniť, to v ňom prehluší.

A tak, namiesto boja s nesprávnym a neprirodzeným, sa tomu naopak podvoľuje a podriaďuje. Takýto jedinec už potom nenačúva hlasu svojho čistého citu a svedomia, ale dopraje sluchu iba hlasu svojich slabostí. Ich uplatňovanie, ich zohľadňovanie a snaha o ich spoločenské akceptovanie sa pre neho stáva rozhodujúcim. Takýto človek klame sám seba, keď si myslí, že bojuje za svoje práva. A pritom v skutočnosti bojuje len za práva svojich slabostí a svojej nezriadenosti. Za práva vlastnej neprirodzenosti, ktorú síce citom jasne vníma, ale jeho varovný hlas násilím potláča a zapudzuje.

No a všetci tí, ktorí síce sami nie sú homosexuálmi, ale podporujú LGBTI agendu, prekrývajú nesúhlasné impulzy svojho čistého citu a svedomia falošným, rozumovo racionálnym humanizmom. Jeho prostredníctvom bojujú za legitimitu a legalizáciu osobnostných slabostí iných, pre ktorých by bolo stokrát lepšie, keby sa s nimi snažili bojovať a nad nimi zvíťaziť, ako keď sa im podvoľujú a snažia sa ich spoločensky legitimizovať. To je však iba falošný rozumový humanizmus a falošná rozumová dobrosrdečnosť, ktorými ľudia, schvaľujúci agendu LGBTI, prehlušujú vlastné citové vnímanie neprirodzenosti, nesprávnosti a škodlivosti takýchto snáh.

Záver:

Kto vnútorne vníma agendu LGBTI a všetko, čo s ňou súvisí ako scestné a nezdravé, ten stojí na pozíciach čistého citu a svedomia, ktoré mu to jasne signalizujú. Takémuto človeku nie je treba nič vysvetľovať a nijaké rozumovo racionálne argumenty ho nepresvedčia o opaku. Takýto človek stojí v danej, konkrétnej veci zdravo a správne, pretože má pevnú oporu vo svojom duchu, ktorý sa v ňom prejavuje citom.

A stál by v celom svojom živote ešte oveľa správnejšie a zdravšie, keby sa hlasom svojho čistého citu a svedomia riadil v absolútne všetkom, čo ho postretne a čo musí riešiť. Ak by takto jednal, kráčal by svojim bytím správne, smerom k šťastiu, radosti a harmónii tak, ako ho k tomu v každej situácii jasne nabáda hlas jeho čistého citu a svedomia. Mal by preto tomuto hlasu vždy pozorne načúvať a poslúchať ho.

Kto však vníma agendu LGBTI a všetko, čo s ňou súvisí ako správne, zdravé, humanistické a pokrokové, klame sám seba! Snaží sa oklamať svoje čisté cítenie a svedomie, ktoré mu naznačujú opak. A snaží sa ich oklamať a prehlušiť prostredníctvom kŕčovitého rozumového ospravedlňovania vlastnej úchylky, pudov a slabostí v prípade homosexuálov. Alebo potom prostredníctvom rozumovo racionálne vykonštruovanej dobrosrdečnosti a naivného humanizmu v prípade nehomosexuálov, schvaľujúcich a podporujúcich tieto snahy.

Človeče, riaď sa vždy a všade svojimi čistými citmi a svedomím, a nič iného nepotrebuješ! Vždy pôjdeš správnym smerom a vždy budeš konať správne.

Ak ale tvoje čisté cítenie a svedomie prekryjú hoci aj tie najlepšie rozumové zdôvodnenia, alebo nebodaj pudy, či iné slabosti a nezriadenosti, a ty sa budeš rozhodovať na základe nich, nepôjdeš správnym smerom a tvoje konanie nebude správne. A to ani vtedy, keby sa ti to snáď na prvý pohľad ako správne zdalo.

Pamätaj, že skôr alebo neskôr nakoniec narazíš a bolestne sa zraníš, pretože si kráčal proti pravde ducha, ktorú nesieš vo svojom srdci! A ak ani potom neupustíš od svojej nesprávnej cesty, postihne ťa nešťastie za nešťastím, a nakoniec definitívna záhuba! Záhuba, ktorá bude smutným osudom každého, kto sa zriekol veľkosti vlastného ducha tým, že nedbal jeho hlasu, prejavujúceho sa impulzmi čistých citov a impulzmi svedomia.