Písanie o živote …

Bez poznania podstaty sa musíme stratiť v nepodstatnom a utopiť sa v ňom. Človek, ktorý nepozná najhlbšiu podstatu vecí, kĺže nevyhnutne iba po povrchu a stáva sa povrchným. Nie je jednoducho možné prežiť hodnotný a správny život, ak nemáme jasno, kým vlastne sme. Aká je naša najvnútornejšia podstata. A zároveň, ak nemáme jasno o povahe podstaty Toho, kto nám daroval vedomé bytie a umožňuje nám ho prežívať. Vedomé bytie, o ktoré raz môžeme nakoniec prísť práve kvôli našej nevedomosti a neznalosti týchto najzásadnejších vecí.

Aby sme teda raz svoje bytie úplne nestratili, poznajme kým v skutočnosti sme, aká je naša pravá podstata a aký má súvis s podstatou samotného Stvoriteľa?

Kto je Boh? Ľudia sa domnievajú že je to Duch. Duch neviditeľný, nepostrehnuteľný a neuchopiteľný. Duch, ktorý sa nachádza vo všetkom jestvujúcom okolo nás. Vo vode, v kameni, v padajúcom liste zo stromu, v človeku, proste absolútne všade.

Ale to je omyl! Boh nie je vôbec Duch! Boh nie je totiž duchovný, ale božský!

Ale kto, alebo čo je potom Duch?

Od počiatku vekov jestvoval jedine Stvoriteľ samojediný. Nejestvovalo vôbec nič iného, len On a jeho božská ríša. A okolo iba chladná ničota. Stvoriteľ sa však rozhodol oplodniť túto ničotu životom. Rozhodol sa ju učiniť životným priestorom biliónov vedomých bytostí. A tento čin vykonal aktom svojej Vôle. Oným povestným: Buď Svetlo!

Tak vytrysklo jeho Svetlo do vonkajšej tmy. A práve Vôľa Najvyššieho, ktorá sformovala celé nekonečné svety je Duch. Tvorivý Duch Boží, o ktorom sa v Biblii píše, že sa pri stvorení sveta vznášal nad vodami. Stvorenie, ktoré z neho vzniklo je preto duchovné. Nie je teda božské. Je duchovné, pretože povstalo z Ducha. A z tohto dôvodu je aj človek, ako tvor žijúci vo stvorení duchovný. Nie božský!

Jestvuje teda Stvoriteľ, stojaci sám osebe vysoko nad všetkým. Jeho akt Vôle so zámerom stvoriť svety sa však okamžite sformoval do samostatnej osobnosti. Do tvorivého Svätého Božieho Ducha, ktorý v súlade s Vôľou Najvyššieho sformoval duchovné stvorenie.

Aj my ľudia, ako nakoniec všetko vo stvorení, sme vznikli z tohto tvorivého Ducha. A preto najvnútornejšie jadro každého z nás tvorí maličká iskrička ducha. Maličká iskrička Pánovej Vôle. Túto Vôľu máme v sebe pevne vtlačenú. Tvorí našu najvnútornejšiu podstatu. A táto naša najvnútornejšia podstata nás jednoznačne predurčuje k životu v súlade s Vôľou Pána.

Toto tajomstvo najhlbšej vnútornej podstaty človeka reálne znamená, že cesta k harmónii, šťastiu a plnosti bytia sa pre každého z ľudí skrýva jedine v rešpektovaní Vôle Najvyššieho. Čiže v rešpektovaní pôvodného predurčenia našej vlastnej, najvnútornejšej duchovnej podstaty.

Každý človek by mal preto poznávať Vôľu Najvyššieho a učiť sa žiť s ňou v súlade, lebo jedine týmto spôsobom môže naplniť svoje predurčenie. Preto by sa pre nás práve Vôľa Pána mala stať tým najdôležitejším, čo by sme mali vo svojom živote rešpektovať. Takýmto rešpektovaním sa totiž osobnosť každého človeka stáva čoraz zrelšou, až sa napokon stáva schopnou žiť naveky v kráľovstve nebeskom, v blízkosti svojho Pána.

Zmyslom bytia každého z ľudí v tomto stvorení je teda duchovné precitnutie a zjednotenie sa so svojou najvnútornejšou podstatou. So svojim duchom, ktorý je drobnou súčasťou Vôle Najvyššieho. Tým dosiahneme harmónie, šťastia, mieru, vnútorného naplnenia a po svojej fyzickej smrti života v kráľovstve nebeskom.

Žiaľ, pozemskí ľudia sa spreneverujú svojmu predurčeniu. Žijúc v hmotnej časti stvorenia sa totiž mylne identifikovali so svojim fyzickým telom a jeho korunou – rozumom. Tak zabudli, že nie sú ani telo, ani rozum, ale drobné iskričky Vôle Pána. Drobné iskričky ducha, pochádzajúce z jeho Ducha.

Mylné stotožnenie sa ľudí s vlastným telom, s vlastným rozumom a z toho vyplývajúcou vlastnou vôľou, samozrejme vzdialenou a odtrhnutou od Vôle Najvyššieho, pre nich znamená cestu bolesti, strastí, utrpenia, disharmónie a nenaplnenia, pretože sa spreneverujú sebe samým. Ich bytie stráca zmysel a stáva sa bezúčelným. Stáva sa iba čisto živočíšne materialistickou existenciou, naplnenou honbou za materialistickými hodnotami a pôžitkami. V ich dosahovaní vidia všetko svoje šťastie. Avšak to, čoho sa im takto dostáva je len nasýtenie tela a rozkoš pôžitkov, bez skutočného, pravého vnútorného mieru, naplnenia a šťastia.

Vo svojom materialistickom omyle a nepochopení vlastnej podstaty, a z tejto podstaty vyplývajúceho životného predurčenia, sa ľudia v zúfalej snahe dosiahnuť pravého šťastia dostávajú do bludného kolotoča honby za peniazmi, majetkami, mocou, slávou a užívaním si dúfajúc, že čím viac v tomto smere získajú, tým väčšia je pravdepodobnosť dosiahnutia skutočnej plnosti bytia.

Falošnými cestami sa však nikdy nie je možné dostať k pravým cieľom! K pravým cieľom, čiže k pravému šťastiu, harmónii a naplneniu je možné dôjsť jedine cestou rešpektovania svojho vlastného predurčenia. A Vôľa Najvyššieho, z ktorej sme kedysi vznikli, nás jednoznačne predurčuje k poznávaniu a naplňovaniu tejto Vôle. Predurčuje nás k životu podľa Vôle Pána, a tým k plnému zjednoteniu sa so svojou najvnútornejšou duchovnou podstatou. Toto je jediná cesta k šťastiu, radosti a mieru.

Máme teda dve možnosti. Buď sa budeme prostredníctvom poznávania a naplňovania Vôle Najvyššieho k Pánovi približovať, a tým spieť k šťastiu a naplneniu zmyslu nášho bytia, alebo budeme akékoľvek poznávanie a naplňovanie Vôle Najvyššieho ignorovať. Tým sa však budeme od Pána vzďaľovať a spieť k nešťastiu. Tým sa budeme spreneverovať sami sebe, tým budeme premrhávať vlastné bytie, aby sme ho nakoniec úplne stratili, dobrovoľne vzdialení od Pána a ponorení do bezvýchodiskovej temnoty pekla vlastnej vôle.

Podstatou svojho myslenia, jednania, snaženia, hodnôt a celkovej životne orientácie sa teda každý z nás, či už vedome alebo nevedome, zaraďuje do jedného z týchto dvoch smerov. Tým sám pre seba volí cestu šťastia, alebo nešťastia. Cestu radosti života na zemi a večného bytia v blízkostí Pána v kráľovstve nebeskom, alebo cestu utrpenia a konečného zániku všetkého, čo uviazlo v hmote a jej pôžitkoch a je od Pána vzdialené. Čo sa teda nie je schopné oslobodiť od hmotných a materialistických väzieb, musí preto nakoniec zaniknúť spolu so zánikom celého hmotného sveta.

Na každom z nás záleží, akou s týchto dvoch ciest pôjdeme a ako sa teda vo svojej slobodnej vôli rozhodneme naložiť s vlastným bytím.