Písanie o živote …

Mnohé staré úslovia našich predkov nás dôrazne upozorňujú na to, že čosi takého ako vyššia Spravodlivosť predsa len existuje. Napríklad:

Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva! Čo človek zasial, to musí zožať! Božie mlyny melú pomaly, ale isto!

Aká je akcia, taká bude reakcia – hovorí novodobým spôsobom presne to isté i základný fyzikálny zákon.

V Zákone spätného účinku, vo svojom fungovaní totožnom s vyššie uvedenými príkladmi sa teda každému z nás vráti zaručene všetko to, čo svojim predchádzajúcim jednaním zasieval. Dbajme preto, aby naša „žatva“ mohla byť dobrá! Aby sme sa jedného dňa, až príde zúčtovanie, nemuseli zrútiť pod obrovským bremenom zla, ktoré sme na seba nakládli svojim neuváženým jednaním. Či už činmi, slovami, alebo dokonca myšlienkami a citmi!

A keď som už začal ľudovými prísloviami, budem pokračovať: Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie!

S vedomím poznania železného fungovania Zákonov, presahujúcich hranice tohto viditeľného vesmíru musí človek hľadieť so súcitom a poľutovaním na všetky zľahčujúce, zosmiešňujúce a veľavýznamné úsmevy tých, ktorí ignorujú vyššiu Spravodlivosť a nateraz sa im i napriek tomu celkom dobre darí.

Je to však zotrvávanie v sebaklame! Zotrvávanie v klamlivom presvedčení o správnosti svojej vlastnej „pravdy“, pretože o čo je pevnejšie presvedčenie, že predsa „takto to chodí“ a takto je to „najvýhodnejšie a najvýnosnejšie“, o to tvrdšia bude konečná konfrontácia so Spravodlivosťou, ktorá bude mať predsa len posledné slovo!

Beh času nemožno zastaviť! Raz, na sklonku svojho života sa každý nás ocitne pred bezprostredným výhľadom nevyhnutného kroku do neznáma! Do neznáma, odkiaľ niet návratu! V bázni a v úzkostlivom tušení Spravodlivosti, nepodliehajúcej pochybným ľudským kritériám, sa nám potom budú javiť všetky veci v úplne inom svetle, ako ich vnímame teraz. Zrazu sa už nebude možné zaštítiť silou peňazí, či spoločenského postavenia, výškou vzdelanostnej úrovne, či veľkosťou moci a vplyvu! Človek zostane nepatrný a sám, prísne posudzovaný iba podľa miery vlastnej osobnej zodpovednosti.

Čo sa teda ešte dnes absolútne ignoruje, sa potom premení na zdesenie. Zdesenie z toho, akými sme mali byť, ale neboli sme! Avšak nič už nebude možné napraviť, ani vziať späť! A bolestné vedomie nemožnosti nápravy všetkých nami vykonaných nesprávnych vecí, bolestné vedomie premrhaného života iba ešte viac znásobí našu úzkosť vo finále života, ku ktorému sa každou hodinou, každou minútou, ba každým nadýchnutím všetci nezadržateľne približujeme!

Kiež by nikto z nás nikdy nemusel prežívať nič podobného! Preto sa snažme už teraz žiť tak, aby sme v budúcnosti nemuseli ničoho ľutovať! Snažme sa byť dobrými ľuďmi, pestujúcimi dobro vo svojich slovách, citoch, myšlienkach a činoch. Ľuďmi, ktorí chcú vždy len dobro pre všetkých bez rozdielu a ako spravodlivú odozvu za svoje chcenie nemôžu v chode železných Zákonov univerza očakávať nič iného, ako dobro. Lebo jedine to, čo sme zasievali napokon aj bezpodmienečne zožneme!