Písanie o živote …

Ide o film, ktorý osloví najmä mužov. Ale v tom najčistejšom a najpozitívnejšom slova zmysle. Je to totiž film najmä o hrdinstve. O hrdinstve, o cti, o láske, o boji za dobro a o pevnej viere v Stvoriteľa.

Je to však tiež film o kresťanstve. Ale o kresťanstve inom, než na aké sme zvyknutí. Hlavný hrdina reprezentuje kresťanstvo pravé a plnokrvné. Nie to zmäkčilé, slabošské a zženštilé, aké je dnes.

Hlavný hrdina je teda kresťan, ale aj rytier. Čiže človek, ktorý háji spravodlivosť, česť a dobro s mečom v ruke. Človek, ktorý sa s mečom v ruke stavia proti nespravodlivosti, nečestnosti, podvodu a spupnej arogancii moci.

Nechcem prezrádzať celý dej, ale chcem zvlášť vyzdvihnúť niektoré mimoriadne silné momenty, ktoré stoja za pozornosť najmä preto, že aj keď je dej filmu z obdobia stredoveku, je možné vybadať jeho aktuálny presah až do našej súčasnosti. Lebo ľudia sa v podstate nemenia! Mení sa iba čas a okolnosti, ale inak na Zemi ustavične bojuje Zlo proti Dobru.

Ak sa teda rozhodnete sledovať tento film, čo by som všetkým vrelo odporúčal, chcem vás v ňom upozorniť na dve kľúčové scény, ktoré so sebou vzájomné súvisia a v ktorých sa skrýva onen spomínaný, hlbší presah.

Prvou je scéna zo začiatku filmu, kedy musel hlavný hrdina prvý krát použiť meč na ochranu cti. Jeho mierumilovného otca totiž zámerne zosmiešnil najlepší kráľovský bojovník, čo reaálne znamenalo priamu výzvu na súboj muža proti mužovi. No a práve o toto vyzývateľovi šlo, pretože si bol istý vlastným víťazstvom.

Avšak v rozhodujúcej chvíli prijal výzvu k súboju Arn, hlavný hrdina. Ten žil dovtedy v kláštore a iba prednedávnom sa vrátil domov. Vôbec nikto ale netušil, že v kláštore sa naučil aj umeniu meča.

Arnovo prijatie výzvy k súboju preto ešte viacej vystupňovalo posmech zo strany vyzývateľa, reprezentujúceho aroganciu moci a hrubej sily. Avšak Arn tasil meč, ktorý smel tasiť iba na ochranu práva, cti a spravodlivosti, prežehnal sa a súboj začal. A smiech všetkých prisluhovačov moci zamrzol na perách.

Druhá scéna, na ktorú chcem upozorniť je scéna posledného boja. Boja voči nepriateľskej armáde, prichádzajúcej s tou istou arogantnou nadradenosťou moci, opierajúcej sa o vedomie vlastnej prevahy.

A tento nepriateľ tak, ako vždy všetci nepriatelia, prichádzal s jednoznačným cieľom. S cieľom podmaniť, ovládnuť a zotročiť!

Proti nemu stála oveľa menej početná armáda, ktorá sa snažila uhájiť slobodu a nezávislosť vlastného národa. A hoci túto armádu vycvičil a na boj strategicky pripravil Arn, tvárou v tvár prevahe nepriateľa muži zakolísali a zmocnil sa ich strach. A vtedy Arn prehovoril k bojovníkom, aby im vlial odvahu: „Nemajte pochýb! Verte! Verte v naše víťazstvo! Lebo Pán stojí pri tých, ktorý sú silní vo viere! Preto zvíťazíme a zavládne mier!“

Všetko toto bolo zo strany nepriateľa sledované s povýšeným posmechom vedomia si vlastnej prevahy, opierajúcej sa o prevahu hrubej sily.

Avšak druhá strana, hoci aj menej početná, vlastnila prevahu iného druhu. Prevahu morálnu! Prevahu hodnoty boja za správnu vec! Prevahu tých, za ktorými v ich spravodlivom boji za dobro a mier stojí sila Najvyššieho!

A boj začal! A doterajší posmech na tvári uchvatiteľa vystriedal strach!

Na záver by som chcel upozorniť ešte na niečo. A síce na to, že víťazstva v poslednom boji bolo dosiahnuté už vopred, a to víťazstvom vnútorným vo chvíli, kedy bojovníci Arnovej armády uverili, že v ich boji za správnu vec nie sú sami, ale že je za nimi najvyššia sila, aká vôbec jestvuje. A síce, sila Božia!

A práve toto vedomie, toto odhodlanie bojovať za dobro v podpore sily Najvyššieho sa stalo vnútorným aktom víťazstva. Ním Arnova armáda zvíťazila na vnútornej úrovni skôr, ako nadišiel boj. Nasledujúci, reálny boj bol potom už len nevyhnutným a zákonitým zavŕšením tohto, vopred vybojovaného, vnútorného víťazstva.

Lebo podstatou sily nepriateľa bola iba početná prevaha, zatiaľ čo sila obrancov spočívala v morálnej prevahe tých, za ktorými v ich spravodlivom boji za mier stojí sila Najvyššieho. Víťazná sila Najvyššieho, s ktorou arogancia pozemskej moci nezvykne nikdy počítať.

No a ako už bolo avizované, všetko toto má presah až do našej súčasnosti. I my tu dnes na našej planéte i v našom vlastnom národe stojíme voči arogancii moci. Vo svetovom meradle stojíme voči arogancii najbohatších. Voči svetovej elite a jej gigantickým nadnárodným korporáciám. Voči elite, ktorá i prezidentmi USA manipuluje ako bábkami.

V národnom meradle stojíme voči arogancii politickej moci, ktorá národu neslúži, ale ho iba žmýka a nabaľuje sa na ňom. Toto je totiž základný princíp takzvanej štandardnej politiky, a preto je takmer úplne jedno, kto nám vládne. Či súčasná koalícia, alebo súčasná opozícia. Či ľavica, alebo pravica. V okrádaní národa a v hľadaní iba svojho vlastného prospechu sú totiž vzácne zajedno. V tomto smere vždy vládla a vládne absolútna politická zhoda, čo žiaľ znamená, že celý politický boj je v skutočnosti len súbojom o to, kto sa po voľbách opäť dostane ku korytu.

A táto arogancia štátnej moci, ktorá si prispôsobuje právo, či dokonca výklad ústavy tak, ako sa jej hodí, hľadí zvrchu a s posmešným nadhľadom na obyčajný ľud.

A obyčajný ľud, zotročený prácou na zahraničných žralokov a ohlupovaný mediálnou manipuláciou apaticky prežíva z jedného dňa na druhý, prijímajúc to ako svoj údel. Obyčajní ľudia neveria, že existuje sila, ktorá by to bola schopná zmeniť. Že existuje sila, ktorá by sa mohla efektívne postaviť proti arogancii politickej a mafiánskej moci zbohatlíkov, povýšenecky si vedomých svojej prevahy.

Ale ľud prehráva svoj boj s bohatými a mocnými už vnútorne, vo svojom vedomí, pretože neverí, že je možné niečo na tomto systéme zmeniť.

Akákoľvek zmena a každé potencionálne víťazstvo totiž začína vždy v našom vnútri! Ľudia musia pochopiť, že nech by bola vonkajšia prevaha akákoľvek, morálne právo na víťazstvo má vždy iba ten, kto bojuje za správnu vec. Iba ten, kto bojuje za spravodlivosť, česť, dobro a právo na plnohodnotný život.

Iba ten, kto sa sám vo svojom živote snaží o naplňovanie princípu spravodlivosti, cti, dobra a ľudskosti. Za takto správne stojacim človekom, bojujúcim za správne hodnoty môže potom stáť najvyššia víťazná sila, aká vôbec jestvuje! Sila Božia!

Kto sa podľa tohto v svojom živote riadi a takto uvažuje, ten už vnútorne zvíťazil! Jeho vonkajšie víťazstvo nad všetkými otrokármi a utlačovateľmi bude potom už len nevyhnutným a logickým dôsledkom jeho víťazstva vnútorného. Jeho víťazstva morálneho!

Znamená to teda, že ľudia, ktorí sa sami snažia o dobro a ktorí bojujú proti vonkajšiemu zlu musia skôr alebo neskôr nevyhnutne zvíťaziť. A to nad akoukoľvek prevahou Zla! Nad akoukoľvek prevahou arogancie moci, peňazí, kapitálu, vojenskej prevahy, politickej svojvôle, či čohokoľvek iného. Takýto ľudia musia zvíťaziť, i keby sa mal stať zázrak!

Ak však nad zlom nevíťazíme, môže to mať len dva dôvody. Buď sme sami vo svojich životoch pevne nestáli na princípoch dobra, spravodlivosti a cti, alebo sme nemali pevnú vieru v nevyhnutné víťazstvo dobra.

A preto usilujme o dobro, česť, spravodlivosť a ľudskosť! A preto verme! Lebo veľký, všemohúci Boh stojí na strane tých, ktorí sú pevní vo viere! Ktorí sú pevní vo viere vo víťazstvo dobra, spravodlivosti a cti na tejto zemi a ktorí sa sami usilujú byť dobrými, spravodlivými a čestnými!

Film s názvom „Arn, templársky rytier“ si môžete pozrieť na nižšie uvedenom linku. Prajem vám hlboký duchovný zážitok.

https://www.youtube.com/watch?v=3S2PgkoJ_JU&feature=share

Alebo si názov filmu vložte do youtube.

PS. Keď uvidíte v závere roj šípov, letiacich na nepriateľa, skúste si uvedomiť, že každý človek, usilujúci sa o dobro je jedným z takýchto šípov, ktorý prostredníctvom jeho vážneho úsilia o dobro eliminuje a ničí Zlo na Zemi.