Písanie o živote …

Žijeme v demokracii a tá je zložená na demokratických voľbách. Vo voľbách môžeme zvoliť svojich osobných politických nominantov, ako aj stranu, s ktorej programom sa najviac stotožňujeme. Pri naozaj hlbokom pohľade však zistíme, že všetky strany majú predsa len čosi spoločné. Že sa v určitej zásadnej veci takmer vôbec od seba nelíšia.

Tým spoločným menovateľom sú totiž vždy iba sľuby, smerujúce k pozdvihnutiu hmotnej, materiálnej a ekonomickej úrovne. Všetci svorne vidia práve v tomto jedinom liek na všetky naše problémy. Každé voľby sú preto akýmsi deklarovaním veľkého, spoločného presvedčenia, že jediná cesta k šťastiu, prosperite a pozdvihnutiu spoločnosti je neoddeliteľne spojená iba s rastúcim ekonomickým potenciálom, s priaznivými hospodárskymi ukazovateľmi, s väčším objemom peňazí, s priaznivejším podnikateľským prostredím, s vyššími platmi, lepšími službami, infraštruktúrou a podobne. Jednoducho neustále iba hmota, hmota a zase len hmota.

Z týchto názorov však cítiť určitý závan malosti z duší tých, ktorí samých seba považujú za potencionálnych vodcoch, schopných viesť národ po voľbách správnym smerom. Cítiť z nich osobné upnutie sa na druhoradé a fatálnu nevedomosť o duchovnej podstate univerza, postavenej na existencii morálnych a mravných hodnôt. Nijaká z politických strán a nijaký z kandidátov totiž nezahŕňa do svojho programu ani len náznak snahy o duchovné, to jest morálne a mravné pozdvihnutie obyvateľstva, čím v podstate celá politická sféra odhaľuje veľmi obmedzený, duševný obzor všetkých svojich aktérov.

Lebo v chode nášho univerza vždy bude a zostane pravdou skutočnosť, že iba z duchovnej obrody života, žitého v súlade so základnými morálnymi a mravnými zásadami môže vyvstať naozaj zdravý materiálny a ekonomický rast a iba táto cesta predstavuje jedinú správnu a plnohodnotnú cestu nahor, k harmónii a spokojnosti všetkých vrstiev spoločnosti.

Žiaľ, náš svet sa vydal inou cestou! Cestou falošného presvedčenia, že iba čisto materiálny rozvoj samotný nám môže zaručiť spokojnosť a pravé ľudské šťastie. Ako sa však ukazuje, je to naopak cesta k nezdravým vzťahom v spoločnosti, je to zdroj ustavičného pnutia medzi ľuďmi, je to brána k osobnému i národnému egoizmu a je to v podstate hlavná príčina, ktorá počas celej histórie prinášala ľudstvu so železnou pravidelnosťou ničivé strety vo vnútri národov i medzi jednotlivými národmi navzájom.

Ak sa ale v tejto súvislosti bude niekto snažiť upozorniť na vyspelé krajiny západného sveta, na spokojnosť a blahobyt tam panujúci, mal by rozhodne vedieť, že ich blahobyt je budovaný väčšinou vždy na úkor druhých, zväčša ekonomicky slabších. A okrem iného je práve takýto typ konzumného životného štýlu pre všetkých obyvateľov našej planéty trvalo neudržateľným, a to z hľadiska jej obmedzených prírodných zdrojov. To znamená, že tak, ako žije západný svet, nemôže žiť obyvateľstvo celej planéty, pretože naša Zem nemá na to kapacity. Ak to nebudeme rešpektovať, znamená to istú cestu k seba zničeniu!

Preto treba zdôrazniť: Prvoradým záujmom všetkých pravých vodcov národov musí byť dôraz na duchovný, morálny a mravný vzostup obyvateľstva, založený na preferovaní a oceňovaní hodnôt, ako je čestnosť, spravodlivosť, ohľaduplnosť, ľudskosť, dobro, vnútorná ušľachtilosť, žitá duchovnosť, skromnosť, jednoduchosť, poctivosť a podobne. Jedine z toho základu sa môže začať odvíjať zdravý a trvalo udržateľný materiálny rozvoj, ktorý nebudú ohrozovať žiadne krízy, ani žiadne z kríz plynúce konflikty, ani z konfiktov plynúce vojnové strety.

Ale aby sme nezostali iba pri konštatovaní situácie, ukážme si možnú cestu k uskutočneniu tohto veľkého cieľa. V súčasnosti sa v rôznych oblastiach spoločnosti využívajú služby mnohých poradcov. Rôzne podniky a firmy majú svojich právnych, či reklamných konzultantov, politici majú svojich asistentov a podobne. Aby sa veci začali uberať správnym smerom, vodcovia, nachádzajúci sa na rôznych úrovniach riadenia štátu by mali mať ochotu načúvať aj poradnému hlasu ľudí, znalých duchovných zákonitostí a pevných mravných zásad, ktorého zohľadnenie by bolo po vzájomnej konzultácii začlenené do výsledných, reálnych zámerov a rozhodnutí.

Nebral by sa teda ohľad tak, ako dnes len na peniaze a hmotný prospech, ale brali by sa do úvahy aj mravné aspekty vecí. Následná realizácia takýchto projektov by potom musela nevyhnutne priniesť doposiaľ nepoznaný prospech všetkým obyvateľom spoločnosti a v nemalej miere i celému kolektívu ľudí, ktorí sa oň zaslúžili. Potom by sa na vodcov národa iba stále nenadávalo tak, ako je tomu dnes, ale ľudia by si ich vážili a cenili.

Ak ale budeme vysoké duchovné, mravné a morálne princípy donekonečna oddeľovať od bežného života, ako sa to deje doposiaľ, zostanú tieto dve veci od seba navždy na míle vzdialenými. Potom je samozrejme možné, že hoci sa veľmi radi prezentujeme ako národ s duchovnými hodnotami, v reálnom živote kráčame cestou tupého, bezcitného a chladného materializmu, v ktorom sa duchovné hodnoty a ich reálny dopad na náš každodenný život vôbec neprejavujú.

Mravnosť a morálka, nesmú byť teda len nejaké krásne reči, ale musia byť reálne uplatňované v praxi, musia byť zohľadnené pri všetkých rozhodnutiach vedúcich pracovníkov, či už v štátnom, alebo súkromnom sektore. Musia byť zohľadnené vo všetkých vážnych zámeroch a projektoch, a živo prítomné pri ich realizácii od začiatočného až do konečného štádia.

Malo by sa tak diať za pomoci konzultantov, znalých duchovných zákonitostí, pričom tento stav by mal byť len dočasným premostením k stavu ideálnemu, kedy bude každý človek schopný rozhodovať správnym spôsobom samostatne, hoci to nie je vôbec také zložité ako sa zdá, pretože nás k tomu stále nabáda tichý hlas nášho vlastného svedomia. Kto však dnes načúva hlasu svojho svedomia? A kto sa ním riadi?

A na záver niečo na Slovanskú strunu. Viete v čom spočíva veľká budúcnosť Slovanstva, o ktorej hovoril už nemecký filozof Herder a ešte mnohí iní po ňom?

Práve v schopnosti realizácie vyššie spomínaných ideálov, pretože Slovania majú duchovný, mravný a morálny potenciál pozdvihnúť kapitalizmus západného typu na mravne a ľudsky vyšší stupeň. Majú predpoklady zmeniť súčasný, už skutočne morálne zahnívajúci kapitalizmus bez ľudskej tváre na nový systém s ľudskou tvárou, ktorý v sebe obsiahne všetko to najlepšie zo starého a obohatí ho mravný a morálny rozmer, ktorý tomu starému chýba.

Slovania majú všetky vnútorné predpoklady k tomu, aby ukázali svetu jedinú možnú správnu cestu, vedúcu z omylu súčasnej materialistickej obmedzenosti, ku skutočnému a pravému rozmachu národov i celej ľudskej civilizácie.

Ak však Slovania túto schopnosť nerozvijú a nezrealizujú, budú národy Zeme aj naďalej kráčať svojou širokou cestou fatálnej materiálnej obmedzenosti, ktorú považujú za samospasiteľnú, avšak na ktorej konci nás v skutočnosti nečaká nič iného, ako sebazničenie. Ako vonkajšia skaza, ktorá bude iba logickou a nevyhnutnou materializáciu našej skazy vnútornej. Našej skazy duchovnej a mravnej.

Obroďme sa preto duchovne a mravne! Potom sa totiž naše vnútorné obrodenie naopak zmaterializuje do podoby obrody vonkajších spoločenských pomerov. Do podoby obrodenej spoločnosti so skutočne ľudskou tvárou, ku ktorej realizácii môže prispieť každý jednotlivec, chápajúci tieto jednoduché skutočnosti, a to svojim vlastným, osobným, duchovným a morálnym obrodením. Bez tohto nevyhnutného základu a začiatku sa totiž veci nikdy nemôžu pohnúť správnym smerom. Lebo každá cesta k veľkým cieľom môže vždy začať iba prvým krokom.

A preto ho učinme! Každý sám za seba!