Posledný súd je niečo, čo sa podľa názoru mnohých nezhoduje s Božou Láskou. Treba ale povedať, že skutočná Láska Najvyššieho je úplne iná, než to, čo z nej urobili a ako ju vnímajú ľudia.
Veď si len napríklad vezmime Krista, ktorý bol stelesnením tejto Lásky a predstavme si ho, ako s bičom v ruke vyháňa z chrámu priekupníkov a prevracia im stoly. Nie je to vôbec tá slabošská zmäkčilosť a nekonečné odpúšťanie! A tento iný, skutočný Kristus, hovoril taktiež o poslednom súde a o dňoch veľkého účtovania. Hovoril o tom, že raz príde čas, keď bude na pozemskej pláni zožatá úroda ľudských duší, pričom zrno bude zhromaždené v sýpkach, kým plevy a burina spálené v ohni.
Kto chce, môže nájsť v evanjeliách ešte aj ďalšie opisy dní veľkého účtovania, ktoré sa taktiež vôbec nezhodujú so všeobecne zaužívaným, sladkastým a slabošským vnímaním Božej Lásky.
Hovoriť ľuďom o týchto vážnych veciach nie je žiadnou snahou o vyvolávanie strachu. Je to realita, ktorá jedného dňa príde, a na ktorú by sme sa mali zodpovedne pripraviť tak, aby náš osud nebol osudom neužitočných pliev.
Osobne preto považujem za veľmi škodlivé všetky snahy o zamlčiavanie, utajovanie a ututlávanie týchto skutočností. Zamlčiavanie a ututlávanie, ktoré ľudí iba podporuje v ich duchovnej lenivosti a vo falošnej domnienke, že všetko pôjde aj naďalej a donekonečna tak, ako to išlo doposiaľ.
Kto však v ilúzii bezpečia a falošnej istoty premárni posledný drahocenný čas, ktorý mal využiť k zmene seba samého, a to do takej miery, aby bol schopný prestáť spravodlivý súd nad celým ľudstvom, ten príde o celé svoje bytie.
To, či prejdeme, alebo neprejdeme súdom nie je v rukách nikoho z ľudí. Je to jedine v rukách Hospodina, ktorého prísna Spravodlivosť, ale aj pomáhajúca Láska presne zvážia mieru dobra a zla, nachádzajúcu sa v každom jednotlivcovi. Čo preváži, to sa stane naším osudom.
Kto je čistý človek?
Čistý človek je ten, kto sa snaží udržiavať v čistote svoj vnútorný život, čiže svoje cítenie a myslenie. Naše cítenie a myslenie je totiž základom našej osobnosti, a ak si ich dokážeme udržať v čistote, stane sa čistým nie len naše vnútro, ale všetko, čo z nás bude vychádzať. To znamená, že aj naše slová a všetko naše vonkajšie jednanie.
Čo je duchovná záhuba?
Človeku bolo dopriate duchovne rásť a vyvíjať sa. Ak by sa učil poznávať Vôľu Najvyššieho a podľa nej žiť, dospel by na samom konci vyučovacieho procesu – v deň spravodlivého súdu v zrelú duchovnú osobnosť, podporujúcu všetko vo stvorení. Týmto spôsobom by sa stal jedným z užitočných a upotrebiteľných malých kamienkov v mozaike nádherného a veľkolepého stvorenia. Malým kamienkom, podporujúcim celok a celkom podporovaným.
Kto však myslel stále iba na seba, kto sa nesnažil poznávať Vôľu Stvoriteľa a podľa nej žiť, ten bude v súde označený ako nepotrebný a celku škodiaci. No a takémuto človeku práve pre jeho neupotrebiteľnosť, pre jeho vnášanie disharmónie do stvorenia a pre jeho trvalú neochotu poznávať a podriadiť sa Zákonom Najvyššieho bude vzatá možnosť ďalšieho bytia, rovnajúca sa večnému zatrateniu.
Aj toto však bude aktom Lásky! Skutočnej, pravej, prísnej a spravodlivej Lásky, ktorá napokon odstráni všetko zlo a spolu s ním i všetkých s ním spojených, aby konečne tí, ktorí chcú žiť podľa Vôle Najvyššieho, mohli žiť na zemi v mieri, šťastí a harmónii.
Celá debata | RSS tejto debaty