Písanie o živote …

Nie je dobro, ako dobro. Aj dobro je totiž možné poňať dvomi spôsobmi, ktoré nás delia na dva typy ľudí. Prvým je dobro nízke. Dobro osobného prospechu jednotlivca, výrazne poznačené egoizmom. Je to dobro, ktoré sa dnes vo všeobecnosti považuje mnohými za jediné dobro a ktoré sa preto stále točí len okolo dvoch slov: ja a mne!

Dobro vyššie, čiže dobro skutočné a pravé je však dobrom všeobecným, záujmy jednotlivca vysoko presahujúcim, pri ktorom človek uvažuje v intenciách pojmov „my“ a „nám“. Nie úzkoprso, ale v tom najširšom možnom slova zmysle!

Nízke dobro nevyhnutne generuje najnižšie ľudské vlastnosti, akými je nečestnosť, klamstvo, podvod, chamtivosť, bezohľadnosť a mnohé iné. Preferovaním nízkeho dobra tieto negatívne vlastnosti v ľuďoch i v spoločnosti stále rastú, až všetko vrcholí v konfliktoch, v agresii a vo vojnách.

Preferovanie dobra vyššieho, dobra všeobecného, osobný prospech jednotlivca vysoko presahujúceho v ľuďoch naopak aktivuje vysoké a ušľachtilé cnosti, ako je zmysel pre spravodlivosť, čestnosť, ohľaduplnosť, nezištnosť a podobne. Ovocím tohto druhu dobra je harmónia, porozumenie a mier, pretože len ono predstavuje konštruktívny princíp bytia, zatiaľ čo nízke, egoistické dobro, v jeho maximálnom vystupovaní najrozličnejšej negativity s ním spojenej je zosobnením deštruktívneho princípu bytia.

Ale preferovanie vysokého, skutočného a pravého dobra má ešte aj iný efekt. A síce efekt duchovný! My ľudia sme totiž bytosťami Svetla. Tam, vysoko nad hmotou, v úrovni Svetla je náš skutočný domov, z ktorého sme na začiatku svojho vývoja vytryskli do hmoty ako drobné svetelné iskričky.

A našim cieľom v hmotnom svete je nechať v sebe rozhorieť túto nepatrnú, pôvodnú iskričku svetla v silný plameň plne rozvinutej, duchovnej osobnosti, ktorá napokon môže opustiť hmotu a vrátiť sa späť do svojej domoviny. Lebo potom to už bude plnohodnotná bytosť svetla, dokonale ukotvená v morálke, v mravnosti, v spravodlivosti, v čestnosti a vo všetkých ostatných vysokých a ušľachtilých cnostiach, ktoré sa jej stali úplnou samozrejmosťou asi tak, ako nám dýchanie.

Bude to teda oslobodenie sa ľudskej bytosti z hmoty a jej zrodenie do Svetlej ríši Ducha. Do večného kráľovstva nebeského, čím úspešne zavŕši svoj duchovný vývoj, ktorý je pravým zmyslom bytia každého človeka, žijúceho vo stvorení.

Ako však znie celkom konkrétny návod na konanie vyššieho, skutočného a pravého dobra, ktorého preferovanie má tak nesmierne pozitívne hmotné i duchovné dôsledky?

Konkrétny návod pozostáva z dvoch bodov. Prvým, najrozhodujúcejším, najťažším a najdôležitejším bodom je pochopenie a hlboké uvedomenie si všetkých, vyššie uvedených skutočností. Tento bod spočíva v zásadnom vnútornom hodnotovom obrate jednotlivca od preferovania nízkeho, živočíšno egoistického a úzko osobného dobra smerom k preferovaniu dobra vyššieho.

Tento moment je pokojne možné nazvať osvietením. Ide totiž o osvietenie, spočívajúce v pochopení, že jedine dobro všeobecné je tým najrozhodujúcejším, skutočným a budujúcim princípom bytia, na ktorom sa ako na základnom kameni dá stále budovať bez rizika, že sa vždy nakoniec všetko zrúti tak, ako sa to deje pri preferovaní nízkeho, egoistického dobra súčasného typu. Viď pády mnohých národov a civilizácií v dejinách, ako i pokračujúci morálny rozklad tej našej, ktorá sa žiaľ tiež postupne približuje k pádu.

Pochopenie a vnútorné hodnotové preorientovanie sa jednotlivca týmto novým smerom, na ktorom od chvíle svojho osvietenia postaví celý svoj život je teda tým najdôležitejším prvým krokom a môže ho urobiť absolútne každý. Môže ho urobiť absolútne každý, bez rozdielu rasy, národnosti, vzdelania, náboženského vyznania, alebo spoločenského postavenia.

A ak bol učinený prvý a najrozhodujúcejší krok, všetky ostatné kroky už budú ľahšie, pretože tento nový, vnútorným spôsobom zásadne obrodený človek môže začať vo svojom vlastnom živote, na základe svojich vlastných možností tvorivo uplatňovať princíp vysokého, vznešeného a pravého dobra.

Tam teda, kde predtým zo sebeckých dôvodov jednal nespravodlivo, bude jednať oveľa spravodlivejšie. Tam, kde predtým zo sebeckých dôvodov konal nečestne, bude konať oveľa čestnejšie. Tam, kde pred tým konal bezohľadne, bude konať oveľa ohľaduplnejšie. Tam, kde bol vždy iba zištný sa v ňom zrodí nezištnosť. Tam, kde bol pred tým neušľachtilý, vulgárny a surový sa v ňom zrodí ušľachtilosť. A tak ďalej, a tak ďalej.

V skutočnosti teda nie je potrebný žiaden konkrétny návod, pretože zásadnosť vnútorného hodnotového obratu ukazuje človeku sama osebe spôsob, ako má celkom konkrétne začať vo svojom vlastnom živote naplňovať a hájiť princípy vysokého a pravého dobra.

Ale predsa len buďme konkrétni, i keď nepovieme nič nové, pretože všetko zásadné už pozemskému ľudstvu povedané bolo.

Konkrétny návod na konanie vyššieho dobra môžeme totiž nájsť v učení Ježiša Krista a v Desatore prikázaní, na ktoré sa ľudia nikdy nemali pozerať ako na niečo cirkevné a náboženské. Mali to vždy naopak vnímať len ako na konkrétny návod, ako správne žiť tak, aby sme naplňovali princípy vyššieho dobra a týmto spôsobom všetko okolo seba formovali v duchu konštruktívneho, budujúceho a svetlého princípu bytia, pretože len ten jediný môže priniesť ľudstvu harmóniu, porozumenie, mier, šťastie a blaho. Len ten jediný môže dať naplno rozkvitnúť všetkým našim cnostiam a krásnym, vznešeným, ušľachtilým ľudským vlastnostiam. Len ten jediný dokáže rozpáliť a zosvetliť našu duchovnú iskru až do takej miery, že sa budeme môcť vrátiť ako žiarivé bytosti Svetla do svojej domoviny. Do kráľovstva nebeského!

Kráčajme teda cestou vysokého a vznešeného dobra, ktoré je dobrom všeobecným! Ktoré je dobrom všetkých národov i všetkých ľudí! Ktoré je dobrom všetkých rastlín i zvierat! Ktoré je dobrom vody, vzduchu i zeme! Ktoré je dobrom celej našej planéty! Ktoré je dobrom všetko objímajúcim a všetko prestupujúcim, podobným nekonečnej dobrote nášho nebeského Otca.

Jeho deťmi, prebývajúcimi v jeho kráľovstve sa totiž môžu stať iba tí, čo sú sa schopní vnútorne i navonok pozdvihnúť ku konaniu práve takéhoto druhu dobra. Dobra, ktoré sa jedine v podobe ohľadu na dobro všetkých a všetko bez rozdielu stáva spásou každého človeka i celého ľudstva.

Kráčajme preto touto cestou i napriek tomu, že väčšina ide inými cestami. Cestami osobného prospechu a osobných výhod, dosahovaných za akúkoľvek cenu. Cestami masírovania ega a vypočítavého prevracania kabátov. Cestami konzumu a užívania si. Cestami pretvárky a pokrytectva. Cestami zištnosti a bezohľadnosti. Cestami bezcitnosti a chladnej racionality. Cestami hromadenia peňazí a majetkov.

Nech len títo temní ľudia, ktorí v sebe zasypali svoju iskričku svetla kráčajú svojimi temnými cestami. Nakoniec sa totiž vždy ukáže, že sú to cesty bludné, slepé a vedúce iba do nešťastia. Vedúce do nešťastia jednotlivcov, národy i celú našu planétu. Vedúce do nešťastia materiálneho, ale i duchovného.