Jedným z veľkých umení života je schopnosť spájať sa s vonkajším dianím a zároveň sa od neho odpájať. Kto však nedokáže optimálne striedať blahodárne obdobia vonkajšej pasivity s obdobiami vonkajšej aktivity, je strhnutý a vlečený udalosťami. Stáva sa iba akousi skupinovou dušou, podliehajúcou davovej psychóze.
A to platí ako u očkovaných, tak u neočkovaných, medzi ktorými sa aj z tohto dôvodu čoraz viacej roztvára priepasť vzájomného neporozumenia, nepochopenia, odporu, ba až nenávisti. A to všetko len preto, že ľudia nie sú schopní pristupovať k životu z pozície vnútorného pokoja a harmónie, získanej dočasným odpojením od vonkajšieho diania. Preto je ambíciou tohto článku ukázať, akým spôsobom je možné správne zvládať umenie spájania sa a rozpájania sa s vonkajším svetom. A začnime slovami istého pána, ktorý zverejnil na sociálnych sieťach toto svoje vyznanie:
„Média spravidla nesledujem, ale občas si pustím rozhlas, aby som bol v obraze. Keď som počúval o rozhodnutiach politikov v súvislosti s opatreniami proti pandémii, rozhnevalo ma to. Chvíľu mi trvalo, kým som sa upokojil a usporiadal si myšlienky. Keby som to neurobil, asi by som išiel ihneď podporiť všetky protivládne protesty.
Zostať nahnevaný a podporovať svojou mysľou a vnútornou silou boj proti čomukoľvek však nie je tým, čo by som chcel v živote robiť. Moja sila je vzácna, rovnako ako každého z vás, a je preto škoda s ňou plytvať na čokoľvek iného, než na láskyplné, svetlé a harmonické veci.
Keď som sa teda upokojil, okamžite ma prešla túžba po boji. Túžba na protesty proti vláde, čím nehovorím, že s ňou súhlasím, a začal sa vo mne a okolo mňa šíriť pocit pokoja a mieru. A to je to, po čom celý život túžim. Rozširovať mier, harmóniu a lásku. Preto som bol rád, že som tentokrát svoje emócie zvládol a mohol tak rozširovať to pozitívne, čo prúdi z môjho srdca.“
Toľko teda podnetný postreh, v ktorom je veľmi veľa správneho, ale je v ňom aj čosi nesprávne.
Jednou zo základných povinností človeka je usilovať o vnútorný mier a harmóniu. Prečo? Pretože Hospodin, veľký vševládny Tvorca univerza je Bohom pokoja, mieru a harmónie. A preto jedine ten, kto sám usiluje o dosiahnutie mieru a harmónie svojho vnútra a svojej duše, môže prísť do kontaktu s Najvyšším a čerpať jeho inšpirácie. Takéto vnútorné naladenie by preto malo byť dominantným naladením našej osobnosti počas celého dňa. Ak sa budeme o to snažiť a ak to dokážeme, začneme cítiť šťastie. Zvláštne šťastie a harmóniu, ktorých pôvodom nie je nič, čo pochádza z vonkajšieho sveta. Ich pôvodom je Svetlo Stvoriteľa, Pána harmónie a mieru, s ktorým sme dokázali nadviazať spojenie prostredníctvom nášho úsilia o dosiahnutie vnútornej harmónie, čistoty a pokoja.
Ak niekto nevie, ako sa dopracovať k takémuto vnútornému stavu, inšpiráciu môže nájsť v prírode. Prírodný svet neustále zotrváva v pokoji, mieri a čistote, a preto má svoje spojenie so Stvoriteľom. Skrze toto spojenie prúdi k svetu prírody Boží mier a ten je prírodou vyžarovaný ďalej navonok. A každý kto ide do prírody ho cíti a vníma jeho oblažujúce prúdenie. To je hlavná príčina, prečo ľudia chodia do prírody a prečo v nej pookreje ich osobnosť. Ak sa však aj my samotní pokúsime o rovnaké vnútorné naladenie, aké môžeme neustále vnímať vonku v prírodnom svete, budeme môcť aj my čerpať priamo z Pánovho prúdenia pokoja a mieru.
Každý človek by mal jednať navonok jedine z platformy svojho vnútorného pokoja, pretože jedine skrze náš vnútorný pokoj sa nás môže dotknúť pokoj Pánov. Jedine tak sme schopní vnímať jeho Svetlé inšpirácie, prostredníctvom ktorých môžeme formovať vonkajší svet na obraz Boží a podľa jeho Vôle. Takýmto spôsobom môže skrze človeka prúdiť navonok jeho žiarenie a jeho sila.
Ak by sme napríklad takto konali vo vzťahu k pandémii, zmizol by náš strach a skrze náš vnútorný mier by sa v nás prebudila silná dôvera v ochranu Pána a v jeho pomoc. Ľuďom by sa začali javiť veci v úplne inom svetle, čo by znamenalo, že aj opatrenia proti pandémii by v sebe niesli pečať svetlej inšpirácie. Potom by všetko vyzeralo úplne inak a tieto opatrenia by nevzbudzovali vlnu odporu a silného spoločenského pnutia. Skutočnosť, že opatrenia proti pandémii vzbudzujú toľko negatívnych emócií je dôsledkom toho, že nie sú inšpirované Svetlom. Nevychádzajú z platformy vnútorného pokoja, ale iba z ľudského rozumu, odtrhnutého na základe jeho materializmu od Svetla. Preto výsledok nemôže byť iný, ako katastrofálny.
Harmónie v živote je totiž možné dosiahnuť jedine z pozície vnútorného mieru. Jedine z takéhoto vnútorného naladenia by sme mali jednať zvnútra smerom navonok. Ak to nerobíme, pohltí nás iba vonkajšie dianie. Pohltia nás iba na matériu pripútané rozumové úsudky, pohltia nás naše strachy, obavy, alebo naša vypočítavosť a zištnosť.
Bolo by však obrovským omylom, keby sa človek snažil úplne odtrhnúť od sveta a od všetkého, čo by narušovalo jeho vnútorný mier. My ľudia totiž nemáme byť žiadnymi skleníkovými rastlinami, rastúcimi v umelých podmienkach a chránenými od všetkých vonkajších poveternostných vplyvov. Každý z nás prišiel na zem nie preto, aby sa niekde trvalo izoloval, ale preto, aby intenzívne prežíval všetko, čo sa okolo neho deje. Aby bol toho plne účastným. A ak sa deje niečo nesprávne, čo nepochádza z vnútornej harmónie, zo Svetlej inšpirácie, ale iba z materialistického, vypočítavého, chladného a sebeckého rozumu, jeho povinnosťou je voči tomu zakročiť.
Ježiš Kristus pozdravil svojich učeníkov slovami: „Pokoj vám“, čím poukázal na životne dôležitý rozmer Pánovho pokoja v našom živote a v našom vnútri, o ktorom sme doposiaľ hovorili.
Avšak na druhej strane, keď videl niečo nesprávne, chopil sa biča, prevracal stoly a násilím vyháňal kšeftárov z chrámového nádvoria. Týmto činom poukázal na druhý rozmer života, spočívajúci vo vonkajšej angažovanosti. Spočívajúci v povinnosti postaviť sa na odpor voči zlému.
Existuje teda čas nášho ukotvenia v Božom pokoji a existuje tiež čas nevyhnutnosti nášho boja za správnu vec. Veľké umenie života spočíva v pochopení, kedy je čas na pokoj a kedy na boj. No a umenie správne žiť v spočíva v snahe o pevné ukotvenie vo vnútornej harmónii, a zároveň v schopnosti vystúpiť z tejto harmónie do vonkajšie ho sveta a meniť ho k lepšiemu.
Žiaľ, toto umenie ľudia neovládajú, a preto sa dostávajú do vleku vonkajších udalostí. Žijeme totiž v dobe, kedy sa nedokážeme vôbec stíšiť, pretože všade na nás ustavične dolieha to vonkajšie. A to vo forme televízie, rozhlasu, novín, alebo internetu. A tak, vo voľnom čase, keby by sme sa už mohli doma po práci utiekať do útočišťa pokoja a mieru, nechávame na seba stále pôsobiť vonkajšie dianie prostredníctvom najrozličnejších médií. Rozhodnutia, ktoré potom musíme učiniť a postoje, ktoré musíme zaujať však potom nepochádzajú z nášho vnútorného pokoja a zo Svetlých inšpirácií, ale len z plytkosti mysle, ustavične rozháranej a vonkajšími vplyvmi rozrušenej osobnosti. Tak vznikajú negatívne rozhodnutia a negatívne postoje, namiesto postojov pozitívnych, čerpaných z vnútorného pokoja a z kontaktu so Stvoriteľom.
V dnešnej dobe je preto nesmierne dôležité dokázať sa odstrihnúť od všetkých vonkajších vplyvov a pokúsiť sa nadobudnúť pokoj, mier a čistotu duše, aby sme mohli vnútorne čerpať posilu a inšpiráciu od najvznešenejšieho Pána pokoja a mieru. Je nesmierne dôležité stále sa pokúšať zotrvávať v čistom, harmonickom a radostnom každodennom vnútornom naladení, s pohľadom zameraným k Stvoriteľovi. Takéto naladenie našej prítomnosti totiž formuje našu budúcnosť do tomu zodpovedajúcej podoby, pretože to, čo dnes svojim vnútorným naladením sejeme, budeme v budúcnosti žať. Lebo budúcnosť je len ovocím a dôsledkom našej prítomnosti. Nedopusťme preto, aby negativita vonkajšieho diania narúšala našu vnútornú radosť, čistotu a harmóniu, tým nás odtrhla od Svetla a urobila z nás trstinu, klátiacu sa sem a tam v prudkom víchre vonkajšieho diania.
A preto: pokoj nám! Nech všetko, čo z nás vychádza, vychádza z len nášho vnútorného pokoja. Len takto môžeme urobiť z nášho sveta lepšie miesto. A ak budeme udalosťami donútení bojovať, bude to vždy len boj za správnu vec a správnym spôsobom.
Celá debata | RSS tejto debaty