Písanie o živote …

Všetkému, čo chceme v živote vykonať, predchádza naše rozhodnutie. A každému nášmu rozhodnutiu predchádza zvažovanie na základe informácií, ktoré sú nám dostupné. Kto má dostatok relevantných informácií, je schopný rozhodnúť sa správne, a kto ich nemá, toho rozhodovanie môže byť výrazne poznačené ich nedostatkom. Ten sa potom môže rozhodnúť nesprávne, alebo až vyslovene nešťastne.

Aby sme sa teda mohli slobodne rozhodovať, musíme mať objektívne informácie. Žiaľ, realita je iná! V reálnom živote je vyvíjaná snaha, aby sme objektívne informácie nemali. Snaha, aby sme ich mali skreslené, jednostranné a neobjektívne, na základe čoho sa budeme síce rozhodovať slobodne, ale silne ovplyvnení zámerným informačným skreslením reality.

Vládnuca elita totiž vždy a v každej dobe potrebuje masy ovládať a manipulovať nimi podľa svojich vlastných potrieb. Skutočná moc má podľa predstáv mocných vždy patriť iba elite, stojacej na vrchole spoločnosti.

A kým trebárs v stredoveku držali vládnuce elity obyvateľstvo v područí prostredníctvom absolútnej nevedomosti a nevzdelanosti, dnes, v dobe informačných technológií sa tak deje prostredníctvom manipulácie s informáciami, ktoré sú zámerne neobjektívne a jednostranné.

Kto si to ale neuvedomuje, ten sa síce v rámci súčasnej kvázi demokracie rozhoduje relatívne slobodne, ale na základe zámerne neobjektívnych informácií nesprávne. Nesprávne presne v takom zmysle, v akom si prajú najmocnejší nášho sveta.

Z väčšiny ľudí sa tým pádom stáva iba stádo, ktorého názory, myšlienky, postoje, pohľad na život a hodnoty sú v skutočnosti výsledkom mediálne manipulatívneho, sociálneho inžinierstva.

Skutočnosť, že ide o existenciu, človeka maximálne nedôstojnú, netreba ani zdôrazňovať. Žiaľ, veľmi mnohým to však v ich povrchnosti a plytkosti myslenia vyhovuje, pretože tento princíp manipulácie počíta, ba je priamo postavený na ľudstvu vo všeobecnosti vrodenom sklone k povrchnosti, plytkosti a lenivosti myslenia.

Iba ľudia, ochotní vynaložiť určitú námahu, zameranú na to, aby sa mohli stať osobnosťami, stojacimi skutočne na výške sa môžu vyslobodiť zo súčasného, mediálnou manipuláciou sociálne inžiniersky vytváraného matrixu virtuálnej reality. Žiaľ, sú to len jednotlivci, alebo malé skupiny. Väčšina je príliš preťažená prácou a príliš lenivá samostatnejšie myslieť, aby toho bola schopná.

Pozrime sa teraz trochu bližšie na charakter manipulácie s informáciami:

Každá vec má dve stránky. Stránku pozitívnu, ale i negatívnu. Má svoje klady, ale aj zápory. Má svoj líc, ale aj rub. Z hľadiska pôsobenia médií sa o týchto skutočnostiach vie a reálne by mali byť zohľadnené v takzvanom vyváženom spravodajstve. Vo vyváženom sprostredkovávaní informácií, ktoré berú do úvahy ako jednu, tak i druhú stranu mince. Na základe takéhoto druhu spravodajstva by potom ľudia pochopiteľne mohli bez akéhokoľvek ovplyvňovania formovať svoj vlastný, objektívny pohľad na realitu, svoje vlastné názory i svoje vlastné postoje.

Čosi také, ako objektívne spravodajstvo však žiaľ vôbec neexistuje, pretože médiá na objednávku mocných, ktorí ich vlastnia, šíria iba typ informácií čisto jednostranného druhu. A síce také, aké vyhovujú zámerom a prianím týchto elít.

V konkrétnej praxi to znamená, že ako dobro je prezentované to, čo predstavuje dobro pre elity. Ako správny názor je prezentovaný názor, plne poplatný prianiam elity. Ako na nepriateľa je poukazované na každého, kto sa čo i len v najmenšom prieči zámerom elít, a tak ďalej, a tak ďalej.

Slobodné rozhodovanie ľudí v akýchkoľvek zásadných veciach, alebo dokonca aj v maličkostiach je teda už vopred ovplyvnené týmto typom informácií, takže konečné rozhodnutie bude napokon vždy viacmenej také, aké si želá elita. Výsledným produktom, ako už bolo spomínané, je poslušná ovca, ktorej životné postoje, názory a filozofia sú jej rafinovane nanútené elitou najbohatších bez toho, že by to ona sama zbadala.

Kto však nechce byť takto manipulovaný mal by brať do úvahy aj iný pohľad, než mu ponúkajú oficiálne médiá. A ten môže v súčasnosti získať prostredníctvom médií alternatívnych.

A až keď porovná jedno i druhé, môže si urobiť určitý objektívny názor na vec. Môže si vybudovať objektívny pohľad na realitu. Jedine na základe takéhoto prístupu sa potom môže stať samostatnou osobnosťou, ktorá vlastní určitý objektívny pohľad na skutočnosť. Osobnosťou, ktorá je potom schopná rozhodovať sa slobodne a bez ovplyvňovania. Osobnosťou, ktorou nie je možné ľahko manipulovať. Osobnosťou, ktorá sa už nedá dotlačiť tam, kam chcú iní.

A možno neuveríte, ale vyššie spomínaný, manipulatívny trend nie je uplatňovaný len v oblasti bežných spoločenských, či politických informácií, ale dokonca i v oblasti duchovného poznania. Príčina je totiž stále rovnaká a spočíva v snahe ovládať ľudí a manipulovať nimi. A opäť samozrejme tak, aby to vyhovovalo vládnucim elitám v každej dobe a v každom storočí.

Celkom konkrétne sa pozrime trebárs na kresťanstvo, ktoré sa ako v minulosti, tak i v súčasnosti vždy pohybovalo v určitej nesprávnej, manipulatívnej jednostrannosti.

Ako totiž vieme, Biblia sa skladá zo Starého a Nového Zákona. Starý Zákon sa nesie v duchu prísnej, až tvrdej spravodlivosti, zatiaľ čo Nový Zákon je posolstvom lásky. A táto spravodlivosť a láska sú dvomi stranami jednej a tej istej mince. Sú rubom a lícom jedinej veľkej, celistvej Pravdy, ktorá je harmonickým súhrnom spravodlivosti a lásky.

Inými slovami povedané, to zdravé, správne, pravdivé, harmonické a ideálne môže vzniknúť iba za vzájomného spolu pôsobenia spravodlivosti a lásky. Spravodlivosť bez lásky musí byť totiž nevyhnutne krutou a tvrdou, avšak láska bez spravodlivosti musí byť zase nevyhnutne slabošskou a zmäkčilou. A presne tieto dva extrémy, z ktorých každý je svojim vlastným spôsobom škodlivý sú jasne čitateľné v celej histórii kresťanstva. A to žiaľ až do dnešnej doby.

V stredoveku sa totiž kresťanstvo, v súlade zámermi elít o ovládnutie más a dosiahnutie poslušnosti, jednostranne orientovalo predovšetkým na princíp spravodlivosti. Trebárs stredovek a feudalizmus takmer nepoznali lásku, ale iba tvrdú prísnosť a bič! To bola živná pôda pre vznik inkvizície, pre vyvražďovanie pohanov, pre križiacke vojny a podobne. A táto jednostrannosť orientácie kresťanstva iba na spravodlivosť, za účelom dosiahnutia slepej poslušnosti más má počas dlhej histórie ľudstva na svedomí veľké množstvo utrpenia i životov.

V súčasnosti, v kontraste s minulosťou sa v kresťanstve a tým pádom latentným spôsobom aj v celej spoločnosti hrá zase na inú strunu. Pretože otvorené násilie ako v stredoveku už nie je možné, cielene sa využíva jednostrannosť preferovania princípu lásky, ktorému chýba spravodlivosť. Ľuďom sa stále hovorí len o láske, alebo vo svetskom ponímaní len o humanizme, a preto sa stávajú povoľne mäkkými a slabošskými. A preto vo svojom slabošstve nakoniec akceptujú aj veci, ktoré by v nich museli za normálneho stavu vzbudiť oprávnený a spravodlivý hnev. No a netušená ďalekosiahlosť takéhoto nezdravo jednostranného princípu sa potom prejavuje v mnohých negatívach súčasného spoločenského diania.

Trebárs napríklad v slniečkársky naivnom prijímaní utečencov, ktorí sa sem neprichádzajú prispôsobiť našej kultúre a už vôbec nie našej duchovnosti, ale naopak, prichádzajú sem s úmyslom presadiť vlastnú kultúru a vlastnú duchovnosť.

Ďalším príkladom môže byť falošné, zdanlivo humanistické presadzovanie najrozličnejších ľudských úchyliek ako spoločenskej normy. Viď registrované partnerstvá, alebo zvrátená gender ideológia o možnosti voľnej zameniteľnosti pohlaví.

Ako v stredoveku, tak i v súčasnosti je teda kresťanstvo zneužívané na to, aby jednostrannou manipuláciou duchovných princípov vytvorilo prianiam elít povoľnú masu, ktorá bude pod pláštikom ľudskosti a humanizmu akceptovať absolútne všetko. Akúkoľvek nemravnosť, akúkoľvek zvrátenosť, akúkoľvek agresiu voči iným národom, len nech je to ľúbivo skryté pod pláštikom tých najušľachtilejších, humanistických a demokratických ideálov.

Kto sa však chce stať skutočnou osobnosťou, musí sa vyvarovať každej jednostrannosti. Musí byť ochotný skúmať nie len líc, ale aj rub každej veci a každého javu, ako i každej duchovnej pravdy. Musí sa jednoducho naučiť byť objektívnym, aby mohol objektívne vnímať skutočnosť a na základe toho sa potom mohol objektívne rozhodovať.

Jedine potom mu jeho rozhodnutia prinesú úžitok. Úžitok osobnostný i duchovný!

Jedine takto môže človek rásť po všetkých stránkach až k výšinám vlastného človečenstva. Toho človečenstva, ktorého dosiahnutiu bolo na našej zemi vždy všetkými možnými spôsobmi bránené. Bránené silami temna, elitami nášho sveta a ich veľkým množstvom poskokov na všetkých úrovniach riadenia spoločnosti, ktorí za judášsky groš zrádzajú celé národy a robia všetko preto, aby sa ľudia nestali samostatnými a zrelými osobnosťami, s ktorými by už nebolo možné tak ľahko a tak jednoducho manipulovať.