Písanie o živote …

Ak túžite po plnšom, šťastnejšom a celkovo vyrovnanejšom živote, skúste jednoduché ázijské princípy pre prácu s vlastnou mysľou.

Dôraz na prítomnosť, to je základ východného prístupu k životu. My na Západe ale žijeme tým, že neustále spomíname na to, čo bolo, alebo naopak fantazírujeme o svojej budúcnosti. Sme ovládaní svojimi neúspechmi, sklamaniami aj traumami. To nielenže nikam nevedie, ale ešte nás to ochromuje. Dokonca aj náš pocit šťastia závisí na tom, že si prehrávame šťastné spomienky z minulosti a snívame o radostiach, ktoré nás čakajú v budúcnosti.

Zároveň nás ale zväzuje aj strach z toho, čo sa najskôr nikdy nestane. Alebo sa to naopak stane, a my tomu nezabránime. Čo keď si cez víkend na lyžiach zlomím nohu? Čo keď nebudem mať na splácanie hypotéky? Áno, naši rodičia iste raz zomrú. Alebo odídeme z práce. Prečo o tom ale premietať celé roky dopredu? To nám v ničom nepomôže. Len sa tým budeme zbytočne trápiť.

Budhisti tvrdia, že myšlienky sú ako splašené opice, ktoré neustále skáču z jednej vetvy na druhú. Nie sme to navyše my, kto ovláda naše myšlienky. To ony ovládajú nás! Budhisti sa preto snažia upokojiť myseľ tak, aby sa sústredili len na prítomnosť. Hovoria tomu stav „satipatthana“, čo sa dá do slovenčiny preložiť asi ako vedomá pozornosť, duchaprítomnosť. Ide o stav, kedy sa sústredíme na to, čo sa okolo nás deje, ale zároveň nič nehodnotíme.

Západní psychológovia v súvislosti s týmto javom hovoria o „plynutí“, teda o úplnej koncentrácii na to, čo práve robíme, bez akýchkoľvek myšlienok, ktoré by prúdenie narušovali.

Určite z vlastnej skúsenosti poznáte také situácie, kedy ste úplne pohltení knihou či filmom. Zrazu vôbec nevnímate, že na ulici trúbia autá, alebo že váš sused v kine hlasno chrúme popcorn. Absolútne nič vás nedokáže vyrušiť. Žijete Tu a Teraz.

Toto je niečo, čo deti vedia sami od seba. Bežne sa zaberú do hry tak, že prestanú vnímať svoje okolie. My dospelí to potom zažívame väčšinou len pri sexe, pri ohni, na horách alebo napríklad pri sledovaní športového zápasu. Často pocit „plynutia“ zažívame aj pri cestovaní, kedy sa zadívame z okna a prestaneme úplne premýšľať. Takéto chvíle na nás pôsobia ako očista.

Rovnaký účinok na našu myseľ majú ale aj momenty, kedy sa plne ponoríme do práce, ktorá nás baví a uspokojuje. Nevnímame nič okolo, nekontrolujeme čas. V takýchto okamihoch prestáva byť práca prácou a stáva sa skôr niečím v zmysle náboženského vytrženia.

Budhisti sa učia dosiahnuť stav Tu a Teraz takmer na povel. Aktívna myseľ venuje maximálnu pozornosť tomu, čo práve robíme. Pokiaľ sa toto naučíme, dokážete svoj život prežívať hlbšie. Navyše si tým zlepšíme svoje duševné zdravie, naučíme sa lepšie spracovávať negatívne emócie, posilníme pamäť a zvýšime pocity životného šťastia. Tým, že sa naučíme žiť súčasnosťou a uvedomíte si, že vnútorné šťastie tu vždy bolo, je a bude.

Maximálne sústredenie pre nás bude veľmi prínosné aj v zamestnaní, pretože výrazne zvyšuje pracovný výkon. To je tiež jeden z dôvodov, prečo dnes špičkoví manažéri siahajú po výcviku východného „plynutia“.

Trvá dlhé roky, než sa naučíte žiť v nepretržitom stave Tu a Teraz. Môžete sa ale pokúsiť tento stav navodzovať čo najčastejšie. Sústreďte sa trebárs na svoj dych. Vnímajte každý nádych a výdych, sledujte, ako vaším nosom prúdi vzduch. Za chvíľu si možno uvedomíte, že ste zrazu oveľa viac v prítomnosti než predtým.

Inou metódou je učiť sa vychutnávať obyčajné, každodenné veci. V podstate ich premeniť v malé rituály. Kávu do seba môžeme naliať v priebehu niekoľkých málo minút pri čítaní novín, ale tiež si môžeme v kľude sadnúť a sústrediť sa na to, ako je káva teplá, ako krásne vonia a ako nám každý dúšok plynie z úst do žalúdka …

Intenzívne prežívanie prítomného okamihu sa dá trénovať takmer neustále. Vyskúšajte to s akoukoľvek činnosťou, ktorú každodenne vykonávate. Zrazu si ju začnete plne uvedomovať. Keď doma varíte obed, proste len varte a nenechajte sa ničím rušiť. Staňte sa nožom, ktorý krája cibuľu. Nemyslite na to, čo všetko ešte dnes musíte stihnúť. Pri prechádzke lesom zase nepremýšľajte o filme, ktorý bude večer v televízii, ale ponorte sa plne do atmosféry lesa. Vnímajte  ihličie pod nohami, mäkkosť a hebkosť machu, farby listov na stromoch …

V prítomnosti môžeme byť aj u takých činností, ktoré vnímame ako nudné či nepríjemné. Keď sedíme v čakárni u zubára, všímajme si farieb, ľudí v čakárni alebo vône priestoru. Nielenže to rozpustí náš strach, ale tiež nám to pomôže objaviť detaily, ktoré pre nás boli predtým skryté. Realita dostane iný rozmer. Rozmer, ktorý je dostupný len duchaprítomnej mysli v stave Tu a Teraz.