Písanie o živote …

Svetlo a Sila Najvyššieho prenikajú celým univerzom a na slobodnej Vôli každého človeka záleží, či sa vedome postaví do Sily tohto Svetla, alebo ich nechá cez seba a okolo seba preplynúť len tak bez úžitku.

Ak teda človek len trochu chce, môže ho Svetlo Pána podporovať, ochraňovať a pomáhať mu. Môže prepožičať večné trvanie všetkým jeho dielam. Môže mu priniesť víťazstvo a zdar vo všetkom, čo činí.

Upri preto človeče svoj zrak k Pánovi a snaž sa byť čistý! Snaž sa o čistotu a ušľachtilosť svojho vnútra! O čistotu a ušľachtilosť svojho chcenia a svojho myslenia, aby čisté Svetlo Najvyššieho a Jeho čistá Sila mohli tebou prúdiť bez prekážky.

Aby tak tvoje vnútro mohla naplniť čistá radosť zo života. Aby potom, súc naplnený radosťou a tichým, hlbokým šťastím, prúdila tvoja radosť do všetkého, čo činíš. Do všetkého, čoho sa dotkneš. Do všetkých tvojich činov, ktoré budeš konať na chválu Pána, ako prirodzený prejav vďačnosti za svoje šťastie.

Tak budeš prostredníctvom svojich radostných činov chváliť a uctievať Najvyššieho. Tak premeníš celý svoj život v jedinú nepretržitú modlitbu.

A túto nepretržitú bohoslužbu uctievania Pána budeš úplne prirodzene vykonávať každým svojim pohybom, každým svojim dychom a každým svojim skutkom. Tým sa staneš podobným anjelom v nebi, ktorí svojim chválospevom radostných činov bez prestávky oslavujú nezmernú dobrotu Najvyššieho.

Človeče, konanie veľkých vecí sa stane tvojim údelom, ak sa rozhodneš svojim očisteným bytím postaviť do čistoty prúdenia Svetla a Sily Pána, ktoré ťa budú podporovať.

Lebo hľa človeče, akým úbohým a prázdnym je svet ľudí, ktorí nestoja v požehnaní prúdu Sily a Svetla Pána všetkých svetov. Preto nie sú naplnení jeho šťastím a jeho radosťou. Preto nekonajú svoje diela jemu ku cti.

Konajú ich len ku cti seba samých! Konajú ich len na slávu seba samých a v prospech seba samých! A preto sa všetko, čo vytvárajú podobá babylonskej veži, s osudom už dopredu spečateným.

Pochop predsa konečne človeče, že alebo budeš konať veľké veci v podpore vznešenej Sily a žiarivého Svetla Pána, alebo zahynieš pod troskami toho, čo si vytvoril iba ty sám a považoval si to za veľké.

Človeče, úplne predsa postačí, keď ráno vstaneš a uvedomíš si, že prostredníctvom svojho čistého vnútra a čistého bytia, o ktoré sa snažíš, stojíš vo Svetle a v prúde Sily Jediného a Vševládneho. Že stojíš ako vojak na bojovom poli čelom proti všetkému, čo ťa očakáva. Nech už je to dobré, alebo nesprávne, skrivené a zlovoľné.

Ty sa ale nemáš čoho obávať, pretože za tvojím chrbtom stojí celá mnoho miliónová armáda tebe podobných tu na zemi i v celom obrovskom stvorení. Armáda všetkých bytostí dobrej vôle a čistého chcenia, stojaca v podpore nepredstaviteľnej Sily. Sily Moci Najvyššieho!

A tebe človeče stačí iba kráčať každým dňom vo vedomí tejto Sily. Pred ňou sa rozstupuje more! Pred ňou zachvacuje smrteľná úzkosť všetko zlé! Už len víťazstvo sa stane tvojim údelom.

Ty bláznivý človeče, prečo nechceš víťaziť? Prečo nechceš, aby sa ti všetko darilo? Prečo nechceš, aby si bol šťastný? Prečo nechceš, by si prežíval naozaj plnohodnotný život?

Ty bláznivý človeče, prečo sa nechceš stať vnútorne i navonok hodným Svetla svojím úsilím o čistou a ušľachtilosť, aby si sa mohol postavil do prúdenia jeho čistej Sily? Do Sily nepredstaviteľnej Moci, ktorá stojí za všetkými bytosťami dobrej vôle a čistého chcenia?

Človeče, prečo padáš, zraňuješ sa, trpíš a žiješ uzavretý sám do seba vo svojom egoizme, bez podpory moci Svetla Najvyššieho?

Človeče, prečo takto živoríš? Prečo, chceš zostať stále uväzneným v malosti vlastného ja? Prečo sa nesnažíš stať veľkým skrze veľkosť Ja Najvyššieho? Skrze veľkosť onoho nezmerného Ja Som?

Prečo okolo seba stále staviaš múry väzenia chladnej racionality, egocentrizmu a materialistickej obmedzenosti? Múry v ktorých zostávaš po celý svoj život uväznený? Prečo ich nerozbúraš a nenastúpiš cestu rozletu ducha k Svetlým výšinám?

Prečo si sa nechal tak zotročiť svojimi chybami, nedostatkami, necnosťami a náklonnosťami? Prečo sa neusiluješ stať slobodným, hrdým, čistým, spravodlivým a ušľachtilým, stojacim tak v žiare Svetla priazne Najvyššieho?

Ako vôbec môžeš človeče takto žiť? Ako vôbec môžeš uprednostňovať neplnohodnotnosť bytia pred jeho plnohodnotnosťou? Ako si vôbec mohol vymeniť pravé hodnoty za život bez akýchkoľvek vyšších a vznešenejších hodnôt? Ako vôbec môžeš týmto neuveriteľne nízkym „hodnotám“ obetovať všetko svoje životné snaženie? Ako môžeš opovrhovať veľkosťou a uprednostňovať malosť?

Človeče, všetko máš vo svojich rukách iba ty sám! Na tebe záleží, čo urobíš so svojim životom a kam ho nasmeruješ. Či k výšinám ducha, alebo do nížin ľudskej malosti.

Človeče, Pán všetkých svetov ťa nepotrebuje a preto sa ti nebude prosiť. On bol, je, bude a zostane Veľkým aj bez tvojej priazne!

Človeče, Pán nepotrebuje teba, ale ty potrebuješ Jeho, aby si sa prostredníctvom Jeho veľkosti mohol aj ty stať skutočne ľudsky veľkým. Aby si nakoniec nemusel biedne zahynúť vo svojej smiešnej egocentrickej malosti, ktorá ťa tak zúfalo oddeľuje od skutočnej Sily a pravého Svetla. Od Sily a Svetla najvznešenejšieho Boha, bez ktorého nie si absolútne ničím!