Písanie o živote …

„Homosexualita je stará ako ľudstvo samo,“ tak nám raz povedala profesorka na gymnáziu v predmete občianska výchova. Už vtedy som vedel, že to tak nie je, ale až teraz mám možnosť o tom premýšľať viac.

Na objasnenie otázky, či je registrované partnerstvo správne alebo nie, či je normálna telesná láska medzi ľuďmi rovnakého pohlavia je však potrebné ísť hlbšie do histórie ľudstva. Ba až na samý začiatok jeho vývoja a až tam zistiť, či mala pani profesorka skutočne pravdu.

Kto je to vlastne človek a prečo je na tejto Zemi? Len skutočné poznanie pravdivých odpovedí na tieto dve otázky a uspôsobenie celého svojho života podľa toho by prinieslo vyriešenie mnohých, ba dokonca všetkých problémov ľudstva. A to nielen v otázke správnosti či nesprávnosti partnerstiev ľudí rovnakého pohlavia ale celej rady mnohých iných závažných otázok.

Človek, to je predovšetkým ľudský duch, ktorý na svoju vlastnú prosbu smel na seba vziať záhal pozemského tela a vďaka nemu prísť na hmotnú Zem. Na Zemi sa mal vyvíjať, poznávať, zdokonaľovať, aby sa po viacerých pozemných životoch – opakovaných inkarnáciách (ale vždy ako človek!) mohol vrátiť ako plne si seba vedomá bytosť do ríše Ducha – do Raja, odkiaľ vyšiel na svoju púť hmotným stvorením ako nevedomý.

Čo sa však žiaľ v skutočnosti deje? Všade je vidieť iba úpadok. Mravný, etický a ľudský. Už dávno sa nerodia ľudia sem na Zem preto, aby sa vyvíjali a zdokonaľovali, aby spoznávali Vôľu Večného, ale predovšetkým preto, aby odpykali a rozväzovali svoje previnenia z predošlých životov. Namiesto odpykania vin však nadväzujú ďalšie …

Kedysi dávno sa zrodil ľudský muž a po ňom ľudská žena. Mužský ľudský duch do tela chlapca a ženský ľudský duch do tela dievčatka. Každý mal svoju úlohu a svoje dispozície pre život. Každý bol obdarovaný úplne špecifickými vlastnosťami, ktoré mal ďalej rozvíjať.

Časom, keď začali ľudia upadať, žena stratila svoju čistotu a muž si ju prestal vážiť. Bola ponižovaná a zneuctievaná. Muž tým strácal svoju rytiersku mužnosť.

Žena si však povedala, že dokáže to, čo muž a snáď aj lepšie. A tak sa začala stávať mužatkou. Stále viac a viac sa prikláňala k mužským vlastnostiam a potláčala ženské. Stále viac ju hnala túžba uplatňovať sa v rýdzo mužských činnostiach.

Muž, v mnohých ohľadoch „spoľahlivo“ zastúpený takouto „ženou“ zlenivel a stal sa pasívnym. Napokon prevzal aj niektoré úloh, ktoré pripadajú ženám, pretože sa im tým chcel zapáčiť a získať si ich.

No a takýto neprirozený stav, kedy ženy usilovali o mužské aktivity a muži preberali ženské aktivity mal duchovne za následok inkarnácie do iného tela, než by sa dialo v prirodzenom vývoji. Teda mužského ducha do tela dievčatka a naopak, ženského ducha do tela chlapca.

To je jedna skupina homosexuálov. Druhú skupinu tvoria ľudia, ktorí sa vo svojom vnútornom pokrivení rýchlo približujú k nezdravému pokriveniu vonkajšiemu. Homosexualita nie je teda nejaká úchylka. Je to karmický následok dlhodobého chcenia ľudských duchov.

Odpoveď na otázku, či sú registrované alebo aj neregistrované partnerstvá v poriadku, rovnako ako telesná láska medzi ľuďmi rovnakého pohlavia je teda jednoznačná: nie sú. Registrovanými partnerstvami bol iba umožnený oveľa väčší a ľahší priechod ďalšiemu nezdravému kriveniu ľudských duchov s ďalším násobením možnosti nadväzovať zlú karmu.

Čo má však človek robiť, keď spozná, že sa v ňom prebúdzajú vlastnosti opačného pohlavia, teda že je homosexuál? Najprv je potrebné uvedomiť si, že aj keď ho to teraz snáď vnútorne zraňuje (žiaľ, to býva dnes len v lepšom prípade), je to len prostý následok jeho vlastného želania a túžby. Je dobré si uvedomiť, že vďaka veľkým Zákonom Stvorenia nachádza sa práve v takej situácii, aká mu môže najlepšie pomôcť uvedomiť si jeho zlé zaobchádzanie so zvereným darom života v predchádzajúcich inkarnáciách.

Ak sa teda narodí napríklad ako muž, musí svoj život ako muž tiež plne prežiť so všetkým, čo k tomu patrí, ako sú mužské činnosti, správanie, odievanie a podobne (samozrejme ženiť sa nie je povinné a bez naozajstnej lásky ani správne). To všetko aj za cenu možného prežívania nesúladu so svojím vnútrom.

Pokiaľ sa jedná o ženského ducha, je mu tým daná možnosť prežitím a správnym pochopením situácie odčiniť svoje predchádzajúce nesprávne rozhodnutia.

Pokiaľ sa jedná o mužského ducha iba silne inklinujúceho k ženskému pôsobeniu, má možnosť už v tomto živote opäť spoznať svoju správnu cestu a nemusí svoj budúci život pretrpieť proti svojej prirodzenosti v ženskom tele.

A keď tento človek stretne niekoho, koho bude skutočne z hĺbky duše milovať, potom môžu byť priatelia (v zmysle čistého priateľstva). Veď láska nie je obmedzená na jeden pozemský život, a ak svoju situáciu obaja správne uchopia, povznesie ich to oboch len nahor.

Láska, naozaj hlboká a pravá partnerská láska môže byť len medzi mužom a ženou, teda medzi ženským a mužským duchom. Preto je viac než pravdepodobné, že ak už dôjde k hlbokému a skutočnému zamilovaniu dvoch ľudí rovnakého pohlavia, napríklad žien, môže platiť, že je jedna skutočne mužský duch v ženskom tele a druhá ženský duch smerujúci k pokriveniu.

Snáď niekto namietne, že homosexuáli v dnešnej dobe netrpia, alebo nemusia trpieť, pretože v spoločnosti sú viacmenej akceptovaní ako mnoho iných ľudí s nejakým odlíšením od normálu, alebo priemeru. Tento text je však určený pre tých, ktorí v sebe ešte nestratili pravé cítenie a sú schopní si priznať, že všetko nie je úplne tak, ako by malo byť. A tiež pre tých, ktorí sa aj z iných dôvodov, ako osobných touto problematikou vážne zaoberajú. Má byť pomocou k pochopeniu zákonitých dejov vo Stvorení, ktoré bez odchýlenia vedú všetko k východisku a počiatku.

Tento článok nemá byť v žiadnom prípade odsúdením ľudí so sklonmi k homosexualite, pretože nikto z nás na Zemi nie je bez chýb. A preto nemá ani právo súdiť druhých. Každý z nás si totiž má ešte veľa čo odčiniť.