Písanie o živote …

Predstavte si, že máte dve možnosti. Prvá je, že dostanete 80 Eur len tak bez ničoho hneď na ruku. A druhá je, že za určitých podmienok získate prístup k neobmedzeným finančným zdrojom. Čo by ste si vybrali? To prvé, alebo to druhé?

Každého normálneho človeka by iste okamžite zaujala druhá možnosť, a preto by sa informoval o podmienkach, ktoré by mal splniť.

Avšak ľudia našej planéty nie sú pravdepodobne normálni, pretože v trochu iných súvislostiach, ale na základe toho istého princípu, si úplne nelogicky a nepochopiteľne vyberajú prvú možnosť. A vyberajú si ju v tom zmysle, že 80 rokov svojho materiálneho a fyzického bytia uprednostnia pred večným, nikdy nekončiacim a trvalým duchovným bytím.

Znamená to teda, že každý z nás má na výber, či svoje snaženie, svoje radosti, svoje hodnoty, svoje šťastie i celé svoje bytie spojí so svojou hmotnou a materiálnou existenciou, ako s tým jediným čo existuje, a čo pre neho má nejaký zmysel a význam. Alebo naopak, či bude vnímať svoj pozemský život len ako niečo dočasné. Len ako prípravu na skutočný a pravý život v ríši ducha.

Ak človek vsadí všetko len na 80 rokov svojej materiálnej existencie, vyberá si tým zároveň uznávanie materialistického hodnotového rebríčka, ktorý tak dôverne poznáme z nášho každodenného života. Vyberá si tým hodnoty materializmu, ktorými sú peniaze a ich získavanie. Ktorými sú majetky, užívanie, moc, sláva, kariéra, úspech a podobne.

Takýto človek neuznáva nič iného a jeho život i jeho myslenie sa pohybujú iba v týchto hraniciach. Z hľadiska svoje materialistickej filozofie si užíva plnými dúškami, ako sa len dá. Ale život letí až príliš rýchlo, nadchádza staroba a nakoniec smrť. A človek zrazu stráca všetko čo mal a čím bol, pričom podľa jeho materialistického názoru odchádza do ničoty. A práve preto, že definitívne skončíme v ničote, si treba počas aktívneho života maximálne užiť. To je prvá možnosť.

Druhá možnosť spočíva v tom, že človek si je schopný uvedomiť, že ľudský život má predsa len oveľa vyššiu hodnotu, než je jeho osemdesiatročné jestvovanie na zemi. Že celé naše bytie nie je vôbec vtesnané do úbohých osemdesiatich rokov pozemského života. Že naše bytie je niečo oveľa veľkorysejšie. Že siaha až k večnosti.

Avšak dosiahnutie méty večnosti je podmienené osobnostným dosiahnutím tých najvyšších a najvznešenejších hodnôt ducha. Lebo presne tak, ako sa materialista v hmotnom svete musí cieľavedome snažiť o dosiahnutie materiálneho prospechu a materiálnych pôžitkov, rovnako cieľavedome a intenzívne sa musí človek ducha snažiť o dosahovanie vysokých morálnych hodnôt a cností. Týmito hodnotami je spravodlivosť, čestnosť, ohľaduplnosť, vnútorná čistota, ušľachtilosť, snaha o poznávanie duchovného rozmeru bytia, snaha o poznávanie Vôle Stvoriteľa a snaha o nadobúdanie pevného a úcty plného vzťahu k nemu. Len plná miera týchto osobnostne nadobudnutých kvalít a poznania ducha môže človeku otvoriť bránu k večnosti. Bránu k večnému bytiu v ríši ducha, plnému jasavého a nikdy nekončiaceho šťastia a radosti.

Tá najlepšia rada, o ktorú v dnešnej dobe dbá málokto znie: „Zhromažďujte svoje poklady v nebi! Lebo tam, kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce!“

Inými slovami povedané: Zhromažďujte poklady večných a nezničiteľných hodnôt ducha, pretože len dostatočná kvalita a množstvo nazhromaždenia tohto kapitálu vám môže otvoriť brány kráľovstva nebeského.

Znamená to teda, že hodnoty, k akým priľne naše srdce, sa stanú našim osudom. Osudom osemdesiatich rokov konzumne a poživačne poňatého života na zemi, alebo osudom večného bytia v prípade našej intenzívnej pozemskej snahy o nadobúdanie hodnôt ducha.

Aby sme mali v celej veci úplne jasno, uvediem slová jednej pani, ktoré som náhodne zachytil cestou vlakom. Spolu so svojou známou viedla rozhovor o rôznych veciach, a nakoniec sa rozhovorili o tom, že budú mať stretávku zo strednej školy po štyridsiatich rokoch. A spomínaná pani na to povedala asi toto: „Ja tam nepôjdem, pretože zas sa tam budú len všetci chváliť, čo majú, čo dosiahli, kde všade boli a ako vynikajúco sa darí ich deťom. Mne sa to už nechce počúvať“.

Tieto slová staršej pani dokonale vystihujú hodnotový svet súčasného človeka. To sú hodnoty, ktoré pre neho znamenajú všetko a s ktorými sa chváli pri vhodných príležitostiach. Sú to však len hodnoty materiálne, ako sú majetky a peniaze, alebo potom hodnoty s matériou úzko súvisiace, ako je kariéra, postavenie, rôzne úspechy, spoločenské uznania, dovolenky, nové autá a mnohé iné možnosti toho, čo si všetko môže človek dovoliť. Do tejto pasce je chytené srdce väčšiny ľudí nášho sveta. Toto je všetkým, čo pre nich niečo znamená. Jedne dosiahnutie týchto vecí ich hreje pri srdci. Toto je ich poklad, na ktorý sú fixovaní. V skutočnosti sa tým však fixujú iba na vlastnú, úboho nepatrnú, zhruba osemdesiatročnú existenciu, po ktorej nasleduje ich duchovná poprava. Duchovná poprava osobnosti, ktorá uprednostnila osemdesiat rokov pozemských pôžitkov pred večným a nikdy nekončiacim bytím. Takéto jednanie a takýto výber je v dnešnej duchovne prelomovej dobe vysloveným šialenstvom. Je hlúposťou, aká nemá obdoby! Je niečím tak absurdne neuveriteľným, že na to niet slov!

Svet sa však zbláznil, pretože všade, kde sa len pozriete, ľudia jednajú a uvažujú len na základe takéhoto, čisto materialistického, krátkozrakého šialenstva, limitovaného úbohými osemdesiatimi rokmi ich života, po ktorých už v dnešnej vážnej dobe často prichádza definitívny rozsudok smrti.

Ale tento rozsudok smrti by vôbec nemusel prísť, keby poklad a srdce ľudí boli ukotvené na správnej strane. Na strane ducha a v hodnotách ducha, ktoré sú večné, a ktoré preto prepožičajú večné bytie každému, kto o ne usiluje.

Ide skutočne o až príliš jednoznačnú voľbu, ktorá by mala byť pre každého normálneho človeka úplne jasná. A predsa náš svet a ľudia v ňom žijú v materialistickom ošiali, vyrážajúcom svojou nepochopiteľnosťou normálnemu človeku dych. Ale žiaľ, je to tak!

A preto aspoň ty, jednotlivec, vystúp z tohto kolotoča materialistického šialenstva, vymedzeného úbohými osemdesiatimi rokmi života, a svoju dušu, myseľ a srdce zameraj k zhromažďovaniu hodnôt ducha, pretože ľudské bytie je oveľa väčšie a vznešenejšie než to, čo z neho urobil a robí bezduchý materializmus.