Písanie o živote …

Božie Zákony je niečo, na čo ľudia nemajú žiaden dosah. Čo funguje mimo možnosti ľudského ovplyvňovania. Takéto Zákony môžeme vidieť v prírode. To sú Zákony železné a objektívne, vložené do chodu prírody vyššou inteligenciou.

A tu sa dostávame k problému, či aj Mojžišovo Desatoro spĺňa takéto kritérium? Či spĺňa kritérium zákonov Božích. Či to náhodou nie je len slovo ľudské?

Je naozaj veľkou pravdou, že skutočné Zákony Pána nemôžu pochádzať od ľudí, ale musia byť Zákonmi prírodnými, Zákonmi vesmírnymi, alebo univerzálnymi.

V skutočnosti naozaj existujú dokonalo fungujúce a samočinne pracujúce Zákony, ktoré musí človek poznať a podriadiť sa im ak chce byť šťastný a žiť v mieri a v súlade s univerzom, ktorého je súčasťou. Sú to Zákony, ktorých účinkom je podrobené absolútne všetko jestvujúce, a teda nie len naše telo a hmotný svet, ale aj naše cítenie a myslenie. Sú to Zákony večné, pretože ak sa jedného dňa zrúti celý tento vesmír a za mnoho biliónov rokov povstane iný, budú v ňom fungovať presne tie isté nemenné, dokonalé a univerzálne Zákony.

A keďže všetko veľké je v skutočnosti jednoduché, aj fungovanie celého univerza stojí na vzájomnom spolupôsobení troch najdôležitejších základých Zákonov. A to Zákona spätného účinku, Zákona rovnorodosti a Zákona tiaže.

V stručnosti k pôsobeniu každého z nich:

Zákon spätného účinku je známym fyzikálnym zákonom akcie a reakcie, ktorý sa v duševnej oblasti prejavuje princípom – Čo kto zaseje, to aj zožne.

Zákon rovnorodosti pôsobí tak, že iba rovnaké môže byť priťahované k rovnakému.

No a podľa Zákona tiaže musí všetko ťažké klesať nadol, kým všetko ľahké zase stúpať nahor.

Toto sú teda tri základné Zákony, o ktoré sa opiera chod celého univerza. Nie sú dielom ľudí, ale dielom Stvoriteľa.

A teraz pozor! Veľkí zvestovatelia všetkých dôb, ktorí hovorili o nevyhnutnosti života podľa Zákonov Pána, hovorili v skutočnosti vždy práve o účinkoch týchto troch základných Zákonitostí, ktoré sme spomínali vyššie. Objasňovali ich však formou, prispôsobenou bežnému a každodennému životu človeka tej ktorej doby.

Ani Desatoro nie je v tomto smere žiadnou výnimkou. Sú to Zákony univerzálne, Zákony Pána, ibaže modifikované na fungovanie každodenných vzťahov v ľudskom spoločenstve.

Mojžišove Zákony nie sú teda v nijakom prípade Zákonmi ľudskými! Na dôkaz tohto tvrdenia si ukážme princíp, prostredníctvom ktorého sú jednotlivé prikázania Desatora prepojené s tromi základnými piliermi, na ktorých stojí fungovanie celého univerza, a síce so Zákonom spätného účinku, so Zákonom rovnorodosti a so Zákonom tiaže.

Prvé prikázanie znie: „Ja som Hospodin tvoj Pán, nebudeš mať nikoho iného, komu by si sa klaňal“, čo znamená, že Stvoriteľ a úcta k nemu majú stáť v našom živote na prvom mieste a musia byť pre nás tou najvyššou hodnotou nad všetkými hodnotami.

A nakoľko Stvoriteľ, ako východisko všetkého aj stojí skutočne a reálne nad všetkým, a je tým Najvyšším, čo vôbec jestvuje, bude človek, ktorý ku nemu usiluje stúpať nahor. A to práve prostredníctvom Zákona tiaže, na základe ktorého všetko dobré, čisté, vznešené a ušľachtilé stúpa hore.

Uctievaním Stvoriteľa a všetkých vysokých hodnôt s ním spojených, ako sú Čistota, Láska a Spravodlivosť a bude človek zároveň, i na základe Zákona príťažlivosti rovnorodého, čoraz viacej približovať k svojmu Pánovi, čo bude mať za následok jeho vzostup nie len duchovný, ale aj hmotný.

A takáto spojitosť troch základných Zákonov stvorenia vládne i medzi všetkými ostatnými prikázaniami Desatora. Kto si dá trochu námahy, určite ju nájde.

Okrem Mojžiša bude však dobré spomenúť i Ježiša. Ten dokázal geniálne zhrnúť celý Starý a Nový Zákon do jedinej vety: „Milovať budeš svojho Pána celým svojim srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou silou a svojho blížneho ako seba samého“.

V tejto zásadnej vete nehovoril Kristus o ničom inom, ako o neustále spomínaných troch základných Zákonoch vo stvorení.

V prvej časti vety hovorí o láske k Stvoriteľovi a teda o účinkoch Zákona rovnorodosti v súčinnosti so Zákonom tiaže, ktoré človeka pozdvihnú nahor, ako sme si to už vysvetlili. V druhej časti vety hovorí o pôsobení Zákona spätného účinku, ktorý možno definovať slovami: Čo kto zaseje, to aj bezpodmienečne zožne!

Akým spôsobom budeme teda jednať s inými ľuďmi, tak sa napokon povodí aj nám samotným. Lebo aká bola akcia, taká bude reakcia. Čo sme si zasiali, to si aj zožneme.

Kto teda pozná jednoduché Zákony Pána a naučí sa ich rešpektovať vo svojom živote, ten bude ich účinkami nesený nahor. Hore k Svetlu, šťastiu, radosti a mieru.

Kto ich však nepozná, nechce poznať a bude jednať proti nim, ten bude ich účinkami bolestivo zraňovaný, obrusovaný a zatláčaný dolu. A nakoniec, ak sa nebude chcieť, alebo nedokáže zmeniť, i definitívne zničený, pretože sa svojim životom a zmýšľaním trvalo staval proti dokonalým Zákonom Božím.