Písanie o živote …

Hlavnou príčinou všetkých tragédií a hrôz, ktoré sa udiali na našej zemi bol nedostatok citu v ľuďoch. Keby totiž ľudia v každej dobe dokázali uprednostniť cit a to citové v sebe, musel by sa nevyhnutne eliminovať ten obrovský počet vrážd, vojen a mnohorakého iného utrpenia, ktoré bolo neustále prítomné počas celej dlhej histórie našej civilizácie. Citoví a cituplní ľudia by jednoducho neboli schopní takej neľudskosti a necitlivosti.

Len sa napríklad pozrime na svetové dianie v minulom, „modernom“ 20. storočí s jeho dvomi svetovými vojnami, v histórii ľudstva doposiaľ nevídaných rozmerov, keď len v tej druhej z nich bolo zahubených toľko ľudí, koľko vo všetkých vojnách počas celej histórie ľudstva. No a v 60. rokoch toho istého storočia stál svet iba na krôčik od atómového konfliktu, ktorý by znamenal záhubu života na tejto planéte.

Hľa, čoho je schopný rozum, na ktorý sme dnes tak veľmi pyšní. Rozum, ktorý prevzal plnú vládu v človeku a to citové odsunul hlboko do úzadia.

Skutočný, pravý človek je však bytosťou citu! Skutočný a pravý človek je opakom dnešného chladného, vypočítavého a rozumového robota, obývajúceho túto planétu. Tohto rozumového robota, vzhľadom sa podobajúceho na ľudskú bytosť totiž vôbec nemožno považovať za plnohodnotného človeka. Je to iba slepý živočích, v konečnom dôsledku usilujúci iba o vlastné zničenie, ako i o zničenie celej planéty, na ktorej žije.

Ako sa však stať opäť pravým a skutočným človekom, to nám už pred 2000 rokmi ukázal Veľký Učiteľ. Bol ním Ježiš, nabádajúci k láske k blížnemu, ako k sebe samému. Nabádajúci, nikdy nerobiť iným to, čo nechceme, aby iní robili nám. Nábádajúci pristupovať k iným ľuďom tak, ako chceme, aby iní ľudia pristupovali k nám.

Bol to však opäť práve rozum, ktorý strhol toto učenie hlboko nadol a čiernym závojom znova zahalil jedinú cestu človeka k duchovnej slobode a k dosiahnutiu pravej ľudskosti.

A preto dnes, v dobe maximálneho rozumového zmätku, podobajúceho sa úplnej slepote, v dobe kedy sa pyšné ľudstvo potáca na okraji záhuby, bola ľuďom, ako jediná možnosť záchrany opäť darovaná skutočná Pravda. Pravda o živote, o stvorení a o ceste, ktorou musí každý z nás ísť, aby sa mohol stať plnohodnotným človekom. Pravda, stojaca nad všetkými cirkvami, duchovnými smermi, náboženstvami a vierovyznaniami. Pravda, presahujúca všetky tieto kategórie. Pravda, stojaca nad všetkým, akoby na vysokej skale. Dostať sa ku nej a nájsť ju môžu preto iba vážne hľadajúci. Cesta k jej nájdeniu je podmienená úprimným, vážnym záujmom a ochotou vynaložiť určité úsilie a námahu k jej dosiahnutiu a pochopeniu, pretože Pravda naozaj stojí za to.

Avšak všetci tí, ktorí nie sú ochotní, alebo vo svojej navyknutej povrchnosti toho už nie schopní, všetci tí budú musieť obísť na prázdno, pretože ich túžba po Pravde, ako vôbec nejakú majú, nie je pravá.

Človeče, pamätaj preto, že len ten, kto hľadá, môže naozaj nájsť, len ten, kto prosí, môže naozaj dostať a len tomu, kto klope môže byť jedného dňa otvorené.

A preto ten, kto nehľadá, nemôže skutočnú Pravdu nikdy nájsť, ten, kto neprosí, nemôže skutočnú Pravdu nikdy dostať a ten, kto na bránu vedúcu k Pravde naliehavo nebúši, tomu táto brána nemôže byť nikdy otvorená.