Písanie o živote …

Ak sa pozrieme do Biblie, konkrétne do Starého zákona, židovský národ je v ňom vyslovene varovaný pred tým, aby uzatváral manželstvá s príslušníkmi iných národov Kanaánu a nemiešal sa s nimi.

Jednou z hlavnou príčinou bolo, že takýmito zmiešanými manželstvami sa zároveň miešalo aj náboženské povedomie. Miešala sa pravá viera židov v Stvoriteľa s vierou rádovo oveľa nižšou. A síce, s vierou v rôzne modly a bôžikov. To malo za následok kalenie čistej a pravej duchovnosti židov.

Ak budeme vychádzať z týchto skutočností, nachádzajúcich sa v Biblii a aplikujeme ich na našu súčasnosť, tak nám z toho vyplynie nasledovné:

Jestvuje Stvoriteľ a jeho Vôľa je pre všetko vo stvorení rozhodujúca. Jej poznanie a dodržiavanie je pre ľudí maximálne blahodárne, pretože ich vedie nahor nie len duchovne, ale následne aj pozemsky.

No a jednoznačnou Vôľou Stvoriteľa vo vzťahu k jeho vlastnému povolanému národu bolo, aby sa nemiešal s inými národmi, pretože mu to musí nevyhnutne priniesť duchovnú škodu. Židovský národ mal teda žiť po boku iných národov Kanaánu, mohol sa s nimi stýkať, ale nemal sa s nimi miešať.

Ak potom tento princíp zovšeobecníme vo vzťahu ku všetkým ostatným národom sveta znamená to, že každý z nich má zostať kompaktný a má sa čo najmenej miešať z inými, pretože takéto miešanie spôsobuje duchovnú škodu.

Národy majú byť spolu v kontakte, majú vzájomne spolupracovať, majú sa stýkať, majú sa obohacovať, ale každý z nich má zostať sám sebou, aby jeho príslušníci, predstavujúci určitú veľmi špecifickú duchovnú rovnorodosť, mohli vo vzájomnom posilňovaní sa v tejto rovnorodosti optimálne duchovne napredovať. Veľmi výstižne sa to dá pripodobniť k základnej škole, kde sa v jednotlivých ročníkoch nachádzajú žiaci rovnako mentálne a osobnostne zrelí. Akékoľvek vzájomné ľubovoľné miešanie žiakov jednotlivých ročníkov by však muselo nevyhnutne vytvoriť absolútny chaos.

To znamená, že akýkoľvek multikulturalizmus, či už umiernený, alebo extrémny, narušuje duchovnú kompaktnosť a vzájomnú rovnorodosť príslušníkov jednotlivých národov, čo má za následok, že ich optimálny duchovný vzostup sa spomaľuje, alebo celkom zastavuje.

Materiálne, alebo akékoľvek iné výhody z takéhoto multikultúrneho miešania vyplývajúce nie sú argumentom, pretože vo vzťahu k ľuďom, ako k duchovným bytostiam, je najrozhodujúcejší jedine ich optimálny duchovný vývoj. A práve z hľadiska neho je maximálne žiaduce rešpektovanie toho, čo reprezentuje Vôľu Stvoriteľa. A Vôľa Stvoriteľa vo vzťahu k židovskému národu, a teda zovšeobecnene aj k ostatným národom sveta je, aby sa vzájomne nemiešali. Takto to odporúča Biblia a takáto je Vôľa Najvyššieho.

Človek má samozrejme svoju vlastnú vôľu a preto môže ísť svojimi vlastnými cestami. Ako sa ale skôr alebo neskôr ukáže, jeho vlastné cesty ho skôr alebo neskôr musia priviesť do nešťastia, aj keď sa krátkodobo môžu zdať ako výhodné.

Človek a jeho vôľa sú totiž nedokonalé, kým Stvoriteľ a jeho Vôľa sú dokonalé. A jedine rešpektovaním toho, čo je dokonalé, a teda pre človeka ako pre duchovnú bytosť to najlepšie, môžeme spieť k harmónii a šťastiu, ku ktorým nás vždy vedie a bude viesť Vôľa Najvyššieho.

Naopak, rešpektovanie našej vlastnej vôle je zradné v tom, že zo začiatku sa nám môže zdať ako výhodné a prínosné, avšak na konci nás bude vždy čakať len skaza a nešťastie. Chaos, skaza a nešťastie, ktorých sme sa mohli vyvarovať prostým rešpektovaním Vôle Najvyššieho.