Písanie o živote …

Násilie plodí násilie! Dlhodobá masívna propaganda a najrozličnejšie formy nátlaku, presadzujúce potrebu očkovania vytvárajú enormný tlak na ľudí, ktorí to odmietajú a nesúhlasia s vakcináciou. Obyvateľstvo vychádza do ulíc a začína protestovať. Dochádza k násilnostiam, z ktorých sú obviňovaní protestujúci, ale pravda je taká, že násilie má na svedomí vláda, pretože ho vyprovokovala svojim hrubým nátlakom, nehodným 21. storočia.

Keby členovia vlády konzultovali súčasný stav spoločnosti so sociológmi, alebo so psychológmi, museli by si uvedomiť, že ak sa doteraz nedalo zaočkovať vyše 3 milióny Slovákov, títo ľudia to jednoducho nechcú! Lebo keby to chceli, mohli to urobiť už dávno. Či už s registráciou, alebo bez registrácie. Či už s doprovodom, alebo bez doprovodu. Či už v nákupných centrách, alebo u seba samých doma. Kto chce, má naozaj veľa možností.

Ale ľudia nechcú! Nechcú, pretože sú z rôznych dôvodov presvedčení, že to nie je správne. Alebo to len jednoducho vnútorne cítia ako nesprávne. Je to ich vnútorné presvedčenie! A v demokracii musí byť rešpektované silné vnútorné presvedčenie každého jednotlivca! Veď to je predsa tá sloboda, za ktorú sa bojovalo v roku 1989!

K nežnej revolúcii došlo preto, lebo komunistická vládna mašinéria neustále násilne presadzovala niečo, čo sa ľuďom vnútorne priečilo a s čím neboli vnútorne stotožnení. Obyvateľstvo žilo neustále pod tlakom ideológie a tento nátlak tvrdo obmedzoval slobodu ich presvedčenia. Tvrdo sa presadzoval jediný správny názor a kto ho nezdieľal, bol vystavený perzekúciám. Disidenti boli ľudia, stíhaní štátom za iný názor a iné presvedčenie. Tlak štátnej mašinérie a tlak ideológie vytváral v spoločnosti pnutie, a toto pnutie, spojené s túžbou byť konečne slobodný, nakoniec vyvrcholilo revolučnými udalosťami roku 1989.

Všetkým dnešným mladým ľuďom, ktorí to nezažili však treba povedať, že presne to isté sa deje aj dnes. História sa opakuje! Vybojovaná sloboda, spojená s rešpektovaním vlastného presvedčenia každého jednotlivca sa stratila a náš národ sa dostal pod totalitný nátlak vládnej mašinérie, presadzujúci prostredníctvom štedro podplácaných médií jediný správny názor. Kto ho nechce rešpektovať, je obmedzovaný, sankcionovaný a oberaný o slobodu.

To, čo prežívame dnes, sa z hľadiska slobody názoru vôbec nepodobá už pomerne uvoľnenému socializmu osemdesiatych rokov, ale podobá sa to brutálnemu socializmu päťdesiatych rokov s jeho okrídleným heslom, kto nejde s nami, ide proti nám.

Ideály roku 1989 sú preč a Ústava Slovenskej republiky sa stala len zdrapom papiera, ktorú takzvaní ústavní činitelia vôbec nerešpektujú, pretože mnohé ich nariadenia a vyhlášky, oberajúce národ o slobodu sú protiústavné.

Za to, že má určitá skupina ľudí iný názor a iné presvedčenie sa dostáva na okraj spoločnosti a stáva sa občanmi druhej kategórie. Je obmedzovaná ich sloboda a je na nich ustavične zo všetkých strán vyvíjaný nátlak, aby sa podrobili tomu správnemu presvedčeniu. Ľudia sú rozdelení do dvoch skupín, na očkovaných a neočkovaných, a medzi týmito skupinami sa začína prehlbovať vzájomná nevraživosť.

Naša spoločnosť je rozdelená tak, ako ešte nikdy nebola a situácia v nej sa blíži k studenej vojne medzi očkovanými a neočkovanými. Podobné rozdelenie spoločnosti, nerešpektujúce a ignorujúce názor nejakej veľkej skupiny obyvateľstva bolo vždy živnou pôdou vzniku občianskych vojen. Až sem to došlo! A došlo to sem vinou vlády, ktorá začala popierať základné demokratické právo jednotlivca na rešpektovanie slobody jeho presvedčenia.

Ako ospravedlnenie tohto bezprecedentného stavu sa používa argument, že si to vyžaduje výnimočná pandemická situácia. Že v mene boja s pandémiou je možné načas obmedziť všetky základné ľudské práva. Ale žiaľ, ako sa zdá, koronavírus nás len tak ľahko neopustí, a preto sa obmedzovanie základných ľudských práv stáva trvalé. Sloboda je podmienená vakcináciou, ale práve nátlak vlády smerom k vakcinácii je tým, čo polarizuje spoločnosť, pretože sa to prieči vnútornému presvedčeniu obrovskej skupiny národa.

„Sloboda nie je dar, ktorý nám dávajú iní ľudia, ale právo, ktoré nám patrí podľa Božieho zákona.“

Benjamin Franklin

Podľa zákonov Pána nie je možné bez fatálnych negatívnych spoločenských dôsledkov upierať ľuďom slobodu ich presvedčenia a nasilu pod nátlakom im vnucovať presvedčenie úplne opačné. Kto to robí, stavia sa proti Bohu i proti človeku, a ľudia, ktorí sú tomu vystavení sa úplne oprávnene bránia voči takémuto znásilňovaniu, pretože každý človek má právo žiť a jednať podľa svojho vlastného presvedčenia a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Akékoľvek porušovanie tohto práva musí vnášať do spoločnosti disharmóniu. Musí ľudí rozdeľovať a stavať ich proti sebe až k hranici studenej občianskej vojny.

Povinnosťou každej naozaj demokratickej vlády, slúžiacej občanom je to rešpektovať! V našom konkrétnom prípade to znamená, že správna vláda musí rešpektovať presvedčenie a vôľu ľudí dať sa zaočkovať, ale i presvedčenie a vôľu ľudí nedať sa zaočkovať. Tieto dve názorové skupiny musia byť vnímané rovnocenne. V tomto smere musí vládnuť sloboda tak, ako je to u nás i v celej Európe deklarované. Tu nie je možné argumentovať ani bojom s pandémiou, pretože v mene ničoho nie je možné v ľuďoch lámať samotnú podstatu ich ľudskosti, spočívajúcu v Božom práve na slobodu vlastného presvedčenia.

Avšak sloboda a rovnocennosť rozhodnutia dať, alebo nedať sa zaočkovať sa opiera nie len o zákony Najvyššieho, ale aj o normálnu ľudskú logiku. Prívrženci vakcinácie a odporcovia vakcinácie totiž dávajú úplne rovnakým spôsobom v stávku svoj život i svoje zdravie. A my si teraz ukážme ako.

Ak sa niekto nedá zaočkovať, riskuje svoj život tým, že môže zomrieť na koronavírus a riskuje svoje zdravie tým, že po prekonaní koronavírusu môže byť postihnutý ťažkými a trvalými negatívnymi zdravotnými dôsledkami.

Ak sa ale niekto dá zaočkovať, riskuje život tým, že môže zomrieť po vakcinácii tak, ako sa to stalo Julovi Viršíkovi, alebo Milanovi Lasicovi, a tak, ako sa to stalo mnohým iným bezmenným obyčajným ľuďom, o ktorých smrti píšu ich príbuzní na sociálnych sieťach. Alebo môžu niesť v blízkej, či vzdialenej budúcnosti ťažké dôsledky poškodenia zdravia, aké sa už teraz množia v celých stovkách.

Ako teda vidieť, riziko je takmer rovnaké, a preto presvedčenie dať sa zaočkovať a nedať sa zaočkovať by malo byť vnímané taktiež rovnocenne.

Žiaľ, táto vláda však ide úplne rovnakou cestou, akou išiel komunistický štátny aparát v najtemnejších, päťdesiatych rokoch budovania socializmu, a tvrdo presadzuje jediný správny názor o potrebe očkovania a jeho úplnej bezpečnosti, ktorý za štátne peniaze nás všetkých opakujú mainstreamové médiá do omrzenia. Vládna mašinéria však ľuďom neupiera len slobodu ich vlastného presvedčenia, ale upiera im aj právo na slobodný prístup k informáciám tým, že vedome zamlčuje negatívne účinky vakcinácie.

Každý liek má vo svojom príbalovom letáku uvedené všetky jeho negatívne vedľajšie účinky. Avšak vakcíny proti covidu, ktoré vznikli narýchlo za rok a nemajú všetky potrebné klinické skúšky, ktoré pri predchádzajúcich vakcínach trvali približne 12 rokov, tieto vakcíny proti covidu sú podľa takzvaných odborníkov a súčasnej vlády absolútne bezpečné a bez akýchkoľvek negatívnych dôsledkov. Takémuto niečomu môžu uveriť snáď len tí, ktorí vôbec neuvažujú, alebo tí, ktorí úplne podľahli goebbelsovskej vládnej vakcinačnej propagande.

Pravda je ale taká, že vláda pred ľuďmi zatajuje vedľajšie účinky vakcinácie. Vakcíny proti covidu majú len výnimku Európskej liekovej agentúry. Chýbajú im totiž všetky potrebné klinické testy, ktoré predchádzajúce vakcíny mali. Výrobcovia neručia za vakcíny, pretože sú v dlhodobom časovom horizonte neodskúšané a ani samotní výrobcovia netušia, aké negatívne vedľajšie účinky môžu mať v priebehu dvanástich rokov.

To znamená, že vakcíny proti covidu sú len experimentálne! Tento experiment na obyvateľstve Európy pripustila Európska lieková agentúra ako prijateľný, vzhľadom k šíriacej sa pandémii. Ľudia nevedia, že očkovaním sa stávajú účastníkmi experimentu tak, ako sa to dialo i pri ostatných vakcínach. Ibaže vtedy boli na test nových experimentálnych vakcín vybratí dobrovoľníci, ktorí za vedomé podstúpenie tohto rizika dostali štedro zaplatené. V súčasnosti o tom obyvateľstvo nevie a robí to úplne zadarmo.

A je nemysliteľné, aby sa tí, ktorí sa boli schopní dostať k týmto informáciám a zo svojho najhlbšieho vnútorného presvedčenia nesúhlasia s vakcináciou, boli do nej nútení nasilu. A keď sa nechcú podvoliť, sú za to štátom perzekvovaní a sankcionovaní. Takéto niečo musí potom celkom logicky vzbudzovať odpor, hnev a protest. A je tiež otázne, koľkí z očkovaných boli k tomu rôznymi spôsobmi prinútení nasilu, hoci oni sami s tým nesúhlasili.

Jedine zrovnoprávnenie presvedčenia dať sa očkovať a nedať sa očkovať môže zastaviť prehlbujúcu sa polarizáciu spoločnosti a rastúci hnev značnej časti obyvateľstva. A vláda, stojaca v službách ľudu, by sa mala stať garantom rovnocennosti týchto dvoch presvedčení a nie svojou politikou hrubého nátlaku polarizovať spoločnosť až ku krajnej hranici. Nič totiž nemôže byť nadradené podstate samotnej ľudskosti, spočívajúcej v slobode vlastného presvedčenia. Nemôže sa tak diať ani v mene boja s pandémiou, ani v mene ničoho iného, pretože je to Boží zákon, ktorý stojí nad všetkým. Ak je tento zákon rešpektovaný prináša harmóniu a ak nie je rešpektovaný prináša rozkol, hnev, násilie a konflikt, za čo padá vina predovšetkým na hlavy tých, ktorí idú proti demokracii, ľudskosti a zákonom Božím.

Z tohto dôvodu je preto obrovským pokrytectvom, keď premiér Heger ako veriaci kľačal pokorne pred oltárom na námestí v Nitre počas osláv sviatku príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda, avšak na druhej strane on, spolu s celou jeho vládou idú proti zákonu Najvyššieho a upierajú veľkej skupine národa slobodu ich vlastného presvedčenia, spočívajúceho v práve odmietnuť bez akýchkoľvek sankcií experimentálnu vakcínu s nepredvídateľnými a neznámymi účinkami, ktoré sa môžu prejaviť hocikedy v horizonte 12 rokov.

A ešte bezprecedentnejšie je, že slovenskí katolícki biskupi súhlasili s tým, že pri plánovanom príchode pápeža na Slovensko sa všetkých stretnutí s ním môžu zúčastniť len očkovaní. Slepé prijatie tejto absurdnej požiadavky je už len krôčik od toho, aby slovenskí biskupi nakoniec vyhlásili, že aj po smrti sa do neba budú môcť dostať len očkovaní.

Na hlavu týchto pseudo duchovných pastierov však tvrdo dopadajú Kristové slová: „Darmo si ma ctíte, lebo náuky čo učíte, sú iba príkazy ľudské! Ste slepí vodcovia slepých! A ak slepí vedú slepých, všetci nakoniec spadnú do jamy!“

PS. V slovenskom rozhlase som počul na vlastné uši, ako firma Pfizer priznala, že jej vakcína stratila vo vzťahu k novej delta variante účinnosť o dve tretiny. To znamená, že ak mala predtým účinnosť 90%, teraz je jej účinnosť 30%. Na základe tejto skutočnosti by mal každý, kto sa chce dať zaočkovať dobre zvážiť, či mu 30% účinnej ochrany proti covidu stojí za riziko smrti na náhle zlyhanie srdca, alebo za riziko ťažkých negatívnych zdravotných dôsledkov kedykoľvek v budúcnosti, v časovom horizonte 12 rokov.