Písanie o živote …

Ako človek robí a jedná, tak sa má a v takých pomeroch žije! Aké vnútorné pohnútky ho vedú k jeho konaniu, presne také bude i všetko, čo vytvorí. Raj nie je rajom len tak bez príčiny, ale predovšetkým preto, lebo tam žijúce bytosti uvažujú a jednajú celkom inakším spôsobom, ako tu na Zemi. A preto sú aj výsledky diametrálne rozdielne.

Všetko, čo sa robí na Zemi sa robí len ku cti ľudí, zatiaľ čo všetko, čo sa robí v kráľovstve nebeskom sa robí ku cti Najvyššieho. Všetko, čo sa robí na Zemi je iba oslavou veľkosti človeka. Oslavou jeho dôvtipu, rozumu, moci a šikovnosti, zatiaľ čo v kráľovstve nebeskom je naopak všetko oslavou veľkosti Stvoriteľa. Oslavou jeho spravodlivosti, dokonalosti, múdrosti, vznešenosti a moci.

A teraz skúsme spoločne uvažovať. Človek je malý a aj jeho planéta je malá, pretože je len jednou z biliónov podobných planét v obrovskom vesmíre. Ľudstvo, z celou jeho planétou je teda v skutočnosti veľmi nepatrné a ničotné, zatiaľ čo Stvoriteľ tohto všetkého je nesmierne veľký.

Ak sa preto za základ a meradlo všetkého myslenia a jednania rozhodneme zobrať iba to malé a nepatrné, nemôže byť konečným výsledkom nič iného, ako malosť. Ak by sme sa ale naopak za meradlo všetkých vecí rozhodli zobrať do úvahy to, čo je naozaj veľké, výsledkom by nemohlo byť nič iného, ako veľkosť.

A presne takto je to s ľudstvom, ktoré vo svojom upriamení sa iba na vlastnú, domnelú veľkosť uviazlo v malosti. V malosti vlastného duševného obzoru, vlastného vedomia a vlastného vnímania reality. A v tomto vnútornom stave potom vytvára a formuje všetko okolo seba.

Skúsme sa však zamyslieť nad tým, aké úžasné veci by sme boli schopní vytvárať vtedy, ak by sme konali svoje diela s vnútorným nasmerovaním, podobným tomu v kráľovstve nebeskom. Čiže s vnútorným cieľom konať všetky veci predovšetkým ku cti Najvyššieho.

Alebo inak. Vieme, že ľudská bytosť je nedokonalá. Stvoriteľ je však bytosťou, alebo lepšie povedané, entitou oveľa dokonalejšou. Vnútorným upriamením sa ľudstva na to, čo je nedokonalé, musí celkom logicky vznikať iba nedokonalosť, zatiaľ čo vnútorným upriamením sa na to, čo je dokonalé by museli nevyhnutne vznikať diela, blížiace sa k dokonalosti.

Naša vnútorná orientácia teda určuje kvalitu nie len toho, čo robíme, ale aj samotnú kvalitu našej osobnosti v štruktúrach jej vedomia, myslenia a pohľadu na realitu.

Alebo ešte inak. Človek je schopný vytvárať a budovať veľké veci jedine vtedy, ak upiera svoj zrak k tomu, čo ho vnútorne vysoko presahuje. To znamená k nejakému ideálu. Ak ale nemá nič, čo by ho vysoko presahovalo a upiera svoj zrak iba na ilúziu vlastnej veľkosti, volí si cestu malosti, ba až nízkosti. Cestu nízkosti tvora, ktorého vnútro je napriek jeho vlastnej ilúzii veľkosti, ktorej márnivo uveril, nahlodané nemravnosťou, nečestnosťou, nespravodlivosťou, bezohľadnosťou, chamtivosťou, podvodom, klamstvom, agresivitou, násilím, mocichtivosťou a mnohým iným.

Pretože v súčasnom materialistickom svete nemajú ľudia vysoké a vznešené ideály, a neupierajú svoj vnútorný zrak k ničomu vysokému a vznešenému, čo by ich presahovalo, uviazli v malosti a nízkosti. Preto je takým úbohým a hodnotovo mimoriadne nízkym život okolo nás, hoci sa táto nesmierna vnútorná úbohosť ľudstva úspešne maskuje leskom vedeckého a technického pokroku. Kto však má oči otvorené, nemôže za všetkým týmto povrchným leskom nevidieť desivú hĺbku súčasného hodnotového marazmu.

Znamená to teda, že veľkosť, alebo malosť našej vnútornej hodnotovej orientácie determinuje veľkosť, alebo malosť našej osobnosti, ale aj vonkajších pomerov, v ktorých na Zemi žijeme.

Mnohí ľudia dneška vravia: Ja som niekto! Ja niečo znamenám! Ja som už niečo dokázal a ešte dokážem! Človek sa stal vyznavačom modly vlastného „ja“. Stal sa vyznavačom veľkosti vlastného ega, A to je príčinou všetkej úbohosti a nízkosti nášho sveta. To je príčinou všetkej biedy, všetkých vojen, vraždenia a utrpenia. To je príčinou všetkej bezohľadnosti, bezcharakternosti, nespravodlivosti, podvodu, klamstva, chamtivosti, nečistoty a zvrhlosti. Takýto je každodenný život, vytvorený vyznávačmi kultu vlastného „ja“.

Avšak nad malým a úbohým ľudským „ja“, nad jeho smiešnou ilúziou, že „ja som niekto, ja niečo znamenám a ja niečo dokážem“, sa vznáša ono veľké, mocné a vznešené „Ja Som“!

„Ja Som, ktorý Som! Jedine zo Mňa samotného smelo povstať všetko, čo jestvuje! Ja Som dobro, spravodlivosť a ušľachtilá vznešenosť, vysoko sa vznášajúca nad všetkou malosťou uctievačov veľkosti vlastného ja.“

Každý z ľudí má možnosť voľby, koho vyznavačom sa stane. Či vyznavačom domnelej veľkosti svojho malého „ja som“, alebo vyznavačom skutočnej veľkosti Božieho „Ja Som“. A podľa slobodného výberu tohto nášho vnútorného nasmerovania sa potom sformuje celá naša osobnosť, ale i vonkajšie pomery okolo nás. Sformuje sa buď do malosti pozemských pomerov vyznavačov vlastného „ja“, v akých žijeme dnes, alebo do nádhery radostného a ušľachtilého tvorenia vyznavačov veľkého a vznešeného „Ja Som“, aké vládnu v kráľovstve nebeskom,

Uctievanie veľkého a vznešeného Božieho „Ja Som“ prepožičiava človeku veľkosť. Povznáša ho ku všetkým nádherným a ušľachtilým ideálom, ktoré toto veľké, vznešené „Ja Som“ zastrešuje.

Uctievanie domnelej veľkosti vlastného „ja“ naopak človeka zráža k nízkosti a je príčinou všetkého zla, ktoré ľudia neváhajú vykonať, len aby v očiach iných a v očiach nášho sveta dosiahli prchavej ilúzie vlastnej, pomyslenej veľkosti.

Čo si zvolíme, to budeme mať, a tak sa budeme mať! Buď si teda ako jednotlivci, národy, alebo celé ľudstvo zvolíme uctievanie vlastného „ja“ a potom budeme nevyhnutne žiť v tomu zodpovedajúcich osobných, národných alebo celosvetových pomeroch.

Alebo si naopak, ako jednotlivci, národy, alebo celé ľudstvo zvolíme uctievanie veľkého a vznešeného „Ja Som“, na základe čoho sa potom nevyhnutne začnú meniť naše osobné, národné i celosvetové pomery smerom k spravodlivosti, ľudskosti, vznešenosti a k podobným vysokým cnostiam, ktoré úplne prirodzene generuje uctievanie veľkosti a vznešenosti Božieho „Ja Som“.

Vyberme si teda a kvalita našich osobných pomerov, pomerov v našom národe i na celom svete sa nám stane našou odmenou. Stane sa nám odmenou v prípade dobrého výberu a trestom v prípade nesprávneho výberu. Stane sa nám totiž vždy iba dokonalým odzrkadlením hodnoty a kvality našej životnej orientácie, ktorú sme si slobodne vybrali.