Písanie o živote …

Chcieť byť zdravým nie je nič zlé. Ak sa ale toto chcenie stane kŕčovitým, až fanatickým, nie je to dobré. Potom totiž môžeme upadnúť do kolotoča rôznych kurzov a zásad správnej výživy, alebo do kolotoča rôznych trendov zdravého životného štýlu a podobne. Avšak pri takejto jednostrannej orientácii nevyhnutne prichádzame o iné rozmery a iné kvality života.

Áno, človek má byť vo vzťahu k svojmu zdraviu zodpovedný a má sa oň starať, ale veľkou otázkou zostáva, či to naozaj stačí? Či sa má naozaj stať zdravie a zdravý životný štýl akousi modlou nášho života? Alebo naopak, či nám má práve zdravie poslúžiť tomu, aby sme jeho prostredníctvom mohli dospieť ku skutočnému životnému cieľu?

Zdravie je veľmi dôležité, ale nesmie sa stať našim hlavným cieľom. Zdravie je totiž iba prostriedkom k realizácii skutočného a pravého zmyslu života. Zdravie teda nie je cieľom samotným, ale iba prostriedkom k cieľu. Toto si musia uvedomiť najmä všetci tí, ktorí doslova podľahli kultu zdravia a vytvorili si z neho modlu.

Na čo nám totiž bude dlhý život, prežitý trebárs aj v zdraví, na čo nám bude, keby sme sa dožili hoci aj dvesto, alebo tristo rokov, ak nespoznáme jeho skutočný zmysel a nenaplníme ho?

Budeme síce zdravými, dokonale si užijeme všetkých radostí, ale v skutočnosti vlastný život premrháme a prežijeme zbytočne. Zbytočne preto, lebo sme nepochopili jeho zmysel. Lebo sa nám jeho jediným zmyslom stalo žiť zdravo a dlho. Ale žiaľ bezobsažne a prázdnym spôsobom!

Čo je teda pravým cieľom a zmyslom nášho bytia? Všetci veľmi dobre poznáme úslovie: V zdravom tele zdravý duch. Tieto slová nás veľmi jednoduchým spôsobom smerujú k pochopeniu zmyslu a cieľa nášho života. O zdravom tele sa v ňom totiž nehovorí ako o hlavnom účele a cieli, ale len ako o prostriedku k dosiahnutiu zdravého ducha.

Toto úslovie nám teda jednoznačne hovorí o duchu a jeho správnom rozvoji v zdravom tele. Hovorí o duchu a duchovných hodnotách s ním súvisiacich.

Cieľom a zmyslom života človeka je teda jeho duchovný rozvoj. Je ním rozvíjanie duchovnej podstaty našej osobnosti, k čomu nám má ako ten najlepší predpoklad poslúžiť zdravé pozemské telo.

Duchovný rozvoj v sebe zahŕňa rozvoj poznania tých najpodstatnejších otázok ľudského bytia. Poznania toho, kto sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme. Poznania základných zákonitostí, ktoré hýbu stvorením a ktorých účinkom podlieha úplne všetko, čo jestvuje. Teda i človek.

Duchovný rozvoj v sebe zahŕňa snahu o poznanie a prispôsobenie svojho života tým najvyšším hodnotám, ktoré vôbec vo stvorení jestvujú a ktorými sú Čistota, Láska a Spravodlivosť.

Zmyslom nášho bytia je teda duchovný rozvoj. Človek by mal duchovne rásť, rozvíjať sa a napredovať. A to v poznávaní a v reálnom uskutočňovaní pravých hodnôt. A tiež v poznávaní duchovných zákonitostí.

Ak tak nerobí, svoj život nežije správne a premrháva ho. Jeho pozemská existencia sa potom z hľadiska napĺňania skutočného zmyslu stáva zbytočnou. Človek žije zbytočne! Zbytočne, i keby prežil v zdraví hoci i tristo rokov!

Skutočná kvalita a skutočná hodnota nášho jestvovania totiž spočíva v niečom úplne inom, ako iba v dlhom a zdravom živote. Pre lepšie pochopenie si uveďme príklad. Ježiš Kristus pôsobil na zemi iba 33 rokov, ale čo sa týka skutočnej kvality a hodnoty jeho života, predstavoval v žití duchovných právd dokonalosť, ktorá môže byť príkladom pre všetkých ľudí.

Zo skutočného, čiže duchovného hľadiska teda vrchovato naplnil zmysel života, i keď žil iba 33 rokov.

Mnohí ľudia pred ním i po ňom žili omnoho dlhšie, ale ani zďaleka sa nepriblížili k žiarivosti jeho živého príkladu. Avšak úlohou každého človeka na tejto zemi je prežiť naozaj kvalitný život. Tá kvalita spočíva v poznaní duchovných právd a v jednaní v súlade s nimi. Týmto spôsobom správne zhodnocujeme svoje bytie a napĺňame jeho zmysel. A naše zdravé telo, o ktoré sa primeraným spôsobom staráme nám v tom má pomáhať.

Takto je to správne a chcené. Chcené tým, ktorý nám život daroval. Nepremrhávajme ho teda a nepremárňujme ho honbou za „hodnotami“, ktorým ani zďaleka neprináleží tá cena, akú im mylne prisudzujeme. Nežime svoje životy v zbytočnom úsilí a v zbytočnej honbe za vecami nepodstatnými a malicherným, zabúdajúc pri tom na to najpodstatnejšie – na náš duchovný rozvoj a vzostup. Naše zdravie je prostriedkom k dosiahnutiu tohto cieľa, ale zdravý a dlhý život sa nám sám o sebe nesmie stať nikdy cieľom samotným.