Písanie o živote …

Existujú udalosti, ktoré nám dokonale ukazujú fungovanie vesmírnych zákonitostí. A jednou z nich je aj to, čo sa stalo v Afganistane, kde negramotní pastieri kôz vyhnali zo svojej krajiny vojakov najmocnejších armád sveta.

Pre USA to bola jedna z najdrahších vojen. Stála niekoľko biliónov dolárov a ani po dvadsiatich rokoch nedokázali zlomiť odpor Talibanu. Vojnu však už neboli schopní ďalej financovať a dali sa na ústup. Taliban ovládol Afganistan so závratnou rýchlosťou, pretože Američanmi vycvičená, vyzbrojená a podporovaná vládna afganská armáda sa zo strachu úplne rozsypala a vzdala bez boja.

Keď to videl jeden z amerických vojnových veteránov, ktorý prišiel v Afganistane o nohy trpko konštatoval, že smrť desiatok jeho spolubojovníkov bola úplne zbytočná. A zbytočne boli premrhané aj bilióny, investované USA do tejto vojny. Opäť sa teda potvrdili povestné slová o Afganistane, ako o cintoríne veľmocí.

Aké poučenie však z toho plynie vo vzťahu k súčasnému, stupňovanému napätiu v spoločnosti medzi očkovanými a neočkovanými?

Poučenie spočíva v odpovedi na otázku, ako bolo možné, že afganskí mudžahedíni dokázali vyhnať zo svojej krajiny po zuby ozbrojených vojakov USA a NATO? V čom spočívala ich prevaha, pred ktorou musel západ nakoniec predsa len kapitulovať?

Ich prevaha spočívala vo vnútornej sile presvedčenia! Afganskí povstalci bojovali v silnom vnútornom presvedčení o oprávnenosti svojho boja proti cudzím okupantom a západní vojaci bojovali pre peniaze. No a v priamom prenose, pred očami celého sveta došlo k tomu, že sila presvedčenia zvíťazila nad silou peňazí. Došlo k tomu, že nepomohli ani peniaze najbohatších krajín sveta a ich vojaci, vyzbrojení najmodernejšími zbraňami museli nakoniec zutekať pred presvedčením bojovníkov z jednej z najchudobnejších krajín, ktorí nakoniec obsadili Kábul obutí v šľapkách a na starých motorkách.

Nechcem v tomto článku nijakým spôsobom glorifikovať Taliban a ignorovať všetko zlé, čo ho doprevádza. Chcem iba upozorniť na všeplatný princíp sily presvedčenia a na jeho obrovskú silu, ktorej nie je schopné takmer nič odolať, ako sme sa o tom mali možnosť všetci presvedčiť.

Presvedčenie ako také, v jeho čistej podobe, bez ohľadu na všetko ostatné, je totiž niečo, čo pochádza zo srdca. Čo pochádza z citu. Čo má teda podľa miery svojej čistoty vždy určité spojenie s duchom, čiže s najvnútornejšou duchovnou podstatou človeka.

A sila ducha je obrovská! Je tak obrovská, že pred ňou neobstoja ani vojská najmodernejších armád sveta.

Toľko Afganistan, a teraz sa z tohto uhla pohľadu pozrime na súčasné rozdelenie spoločnosti na očkovaných a neočkovaných, a s tým súvisiacu a stále rastúcu polarizáciu, prerastajúcu až do nenávisti. Prerastajúcu až do otvoreného priania smrti svojim blížnym tak, ako to surovo vyjadril známy komik Oliver Andrásy: „Nech skapú tí, čo sa nechcú dať očkovať! Aspoň bude menej hlupákov!“

Neočkovaní sú mnohými takzvanými osobnosťami nazývaní dezolátmi, dobytkom, alebo tupelami. V podobnom duchu sa tiež nedávno vyjadril aj majiteľ “Sedity“, vyrábajúcej cukrárenské výrobky, za čo si od neočkovaných vyslúžil bojkot svojich výrobkov.

Nečkovaní sú na každom kroku obmedzovaní a štvaní ako divá zver. V očkovacích centrách a u obvodných lekárov sa množia návrhy o vydanie potvrdenia o očkovaní bez očkovania. Ľudia sa z hĺbky duše nechcú dať očkovať, ale sú k tomu hrubo tlačení. A preto zúfalo hľadajú nejaké východisko. Je to podobné, ako v päťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy komunistický štátny aparát znepríjemňoval životy tým, ktorí mali iný názor. Avšak v takomto obrovskom meradle, keď sa tak v súčasnosti deje takmer voči polovičke národa, tomu nebolo ani v stalinskom socializme v päťdesiatych rokoch.

Takáto je teda dnes situácia a my sa teraz skúsme pozrieť hlboko pod povrch, na najvnútornejšie pohnútky očkovaných a neočkovaných.

U očkovaných je to strach! Strach z covidu a strach z toho, že prídu o prácu, či o iné výhody, keď sa nedajú zaočkovať. Oni síce hovoria o zodpovednosti a o tom, že ich zámerom je chrániť seba a svojich blízkych, ale v skutočnosti je to len strach o seba a svojich blízkych. Strach je hybnou silou očkovania a očkovaných! A práve z panického a živočíšneho strachu vyrastá nenávisť voči všetkým, ktorí nezdieľajú rovnaký strach ako oni. Ktorí nie sú s nimi na jednej lodi a nevezú sa na vlne ochromujúceho strachu.

Aj súčasná vládna mašinéria koná zo strachu. Zo strachu, že bude opäť zatvorená ekonomika i zo strachu, že budú opäť zaplnené nemocnice. Ale samozrejme, tiež pre peniaze a zisk vláde blízkych ľudí, ktorí vynikajúco zarábajú na distribúcii testov a vakcín. Za obrovské peniaze od štátu na reklamu šíria všetky mienkotvorné média ustavične len strach.

A je mimoriadne smutné, že tomuto strachu podľahli aj veriaci. Kde je ich viera, že Pán ich ochráni? Samozrejme, pri všetkej rozumnej opatrnosti. Kde je sila ich vnútorného presvedčenia v Božiu ochranu a pomoc? Vnútro mnohých veriacich je preniknuté strachom, a preto veria už len takzvaným vedcom, odborníkom, politikom a ich vakcíne, pretože ich dôvera v Stvoriteľa je preč, alebo ju ani nikdy vôbec nemali.

A ako je to u neočkovaných?

K svojmu postoju majú rôzne dôvody, ale to, čo je u nich dominantné je presvedčenie. Sú presvedčení, že dať sa očkovať je nesprávne. A za svoje presvedčenie sú ochotní znášať znevažovanie, útoky, obmedzenia, prenasledovanie a znepríjemňovanie života. Napriek tomu všetkému sa však sa nechcú vzdať svojho presvedčenia.

A preto sa niektorí, ako už bolo spomenuté, snažia získať potvrdenie o očkovaní bez očkovania, čo je protizákonné. Tu je však treba zdôrazniť, že je absolútnou obludnosťou a prečinom proti základným zákonom ľudskosti, keď sa štátna mašinéria snaží ľudí nátlakovo donútiť robiť niečo, čo sa prieči ich najvnútornejšiemu presvedčeniu. V prvom rade teda porušuje zákon a ústavu samotná vláda, a odpoveďou na to je nezákonnosť zo strany občanov. Tým sa však spoločnosť dostáva do kritického bodu, kedy sa môžu občania, vyprovokovaní nezákonnosťou štátu pokúsiť vziať právo do vlastných rúk.

A tak teda v našej spoločnosti momentálne stojí proti sebe strach očkovaných a presvedčenie neočkovaných podobne, ako stáli v Afganistane platení žoldnieri z USA a NATO proti presvedčeniu mudžahedínov. Ale jedine živé a silné presvedčenie nesie v sebe silu víťazstva, pretože pochádza z citu. Cit pochádza z ducha a duch je vždy silnejší než čokoľvek iné, pretože je všetkému nadradený. Takto to funguje v našom univerze! Je to zákonitosť, ktorá v ňom platí, a proti nej nič nezmôže nijaká pozemská sila. Ide o vesmírny princíp víťazstva, stojaci za každým, kto má silné presvedčenia.

Názory a postoje stúpencov očkovania sú podporované štátnou mašinériou, peniazmi, médiami i represívnym policajným aparátom. Avšak ich základnou hybnou silou je strach.

Strach však spútava ľudskú dušu tak, že oslabuje imunitu organizmu. Ak sa človek bojí, je výrazne oslabená jeho odolnosť voči chorobám, pretože strachom prichádza o vnútornú silu im čeliť. Ba dokonca strach priťahuje to, čoho sa bojíme! Strachom paralyzovaná osobnosť sa stáva neschopná akéhokoľvek odporu, a vo vedomí svojej vnútornej slabosti potom hľadá vonkajšiu pomoc už len vo vakcíne.

A proti tomuto strachu stojí presvedčenie neočkovaných! Ich podporuje samotné univerzum, a preto sú to oni, ktorí sa nesú na vlne víťazstva!

Nikto samozrejme netvrdí, že to bude víťazstvo ľahké, alebo rýchle. Je však ale treba vedieť a byť si toho neustále vedomý, že nezlomnosť presvedčenia víťazstvo nakoniec predsa len prináša, i keby proti tomuto presvedčeniu stála akákoľvek pozemská moc. Dôkaz toho, že to naozaj funguje, sme mali možnosť vidieť v Afganistane.

Ba dokonca je možné svojim vnútorným presvedčením čeliť i samotnému covidu, pretože náš organizmus týmto spôsobom zmobilizuje vlastné vitálne sily, aby nás pred ním ochránil, pričom samozrejme nie je treba zabúdať ani na rozumnú vonkajšiu opatrnosť.

Vesmír stojí na strane neočkovaných! A stojí za nimi preto, lebo majú presvedčenie a nemajú strach! Vesmír stojí na strane odvahy! Vesmír nestojí na strane strachu a všetkého toho, čo od neho pochádza! Takúto moc má sila presvedčenia, pochádzajúca zo srdca, citu a ducha! Kto ho má zvíťazí, i keď to možno nebude víťazstvo jednoduché.

A celkom na záver, keď už hovoríme presvedčení a jeho sile, je ešte treba vedieť toto:

Čím čistejšie a správnejšie je presvedčenie, tým väčšia sila za ním stojí. Svet videl, čo dokázalo presvedčenie bojovníkov Talibanu, hoci nebolo ani celkom čisté, ani celkom správné. Bolo to však každopádne presvedčenie a ich protivníci, ktorí ho nemali, a ktorí mali len najmodernejšiu výzbroj a kopu peňazí, mu neboli schopní dlhodobo čeliť a museli pred ním zutekať.

Existujú však na zemi ľudia, snažiaci sa vedome využívať silu presvedčenia tým najčistejším a najsprávnejším spôsobom. Sú totiž presvedčení, že na našej planéte raz zvíťazí Láska, Spravodlivosť a Čistota. Že tu raz zvíťazí Vôľa Božia! Že aj na zemi bude raz podobná harmónia a mier, ako je v nebi.

A cez toto najčistejšie a najdokonalejšie presvedčenie ľudí môže prúdiť k zemi najvyššia sila, aká jestvuje. Víťazná sila veľkého vševládneho Boha! A táto sila, za pomoci silného presvedčenia ľudí, privedie k víťazstvu najušľachtilejšie princípy Lásky, Spravodlivosti a Dobra.

Tieto princípy by síce zvíťazili aj tak, ale pretože náš svet je od nich vzdialený, muselo by to priniesť obrovské zrútenie takmer všetkého, čo bolo ľuďmi vybudované na falošných princípoch.

Pravé presvedčenie, prejavujúce sa nevyhnutne snahou už teraz žiť a myslieť podľa vyšších princípov, však môže vybudovať široký most cez priepasť zničenia, aby po ňom mohli prejsť do bezpečia novej doby všetci ľudia, ktorí sa budú utiekať k Pánovi a budú sa snažiť zmeniť k lepšiemu v súlade s jeho Vôľou.

Žité a neochvejné presvedčenie vo víťazstvo Svetla na zemi nám teda môže priniesť nevyhnutné víťazstvo Svetla formou, ktorá nebude pre náš svet až tak zničujúca. Chvála preto každému, kto v sebe živí toto presvedčenie a snaží sa podľa neho už teraz žiť, pretože milióny ľudí mu raz budú vďačné za to, že sa mohli zachrániť.

***

„Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: „Prejdi odtiaľto tam!“ – prejde. A nič vám nebude nemožné.“