Písanie o živote …

Každý človek by mal vedieť, čo je onou prioritou, pretože je to tým najdôležitejším, o čo by sme mali dbať, a o čo by sme sa mali snažiť. Ide totiž o vec, ktorá zásadným spôsobom určuje náš osud a robí nás buď lepšími, alebo horšími.

Viete čo je to? Žiaľ nikde sa o tom nehovorí a v školách sa o tom neučí. A nehovorí sa o tom ani v cirkvách, kde sa zhromažďujú ľudia, ktorí sa chcú stať lepšími. Ani tam sa totiž hľadajúcim konkrétne nehovorí, ako a akým jednoduchým spôsobom je to možné zrealizovať.

Hovorí sa im síce o ideále dobra, ktorý má byť našim cieľom, ale už nie o metóde a spôsobe, ako sa k nemu dopracovať. Hovorí sa im dôležitosti dodržiavania prikázaní, ale nehovorí sa im o tom, akým spôsobom je možné dosiahnuť, aby človek prikázania neustále neporušoval.

A pri tom je to tak jednoduché! Až tak jednoduché, že práve pre túto zarážajúcu jednoduchosť to ľudia doteraz prehliadali.

Tým najdôležitejším, na čo by sme mali predovšetkým a v prvom rade dbať je náš skrytý, osobný vnútorný život! Sú naše city, pocity a myšlienky! To je totiž „kuchyňa“, v ktorej sa všetko varí. Niet predsa ničoho, ani toho najnepatrnejšieho pohybu, ktorému by nepredchádzal citový, pocitový, alebo myšlienkový impulz. Niet nijakého slova, ani činu, ktorému by nepredchádzalo naše myšlienkové, pocitové, alebo citové hnutie.

No a to, akého druhu bude všetko, čo z nás v podobe slov a činov vychádza určuje práve kvalita nášho vnútorného života.

V poznaní týchto prostých skutočností spočíva zároveň metodológia toho, ako a akým spôsobom pracovať na sebe tak, aby sme sa stávali neustále lepšími a lepšími. Kľúč k ideálu pravého človečenstva spočíva v našom skrytom, vnútornom živote. V bdelosti nad kvalitou nášho vnútorného života! V bdelosti nad našimi myšlienkami a pocitmi, ktoré by mali byť vždy iba čisté a ušľachtilé. Ak totiž bude náš vnútorný život iba čistým a ušľachtilým, presne takým musí byť potom aj všetko to, čo z nás v podobe našich slov a činov vychádza.

Bdelosť nad čistotou a ušľachtilosťou nášho vnútorného života je teda tou jedinou a zázračnou metódou, ako sa každodenne stávať čoraz lepším človekom a nakoniec sa dopracovať až k ideálu pravého človečenstva.

V snahe o bdelosť nad svojimi pocitmi a myšlienkami je skryté absolútne všetko! V tom spočíva podstata! Kvalita nášho vnútorného života totiž určuje, akí sme ľudia, čo sme za ľudia a či sme vôbec ľudia. Podľa rečí, skutkov a celkového chovania sa dá totiž ľahko posúdiť charakter a kvalita vnútorného života každého z nás.

To, akým človek teda naozaj je určuje jeho vnútorný život. Ak sa chce zmeniť a chce meniť k lepšiemu, musí sa zamerať práve naň. Musí jednoducho neustále bdieť nad tým, aby jeho myšlienky, pocity a pohnútky boli iba čisté a ušľachtilé. Aby sám v sebe vnútorne doprial pozornosti iba takýmto druhom pocitov a myšlienok.

Človek musí byť stále na stráži a odmietať všetky pocity a myšlienky, ktoré nie sú dobré a ušľachtilé. Nemal by sa nimi vôbec zapodievať a živiť ich. Takéto niečo by nemalo mať miesto v jeho vnútri.

Nevedomosť o týchto veciach a nedbalá ľahkomyseľnosť z nej vyplývajúca deformuje a kriví vnútro ľudí. Poškodzuje ho, pretože ľudia sa v skrytosti celkom pokojne zaoberajú nečistými a neušľachtilými pocitmi a myšlienkami. Tým sa však ich osobnosť stáva viac alebo menej skazenou, pretože ich vnútorný život nie je čistý. A z nečistého vnútra potom vyvstávajú nie čisté slová a činy. Človek sa stáva nedobrým a kloní sa na stranu zla.

Kvalitou svojho vnútorného života si každý z nás buduje vo svojom vnútri vlastný svet a vlastnú ríšu. Buď ríšu dobra a ušľachtilosti, alebo ríšu nie príliš veľkej čistoty, ani nie príliš veľkého dobra.

A teraz si skúsme predstaviť, že zomrieme. Že odložíme svoje fyzické telo. A zrazu to, čo sme doteraz nazývali vnútorným, duševným životom sa stane skutočnosťou. Ríša, ktorú sme vybudovali kvalitou svojho vnútorného života sa po odložení nášho fyzického tela stane svetom, úrovňou a realitou nášho ďalšieho bytia.

Ten, kto bdel nad čistotou a ušľachtilosťou svojho vnútra sa potom ocitne v krajine čistej a ušľachtilej. Avšak ten, kto nad čistotou a ušľachtilosťou svojho vnútra nebdel sa ocitne v krajine nečistoty a neušľachtilosti. Každému z nás sa teda dostane presne toho, čo si on sám svojim vnútorným životom pre seba sformoval.

Keď sa totiž vraví, že po smrti bude stáť každá ľudská duša pre Pánom úplne obnažená, znamená to presne to, o čom sme hovorili. Znamená to, že že náš vnútorný život, ukrytý počas našej existencie tu na zemi za hradbou fyzického tela sa potom, po jeho odložení stane úplne odkrytým a odhaleným. To, čo teda bolo dovtedy skryté sa odhalí. To, akým človek naozaj vnútorne bol sa naplno ukáže. Všetko bude odkryté v úplnej nahote. A to buď k našej hanbe a pádu, alebo k nášmu požehnaniu a povzneseniu. To všetko máme iba vo svojich vlastných rukách.

Kvalita nášho vnútorného života je teda tým najdôležitejším, o čo by mal každý usilovať. V bdelosti nad ním, čiže v snahe o udržiavanie svojich pocitov a myšlienok v čistote a ušľachtilosti je totiž skryté všetko. Absolútne všetko! Nie len naša budúcnosť po fyzickej smrti, ale aj kvalita nášho života už tu na zemi.

Lebo ten, koho vnútorný život je ušľachtilý, spravodlivý a dobrý, ten nemôže okolo seba šíriť nič iného, ako ušľachtilosť, spravodlivosť a dobro. A kto dobro seje, musí nevyhnutne aj dobro zožať. Ako tu na zemi, tak i po odchode z nej.

Koho vnútorný život však nie je ušľachtilý, spravodlivý a dobrý, ten okolo seba šíri nízkosť, nespravodlivosť a zlo. A kto zlo seje, musí nevyhnutne zlo aj zožať. Skôr, alebo neskôr! Či už tu na zemi, a ak nie, tak celkom určite po odchode z nej.

Toto je najdôležitejším poznaním v živote človeka. O tomto by sa malo všade hovoriť, o tomto by sa malo písať, učiť na školách a toto by sa malo otvorene hlásať z kazateľníc. Aby každý vedel a bol si jasne vedomý toho, že kvalita jeho skrytého vnútorného života je tým najrozhodujúcejším činiteľom, ktorý či už pozitívnym, alebo negatívnym spôsobom poznačí jeho terajší, ako aj budúci osud.