Písanie o živote …

Každá nadmiera škodí, pretože je prekročením optimálneho limitu. Ak trebárs nadmerne jeme, prekračujeme optimálny limit príjmu potravy. Dochádza k obezite, a tá znižuje kvalitu života a mnohokrát i jeho dĺžku.

Existuje tiež i optimálna hranica ľudskej fyzickej záťaže, po ktorej prekročení dochádza k absolútnej vyčerpanosti, ba až ku kolapsu. A existuje tiež hranica primeraného uspokojovania ľudských potrieb, po ktorej prekročení dochádza k nadbytku. A tento nadbytok, tak ako všetky vyššie spomenuté prekročenia optimálnej miery vecí, má na väčšinu ľudí negatívne dôsledky. Prejavuje sa totiž postupným lámaním ich charakteru a degradáciou ich spôsobu myslenia. Človek sa jednoducho stáva vyšinutým bez toho, že by to on sám pozoroval.

Podstatu tohto vyšinutia dokonale vystihuje príklad istej podnikateľskej dcérky, ktorá v škole odhodila do koša celú nedotknutú desiatu. Keď ju učiteľka napomenula, že to nie je správne, jej odpoveď bola nasledovná: „My na to máme. My nepotrebujeme počítať každý cent ako vy, pani učiteľka.“

Ide tu o ukážkový príklad zmeny spôsobu myslenia a nazerania na život pod vplyvom dostatku. A presne toto isté, ibaže vo veľkom, sa prihodilo blahobytným západným národom.

Úroveň ich blahobytu dosiahla totiž takej nezdravej miery, že ak by rovnakým štýlom života žili všetky ostatné národy, potrebovali by sme k tomu energetické zdroje a surovinovú základňu štyroch podobných planét, ako je tá naša. A už notoricky známou je i skutočnosť, že 20 percent populácie najbohatších štátov sveta má na svedomí 80 percent znečistenia našej planéty.

Uvedené fakty nám jednoznačne napovedajú, že západný štýl spôsobu života a jeho blahobyt nie je trvalo udržateľný. A preto ho vôbec nemožno považovať za ideál a za vzor, o ktorého dosiahnutie by sa všetci ostatní mali snažiť.

No a skutočnosť, že bohaté krajiny západu žijú v blahobyte, prekračujúcom z hľadiska zákonov univerza, optimálnu normu naplňovania základných ľudských potrieb, táto závažná skutočnosť zo sebou nevyhnutne prináša i zodpovedajúce psychické a mentálne vyšinutie tak, ako bolo ukázané na príklade podnikateľskej dcérky.

Ľudská psychika totiž pod vplyvom neúmerného dostatku degeneruje. Ľudia sa začínajú dívať na veci okolo seba inak. Ich myslenie a vnútorné prežívanie začína byť iné. Začína byť v istom zmysle pomýlené a zvrátené. Ľudia sa v určitom zmysle začínajú podobať jablkám na strome, na ktorých sa rozširujú hnilobné škvrny.

Celkom konkrétnymi, duševnými degeneratívnymi zmenami, ktoré nastávajú po prekročení optimálnej hranice primeranej spotreby stanovenej zákonmi nášho univerza sú hedonizmus, užívanie si, konzumný a materialistický spôsob života, karierizmus, či povrchnosť a plytkosť v myslení.

Duchovnosť a s ňou spojené vyššie a ušľachtilejšie hodnoty sú na ústupe. Týmto pádom však ľudia strácajú pevnú morálnu oporu a stávajú sa neschopnými rozlišovať čosi tak elementárneho, ako dobro od zla. To má za následok, že spoločensky akceptovateľnými sa stávajú rôzne deviácie, ako napríklad registrované partnerstvá, legalizácia eutanázie, gender ideológia so svojou možnosťou slobodnej voľby pohlavia a mnohé iné.

Najnovšie je to napríklad problém imigrácie, na ktorého pozadí možno pozorovať zdegenerovaný spôsob myslenia západnej Európy. Oficiálne sa totiž tvrdí, že prijímaním imigrantov sa pomáha obyvateľom národov postihnutých vojnou, či inými konfliktmi. Na prvý pohľad to síce vyzerá veľmi humánne, avšak nemá to logiku.

Ak sa totiž nejaký národ ocitne v problémoch, ako napríklad nedávno Sýria, pomôže sa mu vari zásadným spôsobom tým, že jeho príslušníkov budeme prijímať ako imigrantov? Veď nech ich už príde koľkokoľvek a budú prijatí, vždy to bude predstavovať iba nepatrný zlomok celkového počtu daného národa.

Alebo chce vari západná Európa prijať celý národ? Ak nie znamená to, že aj tak tí najslabší, najzraniteľnejší, najmenej majetní a teda najviac potrební pomoci zostanú doma a budú trpieť.

A pritom sa veľmi dobre vie, že peniaze, ktoré sú na európskom území vynaložené na jedného imigranta, by u nich doma výrazne pomohli desiatim ľuďom. Ak by teda západná Európa v skutočnosti chcela pomôcť mnohým ťažko skúšaným národom a nie iba nepatrnému zlomku ich populácie v podobe imigrantov, peniaze, ktoré vypláca imigrantom, by mala účelne investovať priamo na ich území. Tam by sa mala snažiť skvalitniť životné podmienky do takej miery, aby už odtiaľ nikto nemusel utekať. To by boli naozaj efektívne využité peniaze, zatiaľ čo to, čo sa deje v súčasnosti, je naopak ukážkou absolútnej neefektívnosti.

A to už ani nehovoriac o tom, že Európa svojou podporou takzvanej umiernenej opozície výrazne prispela k rozvratu predtým prosperujúcej Sýrie. A v tomto smere nemá čisté ruky ani voči mnohým iným arabským krajinám. Žiaľ, všetko toto je svedectvom duševnej degenerácie západu, ktorý už nie je schopný vnímať veci v správnom svetle.

Ďalším príkladom degeneratívneho úpadku, ktorý tiež súvisí s imigráciu, je taká elementárna vec, ako schopnosť reprodukcie národa. Blahobytom poznamenané štáty, v ktorých už prevláda iba materializmus, karierizmus, konzum a snaha užiť si túto základnú schopnosť strácajú, pretože starostlivosť o deti sa stáva nepríťažlivou. Mať deti totiž vyžaduje určitú mieru sebaobetovania, ktorú však už blahobytom zdegenerovaní ľudia nie sú ochotní vynaložiť. V zákonoch univerza tu ide o jednoduchý mechanizmus, prostredníctvom ktorého zdegenerovaný národ sám seba odsudzuje k zániku. A tak je to aj so západnou Európu, ktorá postupne starne a vymiera. Že to tak začína byť aj u nás má svoj dôvod v tom, že sme začali preberať ich „hodnoty“.

Ale zamerajme sa iba čisto na západnú Európu, ktorú jej vlastná, blahobytom spôsobená degenerácia odsúdila k zániku. A tento zánik, ak nedôjde k radikálnej zmene hodnotovej orientácie, môže byť buď pomalý – cestou postupného vymierania, alebo zrýchlený – prostredníctvom imigrácie, ktorou sa západné národy snažia kompenzovať úbytok vlastnej populácie.

Ich tragický omyl však spočíva v tom, že v podobe imigrantov prijímajú ľudí z kultúrne a nábožensky úplne rozdielnych pomerov. Ľudí absolútne odlišnej mentality, ktorí postupne populačne prečíslia pôvodné obyvateľstvo a tým ho pohltia. Z pôvodných národov, ktoré prijali imigrantov nakoniec nezostane vôbec nič. Nahnité jablko jednoducho spadne zo stromu na zem a úplne sa rozloží. Tak sa stane každému národu, ktorý pod vplyvom nadmerného blahobytu duševne zdegeneruje.

Kľúčovým momentom spustenia celého tohto postupného degeneratívneho procesuje bol ústup od duchovnosti. Týmto pádom tiež pozvoľný ústup od všetkých vyšších a ušľachtilejších hodnôt s duchovnosťou nerozlučne spojených. Tak došlo k strate jednoduchosti, prirodzenosti, skromnosti a mnohých iných cenných cností. Jediným božstvom, hodným uctievania sa stali veci hmotné. Tým bola nastúpená cesta do pekla.

V rastúcom hmotnom dostatku, ktorý za cenu zdierania iných národov a za cenu iných nemorálností prekročil optimálnu mieru uspokojovania ľudských potrieb ľudia nespozorovali, ako postupne duševne a názorovo degenerujú. Každý človek a každý národ, ktorý toto nedokáže prehliadnuť však s určitosťou speje k záhube.

Záchrana spočíva iba v opätovnom návrate k duchovnosti a s ňou spojených hodnotám. Okrem iného teda v návrate k jednoduchosti, prirodzenosti, skromnosti a nenáročnosti v potrebách, pretože jedine toto je spôsob, ktorý umožňuje trvalú udržateľnosť života na našej planéte. Lebo jedine ak budú ľudia duchovní, to jest čestní, dobrí, spravodliví, ľudskí, prostí a skromní, postačia im zdroje našej planéty k ich jednoduchému, nenáročnému, ale ľudsky a hodnotovo plnohodnotnému životu.

Ak sa však ale národy zeme vydajú cestou hodnôt západného sveta, budeme k tomu potrebovať tak, ako už bolo povedané, zdroje štyroch takých planét, ako je tá naša. Ale keďže takéto zdroje nikdy mať nebudeme znamená to, že musíme spieť k zničeniu a zruinovaniu našej jedinej a jedinečnej planéty.

Náš svet však môže rozkvitnúť do netušenej nádhery, ak sa vydá cestou rozvíjania duchovných hodnôt, spojenou s tým najvyšším, najvznešenejším a najušľachtilejším, čo môže človek dosiahnuť.

Avšak naopak, musí nevyhnutne zdegenerovať a skončiť v hnilobnom rozklade, ak sa bude snažiť o dosiahnutie bezduchého a materialistického blahobytu západného typu, ktorý túto planétu devastuje po všetkých stránkach. A práve začiatok úpadku blahobytom zdegenerovanej západnej civilizácie, ktorý sa nám v súčasnosti odvíja priamo pre očami, nech je nám všetkým v tomto smere veľkou výstrahou.

PS. V článku spomínaný princíp duševnej degradácie, nastávajúci po prekročení určitej zdravej miery hmotného dostatku môže každý z nás veľmi dobre pozorovať na ľuďoch vo svojom vlastnom okolí. Deštrukčnému pôsobeniu nadbytku na ľudskú psychiku sú schopné charakterovo odolávať iba naozaj silné osobnosti. Takéto osobnosti sú však žiaľ iba svetlými výnimkami, pretože väčšinu ľudí nadbytok jednoznačne duševne degraduje.