Písanie o živote …

V súčasnom očistnom dianí na zemi sa musí každý z nás vyfarbiť, aký je. Musí viditeľne ukázať, kde stojí. Či stojí na strane Svetla a jeho hodnôt, alebo na strane temnoty a diabla.

Aj hovorca konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara jasne ukázal, kde stojí keď prehlásil, že kresťania si vo vzťahu k vakcinácii nemôžu uplatniť výhradu svedomia. Jeho vyhlásenie plným právom pobúrilo časť veriacich, pretože ich svedomie veľmi citlivo vníma súvislosť vývoja vakcín s potratmi.

Martin Kramara sa to snažil obhajovať argumentom, že táto súvislosť je len veľmi vzdialená, a že vakcíny sú v podstate niečím mimoriadne pozitívnym, čo zachraňuje tisíce životov.

V ostrom protiklade s týmito slovami kňaza uvádzam vyjadrenie jedného bývalého zamestnanca, pracujúceho v takzvanom potratovom priemysle. Ten totiž keď videl, čo všetko sa tam deje, odišiel odtiaľ a vyhlásil, že takéto niečo nemôže robiť v nijakom prípade, ani keby to malo zachrániť tisíce životov.

Preto sa svedomie mnohých veriacich ozýva a stavia proti vakcínam. Väčšine veriacich to nevadí, alebo presnejšie povedané, ani o tom nevedia, pretože nie sú zvyknutí skúmať veci do hĺbky. Ale istá časť veriacich o tom vie a ich svedomie sa proti tomu z morálneho hľadiska búri. Ale aj napriek tomu, že sa očividne búri, cirkevná vrchnosť zakazuje použiť výhradu svedomia, aby na základe nej mohli veriaci odmietnuť vakcináciu.

Zásadná otázka znie, či je cirkevná vrchnosť vôbec oprávnená rozkazovať svedomiu a nariaďovať ľuďom, v ktorej veci sa majú držať jeho hlasu a naopak, v ktorej veci majú jeho hlas ignorovať.

Zákazom biskupov riadiť sa vo vzťahu k vakcinácii vlastným svedomím vydávajú jasné svedectvo, že vôbec netušia, čo to svedomie v skutočnosti je. Že je to súčasť nášho ducha a náš duch je prostredníctvom svedomia spojený s Duchom Božím.

Svedomie je teda hlasom Božieho Ducha v nás! Je Božím zákonom v nás! Je vanutím Ducha Svätého a jeho posvätný vánok veje úplne slobodne vtedy, kedy on sám chce a vyjadruje sa k tomu, k čomu on sám chce. Preto funguje ľudské svedomie absolútne autonómne a nezávisle. Nezávisle na nikom a na ničom! Nezávisle dokonca ani na človeku, v ktorého vnútri sa ozýva. A samozrejme, nezávisle i na iných ľuďoch a ich názoroch. Naše svedomie je závislé len na vanutí Ducha Božieho a na ničom inom!

Preto každý, kto chce akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať a vymedzovať hlas svedomia sa tým stavia proti Pánovi a jeho určeniu. Stavia sa proti Stvoriteľovi, ktorý vložil do každej ľudskej bytosti svedomie, aby sa prostredníctvom neho mohol v človeku ozývať Pánov hlas a ukazovať mu správnu cestu v spletitých životných situáciách a v zásadných životných rozhodnutiach.

A dobre si všimnime, ako už bolo naznačené, že hlas svedomia je natoľko autonómny a natoľko nezávislý, že neberie ohľad ani na mienku samotného človeka, v ktorého vnútri sa ozýva. Práve preto neraz prežívame ťažké vnútorné boje. Často sa totiž stáva, že my ako osobnosti niečo chceme, ale zrazu sa ozve hlas nášho svedomia a naznačí nám, že je to zlé a nesprávne.

Znamená to teda, že vo svojom vnútri máme dva hlasy. Svoj vlastný a Pánov vo forme svedomia. A náš vnútorný boj spočíva v tom, že sme neraz nútení sa rozhodnúť, ktorý z nich uprednostníme. Ak uprednostníme svoj hlas – ide zväčša o hlas rozumu, môže nám to priniesť úžitok z krátkodobého hľadiska, avšak z dlhodobého hľadiska nám to určite prinesie škodu. Ak ale uprednostníme hlas nášho svedomia, môže nám to z krátkodobého hľadiska spôsobiť problémy, avšak z dlhodobého hľadiska nám to vždy musí priniesť obrovský prospech. Či už pozemský, alebo duchovný.

Tieto skutočnosti sú jasným svedectvom toho, že hlas svedomia v nás je absolútne autonómny a nezávislý. Je nezávislý i na nás samotných, pretože je závislý len na Duchu Božom. Na jeho vanutí a jeho dotyku. Takto to učinil Pán, aby mohol človeka viesť, usmerňovať a ukazovať mu správnu cestu. A to bez ohľadu na čokoľvek! Bez ohľadu na jeho vlastné názory a na jeho vlastné chcenie, i bez ohľadu na názory inch ľudí a ich vôľu. Takéto je svedomie a takýmto spôsobom funguje z Vôle Pána.

Dôkazom absolútnej autonómnosti svedomia je tiež fakt, že jeho hlas nerozlišuje ani medzi ateistami a veriacimi, ale ozýva sa v každom z nich úplne rovnako. A tak sa môže stať, že v nejakej konkrétnej veci je ateista, riadiaci sa hlasom vlastného svedomia oveľa bližšie k Pánovi, ako veriaci, ktorý na príkaz cirkevnej vrchnosti v určitej veci ignoruje vlastné svedomie a riadi sa iba tým, čo mu odporúčajú cirkevné autority. Nakoniec teda nerozhoduje ani viera ani neviera, ale len to, či dáme na hlas svojho svedomia, alebo nie.

Akékoľvek usmerňovanie a ovplyvňovanie svedomia je snahou zabrániť osobnosti človeka kontaktu s hlasom Božím. Je snahou dosiahnuť, aby človek nenačúval hlasu Pána vo svojom svedomí, ale hlasu nejakej vonkajšej autority, ktorá sa chce rúhavo a pyšne postaviť nad Pána.

A práve takéto rúhanie a takáto pýcha sa skrýva za cirkevným zákazom použitia výhrady svedomia vo vzťahu k vakcinácii, ktorý prezentoval hovorca konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara, ako názor nie len svojej vlastnej osoby, ale aj ako názor biskupov Slovenska. Skutočnosť je teda taká, že cirkevná vrchnosť sa týmto činom postavila proti Pánovi, pretože chce oklieštiť a podľa svojej vlastnej vôle usmerniť svedomie v človeku. Cirkevná vrchnosť totiž potrebuje len poslušné ovečky, plniace jej vôľu a nie samostatné, zrelé osobnosti, plniace Vôľu Pána, ozývajúcu sa v ich svedomí.

Nech teda všetci veriaci, ale i neveriaci, pretože aj oni disponujú svedomím dobre zvážia, koho hlasom sa budú v dnešnej zlomovej dobe riadiť a kým sa nechajú viesť.

Pomôcka: Hlas svedomia k nám prichádza v cite, pretože cit je nosičom impulzov ducha. Preto sa tiež hovorí, že človek by mal načúvať hlasu svojho srdca a ním sa riadiť. A ako vieme, srdce je nositeľom citu.

Nosičom štandardnej vôle človeka býva rozum a rozumové chcenie. Rozumové chcenie je ale chcením nižšieho druhu, ktoré ak nie je usmerňované a vedené niečím vyšším, čiže svedomím, citom a duchom, musí priviesť ľudí k nešťastiu. Lebo nižšie štruktúry našej osobnosti nás môžu viesť len do nížin, zatiaľ čo vyššie štruktúry našej osobnosti, ak na ne dáme a nimi sa riadime, nás môžu viesť jedine do výšin.

V modlitbe Otčenáš sa hovorí: „Buď Vôľa Tvoja, ako v nebi tak i na zemi“. Znamená to teda, že aj ľudia na zemi by sa mali riadiť Vôľou Pána rovnako, ako sa ňou riadia blažení duchovia v nebi. A Vôľa Pána bola pozemsky manifestovaná v Desatore prikázaní, v Ježišovom učení a jej manifestáciou sú i posvätné impulzy ľudského svedomia.

Je preto nepochopiteľné a neuveriteľné, že čelní predstavitelia cirkvi odporúčajú v určitých veciach negovať Vôľu Stvoriteľa v našom svedomí. Je totiž nepohodlná, pretože nezapadá do rámca, presadzovaného súčasnými svetovými i našimi politickými elitami. Týmto činom biskupi jasne ukázali, že nestoja na strane Stvoriteľa, ale na strane politickej moci a šedých svetovládnych eminencií, skrývajúcich sa za ňou. Ukázali, že stoja proti Stvoriteľovi a na strane temnoty a diabla.