Písanie o živote …

Náš svet je sporadicky atakovaný tragickými prírodnými katastrofami. Ich výsledkom bývajú neraz značné obete na životoch a obrovské materiálne škody. Kto trochu sleduje prírodné dianie môže vidieť, že tieto veci majú stupňujúcu intenzitu.

Skaza býva neraz tak veľká, že ľudia si začínajú klásť znepokojivú otázku: prečo? Prečo k takémuto niečomu dochádza? Nedalo by sa tomu zabrániť? Jestvuje vôbec nejaká uspokojivá odpoveď, ktorá by nám umožnila pochopiť skrytú podstatu podobných javov a ich skutočné príčiny, a tým sa v budúcnosti vyvarovať, ak už aj nie materiálnych škôd, tak aspoň značných obetí na ľudských životoch? Odpoveď by sme sa mali snažiť vážne hľadať preto, aby sa prírodné kataklizmy, spojené s utrpením ľudí viac neopakovali.

Prečo teda na nás dopadajú prírodné katastrofy?

Železný zákon, ktorý sa neustále a do bodky napĺňa v samočinnom chode nášho univerza znie: Každej akcii zodpovedá primeraná reakcia! Alebo inak povedané: Čo kto zaseje, to aj zožne!

Preto platí, že presne v takej miere, v akej ľudia ničia, utláčajú a drancujú prírodu, presne v rovnakej miere im to raz ona vráti naspäť. Prírodné katastrofy rôzneho druhu nie sú teda ničím iným, ako odpoveďou Matky prírody na zlé jednanie ľudí. Prostredníctvom nich sa nám snaží ukázať, že niečo nie je v poriadku, a že by sme mali zmeniť svoje zmýšľanie a jednanie.

Ľudia však nechcú vidieť v prírodných katastrofách to, čím v skutočnosti sú. Nechcú v nich vidieť napomenutie a intenzívny impulz k nevyhnutnosti zmeny seba samých. Ľudia zostávajú slepí a hluchí!

Z tohto dôvodu sa teraz pokúsim zrozumiteľne sformulovať v podobe našej reči to, čo sa nám sebe vlastným spôsobom snaží povedať a sprostredkovať Matka príroda:

„Zo mňa ste vyšli a proti mne ste sa obrátili! Ničíte vodu, vzduch i zem! Utláčate a trápite zvieratá i rastliny! V skutočnosti je však vašou povinnosťou brať na mňa ohľad a žiť so mnou v súlade. V skutočnosti máme vzájomne spolupôsobiť.

Vy ste sa ale obrátili proti mne preto, lebo sa ženiete za nesprávnymi hodnotami. Chcete iba mať, vlastniť a užívať si. Vaše chcenie je iba nízkeho druhu a vaše túžby sú zamerané iba na hmotné a na niečo, z môjho pohľadu tak absurdného, ako peniaze.

Človek má však usilovať a túžiť po niečom úplne inom! Má usilovať o dobro, čistotu a spravodlivosť! Má sa usilovať byť čoraz lepším človekom, a potom sa mu dostane všetkého, čo potrebuje. To sú pravé hodnoty, hodné vášho úsilia!

Tieto nádherné, veľké a nehynúce hodnoty vám neustále pripomínam čistotou svojich zurčiacich vôd, sviežosťou ranného vzduchu, majestátnou nádherou hôr, nevinnosťou zvierať, krehkou krásou kvetov, hrejivým jasom Slnka a zdravým zimným chladom. Stále sa vás ticho snažím nabádať k dobru a úcte ku všetkému, čo jestvuje okolo vás. A v nemalej miere aj k vďačnosti a úcte k Tomu, z ktorého rúk to všetko pochádza.

Vy však nepočúvate môj tichý hlas, hlas Matky prírody. Nemáte na to čas, pretože sa ženiete za svojimi pomýlenými hodnotami a namiesto toho, aby ste brali ohľad nie len na mňa, ale i na ľudí okolo seba, namiesto toho ma iba ničíte a spôsobujete mi utrpenie.

Dlho, veľmi dlho som toto všetko mlčky znášala a trpezlivo čakala, že raz predsa len precitnete a spamätáte sa. Teraz však, keď pohár mojej trpezlivosti preteká, sa budem musieť ku vám začať prihovárať inak. Pozdvihnem svoj hlas tak, aby ste ho už nedokázali prepočuť. Aby sa vás hlboko, i keď žiaľ aj bolestne dotýkal.

Preto sa vám teraz prihovorím vo veternej smršti, v nekonečných požiaroch, v hukote zemetrasení a v ničivej skaze vodného živlu.

Ja, Matka príroda budem a zostanem vždy silnejšia, ako ste vy! Zo mňa ste vyšli a musíte sa ma naučiť rešpektovať! Musíte sa naučiť úcte a láske nie len ku mne, ale i k sebe samým navzájom. Musíte obrátiť svoj pomýlený rebríček hodnôt! A to buď dobrovoľne sami od seba, alebo nasilu a pod tlakom.

Nechcem vám ubližovať a spôsobovať utrpenie. Avšak v sebaobrane vám teraz musím začať vracať presne to, čo mi vy samotní už dlho spôsobujete. Tým ale iba nastavujem zrkadlo vášmu vlastnému, zlému jednaniu. Tomu, akí naozaj ste! Pochopte to! Uvedomte si to! A zmeňte sa! Zmeňte sa k lepšiemu, aby na vás nemuseli dopadať ďalšie bolestivé rany z mojich rúk. Zmeňte sa k lepšiemu, aby som vás nakoniec nemusela navždy odstrániť z povrchu zemského, ako nepolepšiteľných škodcov.

Doteraz ste vy, ľudia, bezohľadne pretvárali prírodu na svoj vlastný obraz. Teraz však nastáva čas, kedy budem ja, Matka príroda, pretvárať vás ľudí na Boží obraz. Na obraz toho, ako majú ľudské bytosti skutočne vyzerať, ako majú žiť, aké hodnoty majú uznávať a ako sa majú správať k prírode i k sebe samým.

Vzhľadom k tomu, akí ste teraz to bude proces bolestivý, ale nevyhnutný. V súčasnosti stojíme na jeho prahu.“