Písanie o živote …

Aj keď sa nám dnes momentálne dobre ekonomicky darí, rozhodne nežijeme v ideálnej a harmonickej spoločnosti. V ekonomike, v kultúre i v spoločenskom živote je možné nájsť obrovské množstvo vecí, ktoré nie sú v poriadku. Vecí, ktoré nás rozčuľujú, ktoré nám vadia a ktoré nám komplikujú, alebo dokonca strpčujú život. A takýto stav nevládne iba u nás, ale je ho možné pozorovať aj v iných národoch, vo vzťahu medzi národmi, ba dokonca i vo vzájomných vzťahoch rôznych náboženstiev.

Na základe toho potom často dochádza k prejavom nespokojnosti, násilia a teroru. Dochádza k lokálnym ozbrojeným stretom, ba v súčasnosti narastá i hrozba opätovného, veľkého celosvetového vojnového konfliktu. A to už nie je žiadna maličkosť!

Druhotným prejavom tohto, nie príliš uspokojivého stavu je napríklad stále rastúce znečisťovanie životného prostredia, problémy s množstvom emisií, s globálnym otepľovaním, s rozširujúcou sa ozónovú dierou a s mnohými inými podobnými vecami, ktoré nám slepým už až príliš očividne naznačujú dlhodobú neudržateľnosť života na našej planéte, za súčasného stavu usporiadania ľudských záležitostí.

Kto nežije v nejakom umelo vytvorenom skleníku mimo reality a komu nie je všetko okolo neho absolútne ľahostajné, ten si musí nevyhnutne položiť zásadnú otázku: Čo s tým? Ako by sa dala situácia zlepšiť? Ako by sa dala zlepšiť kvalita života, ktorý žijeme? V čom sa skrýva skutočná príčina toho, že mnohé veci nefungujú a nie sú dobré? A ako by sa dala táto príčina odstrániť? Ako by bolo možné vybudovať naozaj harmonickú spoločnosť, v ktorej by boli všetci ľudia spokojní? A je také niečo vôbec možné?

Aj keď mnohí pravdepodobne zaujmú k eventuálnej možnosti úspešného vyriešenia všetkých týchto otázok postoj značne pesimistický, mali by sme predsa len vedieť, že čosi takého, ako vybudovanie harmonicky fungujúcej spoločnosti je možné. Predovšetkým je však potrebné pochopiť skutočnú príčinu dnešného problematického stavu v najrozličnejších odvetviach spoločenského života, pretože bez pochopenia a odstránenia tejto skrytej vnútornej príčiny jednoducho nenájdeme cestu von z našich problémov.

V prvom rade si musíme uvedomiť, že absolútne všetko, čo vôkol nás prostredníctvom ľudí vzniká má svoj počiatok v našej mysli a v našom vnútri. Každý výrobok, každý čin, ba dokonca každý náš pohyb, či každé naše slovo. No a kvalita všetkého, čo takýmto spôsobom smerom zvnútra von vzniká je priamo závislá na kvalite vnútorného nastavenia ľudí. Na kvalite hodnôt, ktoré uznávajú a preferujú.

Inými slovami povedané, vysoká morálna a mravná kvalita vnútorného naladenia ľudí musí mať nevyhnutne za následok vysoko kvalitné vonkajšie pomery, v ktorých títo ľudia žijú a naopak, nízka kvalita ich vnútorného naladenia má za následok nie príliš kvalitné spoločenské pomery, ktoré ich tiesnia.

No a z hľadiska tejto skrytej, neviditeľnej, ale zásadnej a všetko určujúcej kvality vnútorného nastavenia ľudskej populácie môžeme rozlíšiť dva základné vnútorné prúdy. Dve cesty, z ktorých jedna je cestou ducha a druhá cestou materializmu.

No a my sa teraz skúsme detailnejšie pozrieť na každú z nich. Najskôr na cestu materializmu, ktorá je omnoho širšie prešliapaná a potom na cestu ducha.

Cesta materializmu je cestou priority hmotného dobra. Je to cesta priority peňazí, konzumu, osobného egoizmu, karierizmu a snahy o užívanie si. Ľudia ňou idúci uvažujú predovšetkým v intenciách pojmov „ja“ a „mne“. Tieto dva prívlastky sú dokonalým vyjadrením materialistického náboženstva sebectva a egoizmu, ktoré vyznáva väčšina našich súčasníkov.

No a takýto spôsob vnútorného nastavenia ľudskej populácie sa nevyhnutne primeraným spôsobom transformuje a zhmotňuje do vonkajších pomerov. Vonkajšie pomery totiž nie sú nikdy ničím iným, ako dokonalým odzrkadlením stavu najhlbšieho, vnútorného, hodnotového naladenia ľudí. Ide o spojité nádoby a zároveň tiež o zákonitosť, v ktorej spočíva akási veľká spravodlivosť, na základe ktorej sme nútení žiť presne v takých pomeroch, aké si zaslúžime, pretože my sami sme si ich vytvorili prostredníctvom vlastného, prioritného hodnotového naladenia.

No a práve pod tlakom vonkajších pomerov máme potom spoznať a pochopiť nesprávnosť hodnôt, ktorým veríme a ktoré vnútorne preferujeme.

Žiaľ, ľudstvo si stále neuvedomuje tieto skryté, ale zásadné skutočnosti, a preto sa často stáva, že keď sú už spoločenské pomery naozaj neznesiteľné, vzniká tendencia odstrániť ich. Snaha zvrhnúť ich a vymaniť sa z nich. A to hoci aj násilím! Tak dochádza k revolúciám a iným prevratom. A to buď nenásilnou, alebo násilnou formou.

A hľa, čo sa nestane! Keď ľudia odstránia jedno spoločenské zriadenie, ktoré už bolo pre nich neznesiteľné a nastolia iné, o ktorom dúfajú, že sa im v ňom bude žiť lepšie, čoskoro zistia, že sa dostali z dažďa pod odkvap. Že jednu formu útlaku iba vystriedala forma iná.

Tak ako napríklad u nás, keď sme odstránili socializmus a nastolili kapitalizmus, či takzvanú liberálnu demokraciu. Avšak po čase tí vnímavejší začínajú zisťovať, že diktatúru ideológie socializmu so všetkými jej negatívnymi sprievodnými znakmi iba vystriedala diktatúra kapitálu a chamtivosti so všetkými jej negatívnymi dôsledkami.

Nemôže to byť inak, pretože to najpodstatnejšie, čiže ľudský materiál, sa vôbec nezmenilo. A preto dnes trpíme iba novou formou útlaku. Kto to ešte v súčasnosti nechápe a nie je si to ochotný pripustiť, čoskoro sám na vlastnej koži zažije, ako sa budú negatívne príznaky súčasného systému čoraz viacej stupňovať. A účelom tohto stupňovania bude to, aby vonkajšie pomery svojou neznesiteľnosťou dotlačili ľudí k pochopeniu zvrátenosti a pomýlenosti hodnôt, ktoré v súčasnosti vnútorne preferujú. V pomeroch, ktoré ľudia znášajú a ešte len budú musieť znášať majú ako v zrkadle spoznať samých seba a zvrátený charakter hodnôt, ktorým verili a ktoré, zhmotnené do vonkajšej podoby, im urobili zo života peklo.

Ľudia budú musieť jednoducho pochopiť, že k skutočnému obrodeniu spoločnosti nemôže dôjsť ani revolúciou, ani zmenou spoločenského systému, ba ani zmenou vlády. Ľudia budú musieť pochopiť, že k skutočnému obrodeniu spoločnosti nemôže dôjsť bez ich vlastného, vnútorného hodnotového obrodenia. Budú jednoducho musieť pochopiť hlbokú zvrátenosť princípu materializmu, osobného egoizmu, karierizmu, konzumu, priority peňazí a snahy o užívanie si. Budú musieť pochopiť, že jestvuje iba jedna jediná cesta k trvalému rozkvetu celého ľudstva a všetkých národov, a to cesta ducha! Cesta, spočívajúca v preferovaní a budovaní ušľachtilosti, spravodlivosti, cti a ľudskosti.

Cesta ducha, vyznačujúca sa všeobsiahlosťou, ktorej stúpenci uvažujú a jednajú v zmysle pojmov „my“ a „nám“. Cesta, v ktorej ide vždy v prvom rade o záujmy celku, na rozdiel od materialistického egoizmu, v ktorom ide v prvom rade o záujmy vlastného ja

A toto nové, vnútorné hodnotové naladenie ľudí sa potom postupne začne prejavovať tak, ako to doterajšie, na charaktere pomerov v spoločnosti. Lebo my ľudia máme jednoducho schopnosť formovať charakter vonkajšieho sveta podľa svojho vlastného, aktuálneho hodnotového zamerania a uspôsobovať vonkajší svet k svojmu vlastnému, vnútornému obrazu.

Skúsme si predstaviť kmeň, z ktorého prúdi miazga prúdi do všetkých, i tých najmenších konárikov. Akého charakteru a kvality bude miazga, skoncentrovaná v kmeni stromu, presne taký druh kvality sa dostane do všetkých konárikov, ba až do všetkých najmenších žiliek listov.

Kmeň stromu predstavuje charakter ľudského myslenia a základného vnútorného naladenia. Konármi a konárikmi sú všetky oblasti spoločenského života, do ktorých sa táto základná kvalita vlieva. Ak je kmeňom, to jest základom ľudského myslenia jed materializmu, otrávi tento jed úplne všetky odvetvia spoločnosti presne tak, ako je tomu dnes.

Ak sa však kmeňom, to jest základom ľudského myslenia a vnútorného naladenia stanú vysoké a ušľachtilé hodnoty ducha, rozlejú sa ako požehnanie do všetkých oblastí života spoločnosti.

A práve v tomto spočíva zmena k lepšiemu! V tomto sa skrýva zlepšeniu pomerov v každom národe a v každej spoločnosti. Lebo každá iná cesta, ktorá neberie na zreteľ zákonitosť projekcie hodnotového naladenia ľudského vnútra do vonkajšej reality je cestou kontraproduktívnou.

Ak sa totiž budeme snažiť zlepšiť vonkajšie pomery iba reformami, zákonmi, revolúciami, či iným, čisto vonkajším spôsobom, nemôže sa nám to nikdy podariť, pretože naše vnútro a naše myslenie zostane stále rovnaké. Lebo nakoniec každý zákon a každé nariadenie sa dá šikovne obísť a pod zdaním práva je dokonca možné pokojne uskutočňovať vlastné, sebecko egoistické zámery.

Ak sa však ľudia vnútorne preorientujú na ušľachtilú cestu ducha, mnohé so zákonov sa stanú nepotrebnými, pretože každý bude mať priamo v sebe pevnú oporu vo vnútornej mravnosti a vo svojom svedomí.

Toto je jediná cesta, ktorá nás môže vytrhnúť z preveľkej biedy, ktorá sa k nám blíži, pretože sme vnútorne vsadili na princípy egoistického materializmu a bezduchého hmotárstva. A tento náš vnútorný postoj, zhmotnený do vonkajšej reality postupne otravuje, až nakoniec celkom otrávi všetko okolo nás.

Jediná možná záchrana sa skrýva v zmene našej vnútornej hodnotovej orientácie. Lebo veci hmotné sa nikdy nemali stať cieľom a zmyslom ľudského života. Sú to totiž len prostriedky, ktoré nám majú byť nápomocné k naplneniu a realizácii skutočného cieľa a skutočného zmyslu života, ktorým je nadobudnutie veľkosti a vznešenosti ducha. Cesta k tomuto cieľu vedie cez vedomú bdelosť nad čistotou a ušľachtilosťou vlastnej mysle a cez úsilie o naplňovanie vysokých a vznešených hodnôt v každodennom živote.