Písanie o živote …

V súvislosti s rozličnými hrôzami, ktorých je naša planéta plná si ľudia zvyknú často klásť otázku, ako je možné, že niečo takéhoto vôbec môže Stvoriteľ dopustiť? Že vzhľadom k miere utrpenia, ktoré sa tu deje Stvoriteľ alebo vôbec neexistuje, alebo musí byť absolútne bezcitný, keď existuje a môže sa na niečo takéhoto pokojne dívať. Ako je to teda naozaj?

Skúsme si objasniť tieto vážne filozofické, ale aj praktické otázky, ktoré si ľudia tak často kladú a ktoré si ešte dlho klásť budú.

Našim univerzom prenikajú dokonalé Zákony stvorenia, ktoré sú prejavom a manifestáciou dokonalej Vôle Stvoriteľa. O všetko prenikajúcej Vôli Stvoriteľa, alebo inak povedané, o všetko prenikajúcom pôsobení jeho dokonalých Zákonov stvorenia sa v evanjeliách píše: „Ani len lístok zo stromu nespadne na zem bez Vôle Najvyššieho“. Alebo: „Dokonca i všetky vlasy na hlave máte spočítané“.

Na základe týchto slov sa mnohí celkom oprávnene pýtajú: Ak sa úplne všetko deje z Vôle Stvoriteľa, ak bez nej na zem ani len lístoček nespadne, potom sa to musí nevyhnutne týkať i vojen, vraždenia, či iných nešťastí a tragédií najrozličnejšieho druhu.

Ako je to teda? Môže naozaj za všetko Stvoriteľ?

Aby sme to správne pochopili, musíme od seba rozlíšiť dve veci. Prvou je dokonalé fungovanie Zákonov stvorenia. No a druhou je to, čo ľudia konajú zo svojej vlastnej, slobodnej vôle. To, čo nekorešponduje s dokonalým fungovaním Zákonov stvorenia.

Ľudia sa totiž môžu prostredníctvom svojej slobodnej vôle slobodne rozhodovať medzi tým, či sa budú usilovať poznávať dokonalé Zákony stvorenia a či sa budú snažiť žiť s nimi v súlade, alebo či sa rozhodnú tieto Zákony ignorovať a nebrať ich do úvahy.

V prvom prípade, teda v prípade ich poznávania a rešpektovania by museli žiť nevyhnutne pokoji, harmónii, šťastí a dostatku. Avšak v druhom prípade, v prípade ich ich neznalosti a nerešpektovania si k sebe zase nevyhnutne priťahujú bolesť, nešťastie, strádanie a mnohé ďalšie, najrozmanitejšie hrôzy, ktoré sú dôsledkom rozhodnutia ich slobodnej vôle nezaujímať sa o dokonalé Zákony Stvoriteľa a ignorovať ich pôsobenie.

V akej miere sa teda svojim zmýšľaním a svojim životom vzďaľujeme od Vôle Najvyššieho, presne v takej miere nás jeho Zákony utláčajú, tiesnia a zraňujú. Presne v takej miere nám vo forme najrozličnejšej bolesti a utrpenia vrhajú do tváre zhnité ovocie nášho vlastného, osobného odklonu od dokonalej Vôle Božej, viditeľne manifestovanej do podoby jeho Zákonov.

To ale potom celkom logicky znamená, že za vojny, nešťastia a iné podobné tragédie nemôže Stvoriteľ, ani jeho dokonalé Zákony, ale môže za ne jedine slobodná vôla človeka. Všetko zlo na zemi, ktoré nás stíha je dôsledkom slobodnej vôle ľudí, ktorí sa odklonili od dokonalej Vôle Stvoriteľa a odmietajú ju rešpektovať. Zlo na zemi je teda jedine dôsledkom našej vlastnej vôle, nerešpektujúcej Zákony stvorenia.

Človeče nešťastný, ako sa vôbec odvažuješ pýtať: prečo toto Stvoriteľ dopustil? Veď len skús pouvažovať a spomenúť si, či si sa vtedy, keď si sa rozhodoval vykonať nejaký čin pýtal, či je v súlade s Vôľou Najvyššieho, alebo nie?

A ak si sa vtedy nepýtal, ani si sa o to nikdy nezaujímal, tak teraz neplač a nerúhaj sa! Lebo za všetko si môžeš iba ty sám! Keby si totiž konal svoje činy v súlade s Vôľou Najvyššieho, musel by si predsa prežívať iba harmóniu, mier a šťastie.

Ak si ale takto neučinil a rozhodujúcou bola pre teba vždy iba tvoja vlastná vôľa, prišlo ku tebe nešťastie, bolesť, utrpenie a nepohoda. To však nie je dielom Stvoriteľa, ktorého neprávom obviňuješ, ale tvojim vlastným dielom! Pochop to a uvedom si, že inak to predsa ani nemôže byť.

A preto ak chceš žiť v mieri, v šťastí, radosti a dostatku, usiluj sa poznávať Vôľu Najvyššieho a jeho Zákony a vynasnaž sa zo všetkých svojich síl podľa nich aj žiť.

Pri všetkom čo konáš, vyslovuješ ale i myslíš zodpovedne zvažuj, či to je, alebo nie je v súlade s Vôľou Najvyššieho. A čo s ňou v súlade nie je, to nečiň, nehor, ba ani nemysli!

Človeče, iba ty samotný máš v rukách svoj vlastný osud! Jedine ty sám si strojcom svojej vlastnej budúcnosti! Jedine na tebe záleží, či bude dobrá, alebo zlá! Už vieš, ako ju učiniť dobrou. Tak ju dobrou učiň a začni s tým práve teraz, od tejto chvíle.

Ak sa ale rozhodneš obrátiť tieto veci na posmech a odsunúť ich bokom, je to iba čisto tvoja osobná vec. Keď ťa ale napokon v blízkej, alebo vzdialenejšej budúcnosti predsa len dostihne žatva tvojej vlastnej sejby potom neplač, nezloreč a nerúhaj sa Stvoriteľovi za to, za čo si môžeš len ty sám, pretože ty sám si sa zo svojej slobodnej vôle rozhodol nerešpektovať dokonalú Vôľu Najvyššieho a jeho dokonalé Zákony. Dokonalé Zákony, ktoré si nikdy nechcel poznávať a preto si podľa nich nikdy ani nemohol žiť. Dokonalé Zákony, ktoré ťa pre tvoju vlastnú ľahostajnosť, povrchnosť a presvedčenie o veľkosti tvojej vlastnej vôle budú byť a zraňovať dovtedy, kým sa pod ťažkými údermi osudu nespamätáš. A dávaj si dobrý pozor, aby ťa nakoniec, ako absolútne nepoučiteľného úplne nezničili.

Ty nešťastný a úbohý človeče, veď predsa už konečne pochop, aký si len smiešny a poľutovania hodný, keď sa so svojou malou, ľudsky egoistickou vôľou snažíš stavať proti veľkej Vôli vševládneho Boha, v ktorého stvorení jestvuješ. Pochop už konečne ty úbožiak, že takéto niečo, ak od toho neupustíš, ťa musí nakoniec zničiť.