Písanie o živote …

Ide o dilemu, ktorá rozhodne stojí za úvahu. Na jednej strane nám totiž bola Tvorcom univerza darovaná slobodná vôľa, ale ak ju využívame ako slobodnú vôľu a žijeme si úplne po svojom, žijeme v podstate v hriechu, pretože nežijeme podľa prikázaní Najvyššieho.

Avšak prikázania sú v podstate konkrétne pravidlá. Zákony ako správne žiť. Musíme ich dodržiavať, ak chceme byť spasení, teda úplne sa im podriadiť. Prestať žiť podľa svojej vôle a začať žiť podľa Vôle Božej. Dobrovoľne sa vzdať vlastnej vôle a úplne sa podriadiť niečomu vyššiemu. Vzdať sa svojho práva rozhodovať o vlastnom živote a prijať fakt, že sme bezmocne vydaní napospas niekomu inému.

Nie je to definícia otroctva? Aj keď zrejme myslená v dobrom? Stvoriteľ nám teda na jednej strane slobodnú vôľu daroval, ale v skutočnosti chce, aby sme sa jej zriekli a úplne sa mu podriadili. Ako je to teda?

Ak chceme pochopiť princíp slobodnej vôle vo vzťahu k Stvoriteľovi musíme sa pokúsiť pozrieť na tento problém nie z nášho malého, ľudsky pozemského pohľadu, ale z pohľadu Stvoriteľa. To jest zhora smerom dolu k človeku. Jedine takýmto spôsobom sa nám to môže veľmi jednoduchým spôsobom vyjasniť.

Svet, stvorenie a teda i človek vznikli z Vôle Najvyššieho. Každý z ľudí je preto nepatrnou čiastočkou Jeho Vôle. Táto čiastočka Vôle Stvoriteľa predstavuje najhlbšiu a najelementárnejšiu časť našej vnútornej podstaty. No a naša skutočná a pravá slobodná vôľa nie je spojená s ničím iným, ako práve s našou najvnútornejšou podstatou. To teda prakticky znamená, že ak by sme boli schopní načúvať svojej najvnútornejšej podstate a ísť cestami, ktoré nám ukazuje, museli by sme nevyhnutne kráčať cestami plne totožnými s Vôľu Stvoriteľa. K nej nás totiž práve z našej skutočnej slobodnej vôle ťahá naša najvnútornejšia podstata, nakoľko ona sama je nepatrnou čiastočkou Vôle Najvyššieho, z ktorej povstala.

Ako sme teda už na začiatku povedali, celé stvorenie, vrátane človeka vzniklo z Vôle Božej. V úvodných častiach Biblie sa v kapitole o stvorení sveta píše: „Duch Boží sa vznášal nad vodami.“

Stvoriteľ teda tvoril a stvoril svet zo svojej Vôle, A túto tvorivú Vôľu Božiu nazýva Biblia Božím Duchom. Duchom Božím, ktorý sa vznášal nad vodami a formoval svet. Bol to teda Duch Boží, čiže Duch Svätý. Vôľa Stvoriteľa a Duch Svätý, Duch Boží je teda jedno a to isté. A ako sme si na začiatku povedali, z tejto Vôle, čiže z tohto Ducha vznikol človek. Z tvorivého a prvotného Ducha Božieho, ktorý tvoril svety vznikol ľudský duch ako malá a nepatrná časť Ducha.

A opäť a znova, ak hovoríme o pravej slobodnej vôli človeka, tak táto je spojená práve z našim duchom. S našou najvnútornejšou duchovnou podstatou. Je spojená so slobodnou vôľou nášho ducha, ktorý v nás sám zo svojej slobodnej vôle túži po Svetle a po Bohu. A práve táto naša túžba po Bohu, po Jeho Svetle a po živote v súlade s Jeho Vôľou je skutočným prejavom našej pravej slobodnej vôle.

To teda znamená, že keby sme sa pokúsili dať slobodu nášmu vlastnému duchu, tento nás zo svojej vlastnej slobodnej vôle nemôže viesť nikam inam, ako k Výšinám a ku vznešeným hodnotám Ducha.

Slobodná vôľa nie je teda v skutočnosti vôbec nič z toho, čo dnes za slobodnú vôľu ľudia považujú. To všetko je len obyčajná svojvôľa holdovanie vlastným slabostiach, či úchylkám. To, čo teda dnes ľudia opovažujú za slobodnú vôľu sú iba najrozličnejšie nánosy a nečisté strusky, ktoré im znemožňujú nájsť spojenie so svojou skutočnou slobodnou vôľou, ktorá je totožná jedine so slobodou ich ducha. Zo slobodou ich najvnútornejšej duchovnej podstaty, ktorá povstala z Ducha Božieho, z Ducha Svätého, z Vôle Stvoriteľa a je preto automaticky k tejto Vôli a k tomuto Duchu priťahovaná.

My ľudia sme zostúpili do hmotného sveta za účelom nášho duchovného vývoja a hlboko vo svojom podvedomí máme vtlačené všetky vyššie uvedené skutočnosti. Zmyslom nášho duchovného vývoja tu na Zemi je prebudiť ich k plnému vedomiu. Plne vedome sa stotožniť s tým, čo nesieme podvedome ukryté v hĺbke seba samého. Ak to dosiahneme, staneme sa duchovne zrelými, duchovne slobodnými a plne zjednotenými so svojou skutočnou slobodnou vôľou.

No a účelom Mojžišových prikázaní, Kristovej náuky, či iných hodnotných duchovných učení je, aby sme sa rozpomenuli. Aby sme sa na základe náuky, prichádzajúcej z Ducha rozpomenuli na svoju najvnútornejšiu podstatu. Na to, že sme duchovnými bytosťami, ktoré vznikli z Vôle Božej a preto chcú zo svojej najvnútornejšej prirodzenosti k tejto Vôli smerovať.

Náš každodenný život v súlade s náukami, prichádzajúcimi z Ducha má v nás teda prebudiť k životu a k plnému uvedomeniu to hlboko skryté, podvedomé v nás. Máme sa jednoducho tu na Zemi rozpomenúť na nádherný, rozprávkový sen, z ktorého sme sem dolu do hmotnosti prišli. Na nádherný a rozprávkový sen, ktorého je naša najvnútornejšia duchovná podstata neoddeliteľnou súčasťou. Máme konečne pochopiť, kým naozaj sme. Máme odložiť naše najrozmanitejšie názory, náhľady, túžby a priania, fixované iba na tento hmotný svet, ktorých pestovanie považujeme za legitímny prejav svojej slobodnej vôle. Máme konečne nájsť našu skutočnú slobodnú vôľu, ktorá je spojená so slobodou nášho ducha a tým s veľkou Vôľou Stvoriteľa.

Ak ste sa niekdy s plnou vážnosťou ponorili napríklad do Kristových slov, museli ste predsa tu a tam hlboko vnútorne vycítiť, že vo vás niečo prebúdzajú. Že vyvolávajú akúsi tajomnú odozvu. Že vo vás niečo rozochvievajú. Že je to čosi ako ako sen, ktorý sa vám kedysi sníval a na ktorý sa pod vplyvom týchto slov začínate nejasne rozpomínať.

Je to preto, že Kristove slová, či slová prorokov sú volaním. Volaním Ducha k duchu človeka! Volaním určeným k precitnutiu. Volaním určeným k prebudeniu. K pozemskému znovuzrodeniu do reality Ducha, z ktorej sme prišli, z ktorej pochádzame a s ktorou sa máme tu na Zemi opäť plne stotožniť. To je náš cieľ a to je zmysel nášho života!

Stvoriteľ nás teda v nijakom prípade nezotročuje svojimi prikázaniami, ale naopak, ukazuje nám nimi cestu k skutočnej slobode.