Písanie o živote …

Je v každom človeku a prebúdza sa v nás v období dospievania. Je to tichá túžba po niečom neznámom. Po niečom naplňujúcom, čistom a veľkom, čo by dokázalo nasýtiť vnútorný hlad duše a uhasiť jej vnútorný smäd.

Namiesto toho, aby sa ľudia snažili pochopiť, nájsť a zistiť, o čo vlastne ide a k čomu ich to neustále vnútorne ženie a pudí, namiesto toho sa nevedomky a s nevyjasnenými nádejami naplno ponárajú do radostí života. Plnou náručou berú všetko, čo im život ponúka.

Berú, poznávajú a ochutnávajú podvedome dúfajúc, že práve týmto spôsobom nájdu to, čo by uhasilo onen, pre nich neznámy a nedefinovateľný vnútorný nepokoj, a do ich vnútra prinieslo šťastie, pokoj, mier a naplnenie.

Jedni to hľadajú v láske, v partnerskom vzťahu a v deťoch. Iní v práci, kariére, športe a v rôznych koníčkoch. Ďalší v peniazoch, moci, sláve, majetkoch. A zase ďalší v alkohole, v drogách, v neviazaných vzťahoch, v telesnosti a podobne. Tých možností a ciest, ktoré sa nám ponúkajú, je obrovské množstvo. Každá z nich však môže iba na určitú dlhšiu, alebo kratšiu dobu uhasiť, alebo lepšie povedané, iba dočasne umlčať onen nástojčivý vnútorný nepokoj, ktorý sa po čase vždy znova a znova ozýva. A to najmä vo chvíľach ticha a samoty.

Mnohí ľudia dnešnej doby však nechcú počuť tento tichý hlas, tú nástojčivú túžbu po nevyhnutnosti hľadania niečoho neznámeho. Nechcú, aby ich to stále otravovalo, a preto sa snažia unikať pred tichom a samotou. Ponárajú sa do hudby, zábavy, športu, sledovania televízie, do internetu a ešte mnohých iných vecí.

Nič z toho však nemôže natrvalo umlčať tento hlas! V zábavách, alebo pod návalom rôznych povinností, či už pracovných, rodinných, partnerských, alebo iných naň možno iba na čas zabudnúť, ale natrvalo umlčať sa nedá nikdy! Tú moc nemá ani ten najkrajší partnerský vzťah, ani tie najvydarenejšie deti, ani tá najúžasnejšia kariéra, ani to najväčšie bohatstvo, sláva, či čokoľvek iné.

Tento hlas v nás bude neúnavne vyvstávať dovtedy, kým nedospejeme k pochopeniu toho, o čo tu vlastne v skutočnosti ide, čo je od nás požadované a po čom to tak veľmi túžime.

Všetko v tomto stvorení povstalo z Pravdy a z Pravdy povstal i človek. Jej nezmazateľnú pečať nesie ukrytú hlboko v sebe, vo svojom najhlbšom vnútri. V najhlbšom vnútri každého z nás je skrytá drobná, malá iskierka Pravdy, ktorá v nás nástojčivo túži po Pravde. Po Pravde, z ktorej kedysi vyšla, a ktorú chce opätovne nájsť a vnútorne sa s ňou zase spojiť. Žiadny človek nemôže a nebude mať pokoj, kým toho nedosiahne!

Áno, to nedefinovateľné nutkanie po niečom neznámom, tajomnom, veľkom, nádhernom, ušľachtilom, čistom, naplňujúcom a oblažujúcom je túžba po Pravde! Túžba po nájdení Pravdy, po znovu spojení sa s Pravdou a po živote podľa Pravdy. Po živote v súlade s jej Zákonitosťami, ktorým nevedome túžime prispôsobiť svoje cítenie, myslenie, reč i jednanie. Práve po tomto túži malá iskierka Pravdy v nás, a túto jej žeravú túžbu nemožno uhasiť ničím iným.

No a skutočná Pravda, ktorá ako jediná je schopná uhasiť náš pálčivý vnútorný smäd, tak táto Pravda na zemi skutočne jestvuje! Tá jediná, veľká, čistá, univerzálna, ušľachtilá a dokonalá Pravda naozaj jestvuje na našej zemi! Je tu medzi nami! Je dostupná všetkým bez rozdielu! Bez rozdielu rasy, pohlavia, náboženstva, alebo politickej príslušnosti! Je tu medzi nami, avšak nájsť ju a dopracovať sa k nej môžu iba vážne hľadajúci! Úprimná, čistá, vážna a pokorná túžba po Pravde sú tými najzákladnejšími predpokladmi pre jej nájdenie.

Vraví sa, že rovnaké priťahuje rovnaké. Ak budeme čisto, vážne a úprimne túžiť po Pravde, svojou silnou vnútornou túžbou sa staneme s Pravdou aspoň do určitej miery vnútorne rovnorodí. No a práve na základe tejto rovnorodosti budeme potom schopní k Pravde aj reálne dospieť. Kto hľadá, nájde a kto ešte doteraz nenašiel, znamená to, že vážne nehľadal. Zákonitosť vzájomnej príťažlivosti rovnorodého totiž funguje neomylne.

Kto však naozaj vážne hľadá, musí jednoducho nájsť! Inak to ani nie je možné! Po dlhšej, alebo kratšej námahe musí nájsť Pravdu, po ktorej tak nástojčivo túži jeho vnútro, a ktorá je skrytou personifikáciou všetkých jeho doterajších túžob. Pravdu, ktorá ho nasýti, oblaží a vnesie do jeho duše vnútorný mier. Až vtedy človek konečne zacíti hlboký pokoj a mier duše, ktorá konečne našla to, čo tak dlho hľadala.

Ak nám samým na sebe naozaj záleží, mali by sme vykročiť na cestu hľadania Pravdy, ku ktorej nás po celý náš doterajší život ustavične nabádala, a ďalej bude neúnavne nabádať oná, doposiaľ nedefinovateľná a neznáma vnútorná túžba. Naplňme to, po čom tak nástojčivo túži naše najhlbšie vnútro a nájdime Pravdu, ktorá na tejto zemi vskutku jestvuje.

Lebo je to presne tak, ako sa hovorí: „Nepokojné sú duše naše, kým nespočinú v tebe, Pane“. Pokoj a spočinutie duše je len v Bohu a jeho Pravde. Je len v Pravde Božej!

Všetky sily vesmíru a všetky Božie pomoci v súčasnosti smerujú ľudí k nájdeniu Pravdy. Kľúčom k týmto pomociam a cestou k Božej Pravde, ku ktorej nás smerujú, je naša vnútorná opravdivosť v jej hľadaní a sila našej túžby po nej. Takéhoto človeka dnes nemôže minúť.

Domnievate sa, že mám byť konkrétny? Že mám konkrétne ukázať a povedať, kde sa Pravda nachádza?

Nie, pretože sa úplne spolieham na dokonalý zákon rovnorodosti. Na základe zákona rovnorodosti totiž každý človek so silnou túžbou po Pravde k Pravde nakoniec dospeje. A ten, kto k nej ešte doteraz nedospel, jednoducho nesplnil podmienky, určené vesmírnym zákonom rovnorodosti, a preto si poznať Pravdu ešte nezaslúži. Lebo jeho najvnútornejšia túžba ešte nie je taká pravá, aby toho bol hodný. Hodným toho sa však môže stať každý! Len keď skutočne poctivo chce!