Písanie o živote …

Existujú povolania a druhy činností, ktoré nie sú až tak bežné a profesionálne sa im venuje len malá skupina populácie. Sú to napríklad herci, alebo speváci. Ale tiež rôzni liečitelia, jasnovidci a veštci.

Na týchto ľudí hľadí bežné obyvateľstvo do určitej miery ako na výnimočných. A oni to cítia, vnímajú a sú si toho vedomí. A vedomie vlastnej výnimočnosti, podporované obdivom v nich vzbudzuje domýšľavosť.

Obzvlášť vypuklé je to u hercov. Je totiž relatívne málo hercov, ktorí sa na základe svojich kvalít často objavujú na plátnách kín, na televíznych obrazovkách a následne aj na stránkach mnohých časopisov. Často tiež poskytujú rôzne interview, v ktorých sa okrem oblasti herectva vyjadrujú aj k spoločenským a politickým otázkam. Tak vzniká dojem, že spolu so svojim talentom získali zároveň aj životnú múdrosť, ktorá im dáva právo usmerňovať, poučovať a viesť iných.

A oni sami tomu vo svojej domýšľavosti niekedy uveria až natoľko, že vedú občianske protesty a revolúcie, idú do politiky a stávajú sa rôznymi poradcami, ministrami, alebo dokonca prezidentmi. Nechápu totiž, že ľudia ich volia a idú z nimi nie kvôli ich múdrosti, ale predovšetkým kvôli tomu, že sú mediálne známymi.

Títo talentovaní ľudia, ale zároveň aj najširšie masy obyvateľstva, považujúce ich za výnimočných by mali vedieť, že talent v nejakej oblasti a pravá životná múdrosť sú dve úplne rozdielne veci. A že ak je niekto, trebárs v konkrétnom prípade herec, obdarovaný jedným spôsobom, spravidla už nebýva obdarovaný druhým spôsobom. To je v súčasnosti zvlášť viditeľné chronicky protinárodným postojom mnohých príslušníkov hereckej profesie.

A preto je v súčasnosti realita taká, že mnohí jednoduchí, obyčajní a prostí ľudia majú k pravej múdrosti oveľa bližšie ako tí, ktorí chrlia svoje múdrosti v televíznych a rozhlasových reláciách, alebo na stránkach rôznych časopisov. Celé je to iba opäť potvrdením nadčasových slov, že prví budú poslednými a poslední prvými.

O vzájomnom vzťahu akéhokoľvek talentu a životnej múdrosti treba ešte vedieť, že každý talent a každá výnimočná ľudská schopnosť nadobúda svoju pravú cenu len vtedy, keď je doprevádzaná pravou múdrosťou. Jedine pravá životná múdrosť im totiž môže dať správne postavenie vo vzťahu k pravému cieľu.

A pravým cieľom nášho bytia je duchovný vzostup prostredníctvom rozvíjania dobra, cností, ušľachtilosti a spravodlivosti. Jedine na pochopení týchto skutočností stojí skutočná múdrosť a skutočné poznanie. To je tým najpodstatnejším a najdôležitejším, podľa čoho by sme si mali zariadiť svoj život.

A týmto poznaním majú byť potom predchnuté aj všetky výnimočné schopnosti, ktoré ľudia majú. Všetko toto má slúžiť iba k napomáhaniu duchovného vzostupu ostatných. K rozvíjaniu ľudského dobra, ľudských cností, ušľachtilosti a duchovného poznania. Jedine takýmto spôsobom môžeme totiž kráčať k výšinám vlastného človečenstva, a zároveň aj k výšinám Ducha.

Žiaľ, u väčšiny talentovaných ľudí a ľudí obdarovaných rôznymi inými výnimočnými schopnosťami takáto múdrosť chýba. Obchádza ich a vyhýba sa im preto, lebo je spojená s pokorou, jednoduchosťou a prirodzenosťou. Domýšľavosť vo svoju výnimočnosť tvorí neprekonateľnú prekážku, ktorá bude všetkých domýšľavých vždy oddeľovať od pravej múdrosti.

A ak zostaneme pri hercoch, ich deficit pravej múdrosti nakoniec častokrát spôsobí, že ich talent, nech by bol akokoľvek výnimočný, sa často stane nešťastím a prekliatím.

Ako? Ak sa herec vo svojom živote aspoň do určitej miery nepriblíži k poznaniu múdrosti, spočívajúcej v duchovnom vzostupe k ľudskosti prostredníctvom rozvíjania cností, potom nemôže svoj talent uplatňovať tak, aby svojich divákov usmerňoval k pravému životnému cieľu.

Častokrát, a v dnešnej dobe je to ešte zvlášť vypuklé, uplatňuje svoj talent úplne opačným spôsobom a smeruje divákov k nízkosti, vulgárnosti, obscénnosti a vášňam. A tak sa potom často stáva vynikajúce herecké umenie cestou skazy nie len pre divákov, ale aj pre samotného človeka ním obdarovaného. Jeho talent je totiž v službách temna a nie v službách Ducha, Svetla, dobra a ušľachtilosti.

Jedine nadobudnutím skutočnej múdrosti a nabádaním k nej nadobúda každý talent a každá výnimočná schopnosť svoju pravú cenu!

A tento princíp platí bezo zvyšku nie len vo vzťahu k zástupcom hereckého umenia, ale aj vo vzťahu k tvorcom výtvarného umenia, vo vzťahu k literárnym tvorcom, k tvorcom populárnej hudby a podobne. A samozrejme tiež vo vzťahu k rôznym liečiteľom, jasnovidcom a veštcom.

Aj oni musia vedieť, že pravá múdrosť neprichádza automaticky s ich schopnosťou liečiť, alebo s ich schopnosťou vidieť do minulosti, alebo do budúcnosti. O nadobudnutie pravého poznania a pravej múdrosti sa musia aj oni usilovať úplne rovnako, ako ostatný zvyšok populácie bez akýchkoľvek schopností.

Ale žiaľ domýšľavosť, plynúca z ich výnimočných darov im to znemožňuje. A preto ich v tom predbiehajú mnohí obyčajní ľudia bez akýchkoľvek schopností. A preto ich dary a schopnosti nikdy nedosiahnu takej sily a takej prenikavosti pôsobenia, akej by museli dosiahnuť, keby sa opierali o pravú múdrosť.

Existuje množstvo duchovných zdrojov, kde je možné túto múdrosť hľadať a nachádzať. Treba však zdôrazniť, že vo všetkých týchto zdrojoch sa objavujú len väčšie, alebo menšie čriepky skutočnej múdrosti, neraz priam utopené v množstve zbytočného, či priam škodlivého balastu.

Je teda celkom logické, že vzhľadom k takémuto stavu vznikla potreba sústrediť skutočnú múdrosť do súhrnnej a ucelenej podoby. Do jedného zdroja, oslobodeného od všetkého zbytočného a zavádzajúceho. A takýmto zdrojom, z ktorého môže naozaj vážne hľadajúci človek čerpať skutočnú múdrosť a skutočné poznanie je výnimočné dielo „Vo Svetle Pravdy“.