Písanie o živote …

Zákon pohybu je jedným z najdôležitejších zákonov nášho univerza. Jeho pôsobenie je podmienené samotnou existenciu Stvoriteľa. Existenciou Boha! Ten totiž vyžaruje silu, svetlo a energiu, a tým vytvára tlak. A tento neustály tlak sily, prameniacej s existencie Stvoriteľa vytvára pohyb. Vynucuje pohyb, v ktorom sa utvára a formuje hmota a zároveň vzniká i život.

Zákonitosti nevyhnutného pohybu je podriadené celé univerzum a teda samozrejme i človek s jeho fyzickým telom. Ale, čo by asi málokto predpokladal, aj s jeho vnútorným životom.

Ak sa zameriame na ľudský vnútorný život, železná zákonitosť nevyhnutného pohybu sa v tejto oblasti prejavuje nevyhnutnosťou chcenia. Človek musí neustále niečo chcieť. A ak sa náhodou nájde niekto, kto na všetko už celkom rezignoval a prehlási, že on už vôbec nič nechce, tak aj toto jeho prehlásenie nijako nevybočuje zo zákonitosti neustáleho pohybu, prejavujúcej sa ľudským chcením. Lebo aj nič nechcieť je v podstate prejavom chcenia a teda pohybu.

Nie, človek sa v nijakom prípade nemôže vyhnúť nikdy neustávajúcemu prúdu vlastného chcenia, ktoré je prejavom veľkého, vesmírneho zákona pohybu. To jednoducho nie je v jeho silách!

Človek môže svoje chcenie jedine usmerňovať! A to dvojakým spôsobom. Buď k dobrému, alebo k zlému. V tom má absolútne slobodnú vôľu. Môže sa teda slobodne rozhodnúť, či svoje chcenie nasmeruje k dobrému, čistému a spravodlivému, alebo ho nasmeruje k povrchnému, zlému, nečistému, nespravodlivému, nízkemu a zvrhlému.

V momente jeho slobodného rozhodnutia, nech už bolo akékoľvek, však vstupuje do činnosti iná zákonitosť tohto univerza, na základe ktorej sa všetko v kruhu musí napokon vrátiť späť k svojmu východisku. Je to zákonitosť spätného účinku! Ona spôsobuje, že každému sa spravodlivo vráti presne to, čo on sám chcel. A tak sa teda druh nášho chcenia, pre ktorý sme sa dobrovoľne rozhodli stáva napokon našim osudom. Čo sme chceli, to sa nám stane! Ak sme chceli dobro, vráti sa nám dobro! Ak sme chceli zlo, vráti sa nám zlo! Čo sme rozsievali, to napokon aj zožneme! Každý z nás bude musieť nevyhnutne zožať zodpovedajúcu úrodu za každú svoju myšlienku a za každé svoje cítenie, ako i za každé svoje slovo a za každý svoj čin.

Kto pochopí fungovanie týchto jednoduchých, prostých a dokonalých zákonitostí, ten si uvedomí, že jedinou cestou k šťastiu, mieru a spokojnosti je konanie dobra. Je chcenie k dobrému! Lebo iba vtedy, keď budeme dobro rozsievať, môžeme dobro zožať!

Žiaľ, väčšina ľudí ignoruje tieto zákonitosti a hovorí, jedná, myslí a cíti ako príde. Hrôza sa však musí zmocniť každého, kto si uvedomí, akú žatvu a aké spätné účinky nám to musí priniesť.

Áno, mnohí vnímaví ľudia jasne vyciťujú, že ľudstvo je tlačené spätnými účinkami svojho nesprávneho myslenia a jednania k okraju priepasti. K okraju priepasti, z hĺbky ktorej sa zmocňuje závrať. K okraju priepasti, ktorú môže preklenúť iba jediné – pravé chcenie k dobrému!

Iba prostredníctvom pravého chcenia k dobrému, prejavujúceho sa čistými a spravodlivými myšlienkami a citmi, ako i čistými a spravodlivými slovami a činmi je možné vybudovať most ponad bezodnú priepasť, do ktorej sa musí zrútiť všetko a každý, kto pevné chcenie k dobrému v sebe neprechováva.

V súčasnosti stojí naša civilizácia na rozhraní, stojí na križovatke, na ktorej sa bude musieť pod tlakom nevyhnutnosti nestáleho pohybu rozhodnúť, ktorou cestou sa vydá. Či bude ďalej pokračovať po ceste starej a vyšliapanej, po ceste nečistoty, prázdnoty a povrchnosti vlastného vnútorného života, bez snahy o vyššie, ušľachtilejšie a vznešenejšie. Po ceste, totožnej s nedobrým chcením so všetkými dôsledkami, ktoré to musí v spätných účinkoch zákonite priniesť.

Alebo sa ľudstvo rozhodne ísť novou cestou, cestou dobra, ktorým bude predchnuté všetko jeho cítenie, myslenie a jednanie.

Jedine cesta dobrého chcenia môže totiž zastaviť pokračujúci úpadok a zmeniť dejiny našej civilizácie na nepoznanie.

Nezostáva nič iného, ako všetkým nám popriať, aby ono veľké rozhodnutie, ktoré musíme ako ľudstvo učiniť a pred ktorým nie je možné uniknúť bolo správne a prinieslo nám vzostup civilizácie a nie jej zrútenie.