Písanie o živote …

V súčasnosti žijeme v čase postupného rúcania všetkého starého a nesprávneho. Kto to vidieť chce, ten to vidieť musí. Musí vidieť, ako starý systém usporiadania vecí vykazuje čoraz zreteľnejšiu neschopnosť a čoraz väčšiu absenciu životaschopnosti. A snahy naprávať to a zlepšovať to problémy ešte zhoršujú, pretože domnelé lieky na chorobu sú ešte horšie, ako choroba samotná. Staré sa rúca, lebo stálo na nesprávnom základe a po jeho zrútení bude treba začať budovať na novom základe.

V čom ale spočíva nesprávny základ onoho starého a chorého?

Spočíva v chybnej domnienke, že rozum a racionalita sú tým jediným, čo je rozhodujúce, a o čo máme oprieť celé svoje bytie. Toto presvedčenie je základom, na ktorom všetko okolo nás vzniklo. Na tomto základe bola vybudovaná celá naša civilizácia. Takmer všetko, čo v súčasnosti jestvuje na zemi, sa opiera o dominantnosť rozumu a racionality. Z tohto hľadiska je všetko posudzované a na tomto základe budujeme prítomnosť a plánujeme budúcnosť. Rozum a racionalita vládnu svetu a kvôli tomu náš svet ochorel. A ochorel tak zásadne, že je ho treba liečiť, ale žiaľ, aj liečba sa opiera len o rozum a racionalitu, pretože ľudstvo už nič iného nepozná.

Nijaká, ani tá najúprimnejšia dobrá vôľa, postavená na rozume a racionalite, nemôže zásadným spôsobom pomôcť svetu a nemôže zachrániť rúcajúcu sa civilizáciu, postavenú na základoch vyzdvihovania rozumu. Reforma a náprava nie je možná! Takéto pokusy môžu priniesť len dočasné zlepšenie, avšak po čase prepuknú všetky problémy ešte intenzívnejšie. Tu nepomôže nič, o čom sa domnieva súčasné ľudstvo, že by mohlo pomôcť.

Tu pomôže len jediné! Ponechať to staré, nesprávne a choré svojmu osudu, a postaviť všetko svoje bytie a všetky svoje priority na úplne nový základ. Na základ dominantnosti nie rozumu a racionality ako doposiaľ, ale na základ dominantnosti citu, srdca, svedomia a intuície. Toto je zdravá platforma, na ktorej má byť nanovo všetko vybudované! To je to od základu nové, čo má perspektívu, na rozdiel od toho starého, doterajšieho a bezperspektívneho, čo je odsúdené k zániku. K zániku bez akejkoľvek možnosti reformy a nápravy, pretože to od samých počiatkov stojí na nesprávnom základe. Pretože ide o niečo, na čom sme nikdy nemali vybudovať našu civilizáciu. Čo nikdy nebolo hodné toho, aby na tom ľudia postavili svoje životy i všetky svoje hodnoty.

A hoci ľudstvo bolo upozornené, že ak neprestane kráčať svojou falošnou cestou, dospeje nakoniec k apokalyptickým hrôzam, naše nesprávne smerovanie sme neprehodnotili a slepo sme v ňom pokračovali. Až nakoniec sme to dopracovali do dnešnej doby. Do doby pandémie doposiaľ nevídaných rozmerov.

Pýtate sa, ako môže dominantné postavenie rozumu a racionality za pandémiu?

Oficiálne kruhy to nepriznávajú, ale v neoficiálnych kruhoch sa vie, že koronavírus vykazuje všetky znaky umelo a laboratórne vytvoreného vírusu. A tento vírus bol neúmyselne, ale oveľa pravdepodobnejšie skôr úmyselne rozšírený po celom svete, zo všetkými následkami, ktoré to prináša. Ľudský rozum a jeho pýcha a velikášstvo spôsobili, že bolo vôbec vyvíjané a vytvárané čosi takého, ako koronavírus! Ľudský rozum a jeho obludné plány spôsobili rozšírenie koronavírusu po celom svete!

Rozum vymyslel mnohé kontroverzné, a až šialené opatrenia proti šíreniu nákazy! Rozum a jeho špekulácie chcú obyvateľstvo sveta ovládať na pozadí pandémie a pripraviť ho o jeho doterajšie práva a slobody! Rozum chce ustanoviť vládu svojho „Nového svetového poriadku“ na zemi a chce mať všetkých ľudí pod absolútnou kontrolou! Rozum, jeho nadvláda a mocichtivosť spôsobujú svetové napätie a hrozia národom jadrovou kataklizmou! Rozum a jeho nenásytnosť drancujú planétu nad hranice jej možností! Rozum a jeho čisto racionálne snaženie iba za materiálnym prospechom a materiálnym užívaním urobil z ľudí konzumných živočíchov, bez akýchkoľvek ambícií, presahujúcich matériu! Rozum dohnal civilizáciu ku kolapsu a rozum ju chce zachrániť, čím kolaps ešte urýchli!

Rozum a racionalita sa stali základným kameňom vnútorného, duševného života väčšiny ľudí, a ľudia sa preto stali neschopnými rozpoznávať čisté cítenie vlastného ducha. Stali sa neschopnými načúvať svojmu citu, svojmu srdcu, svojmu svedomiu a svojej intuícii.

Najhlbšia ľudská duchovná podstata, prejavujúca sa citom bola potlačená, a bola jej upretá možnosť jej blahodarného pôsobenia. Opraty prevzal rozum a spolu s ním aj kompetenciu vládnuť, hoci kompetencia vládnuť prináleží len duchu, čiže pravej podstate našej ľudskej osobnosti.

Tak sa začalo budovať na nesprávnom základe a táto jediná základná chyba, táto tragická zámena vlády ducha za vládu rozumu mala za následok všetky ostatné chyby. Mala za následok, že v súčasnosti sme sa presne podľa predpovedí prorokov dostali do doby, v ktorej sa na nás zosypú všetky nešťastné dôsledky nášho predchádzajúceho chybného prístupu k životu. Avšak skôr, ako celý starý systém padne, ukáže ľudom svoju nedostatočnosť, neschopnosť, ba až zvrátenosť, ktoré sa stanú tak očividné, že naozaj iba slepý ich bude môcť prehliadať.

Všetko staré, postavené na preferovaní rozumu sa začína rúcať a nakoniec zrúti, aby uvoľnilo cestu novému a správnemu, postavenému na vláde ducha, citu, srdca a svedomia. Stará paradigma rozumu sa zrúti, aby na jej troskách mohla povstať nová paradigma ducha.

To staré nemožno nijako opraviť, nijako vylepšiť a nijako zásadne reformovať, pretože je to v samotnom základe falošné a nesprávne. To jediné správne, čo môžeme v danej situácii urobiť je, začať stavať celé svoje bytie i všetky svoje hodnoty na nový, správny základ. Na základ dominantnosti ducha, citu a svedomia! To je tým, čo má v človeku vládnuť a rozum máme na to, aby slúžil duchu. Aby slúžil nášmu citu a svedomiu! Duch má v nás i v celej našej civilizácii vládnuť, a rozum má hľadať možnosti k realizácii vôle ducha v hmotnosti. Tak je to správne a tak to má byť! To je to nové, na čom treba budovať, až to staré a nesprávne padne.

A aby sme nemuseli padnúť aj my spolu s tým starým a nesprávnym, mali by sme sa po pochopení a uvedomení si týchto vážnych skutočností začať zo všetkých síl orientovať na to nové. Mali by sme sa čoraz vedomejšie stávať ľuďmi ducha, citu a svedomia. Tým sa staneme oázami nového v púšti starého. Staneme sa tým, čo pretrvá, pretože je to nové a stojí to na novom a správnom základe, zatiaľ čo všetko ostatné naokolo, to staré, nesprávne a rozumové, sa bude bolestne rúcať a v troskách pod sebou pochovávať všetkých, takýmto spôsobom nesprávne vnútorne nastavených ľudí.

Všetko bude nové! Všetko bude postavené na novom základe! Ak sa aj my sami v sebe staneme novými, obstojíme a naše bytie zostane zachované. Kto však chce stále kŕčovite zotrvávať len na tom starom, zrúti sa spolu s ním, pretože doba starého končí a doba nového začína. A ak chceme do nej vstúpiť, musíme sa aj my stať novými! Novými tým, že v sebe dáme priestor vlastnému duchu! Že sa prebudíme zo spánku ducha, že sa znovu zrodíme v duchu a že citové impulzy ducha, svedomia a citu budú mať v nás tú najvyššiu prioritu. Že duch v nás bude konečne vládnuť a rozum bude jeho dobrým služobníkom.

Kľúčovou otázkou zostáva, akým spôsobom sa stať v sebe novými? Ako dosiahnuť, aby sme sa stali omnoho vnímavejšími k citovým impulzom nášho ducha? Ako dosiahnuť, aby sme ich vnímali čisto a jasne, a následne sa nimi mohli riadiť s dôverou v múdrosť nášho ducha?

Cesta k tomuto cieľu je relatívne jednoduchá. Stačí sa iba snažiť o zachovávanie čistoty a ušľachtilosti nášho vnútra. Bežný človek totiž o svoje vnútro nedbá a v myšlienkach sa vnútorne zapodieva čímkoľvek. Vnútorne si pokojne premieta o akejkoľvek nečistote. Často premieta i o veciach, o ktorých by sa dokonca hanbil i hovoriť. S takýmto nečistým vnútrom je však problém zachytiť a jasne vnímať impulzy nášho ducha, prejavujúce sa čistými citmi.

Aby sme boli toho schopní, musíme začať s očisťovaním nášho vnútra. Musím začať vedome dbať o jeho čistotu a ušľachtilosť. Musíme si začať dávať pozor na to, o čom vnútorne premietame a čím sa vnútorne zaoberáme.

Ak s tým začneme, naše vnútro sa začne čistiť a čím bude čistejšie, tým jasnejšie budeme schopní vnímať čisté impulzy svojho ducha. Tým jasnejšie budeme vnímať naše svedomie, ako i vnuknutia našej intuície. Je to presne také isté, ako keď sa pozeráme do čistej vody nejakého potoka, alebo jazera a vidíme v nej až na dno. Len v očistenom vnútri môžeme vidieť až na dno našej duše, až k nášmu duchu, od ktorého k nám prúdia jeho impulzy. Stačí teda iba dosiahnuť primeranej čistoty vnútorného života, a tým dosiahneme kontaktu s vlastným duchom.

Snažme sa preto udržiavať krb svojich myšlienok čistý! Osloboďme svoje cítenie, lebo jedine tak sa staneme schopní správne posudzovať všetky veci okolo nás. Jedine tak budeme schopní správnym spôsobom rozoznávať dobro od zla. Jedine tak sa staneme novými! Novými a zdravými pevnými piliermi, ktoré zostanú stáť aj vtedy, keď sa všetko, postavené na starom a nesprávnom základe zrúti.

Na týchto pilieroch bude potom, po tragickom páde starého, môcť vzniknúť úplne nová a oveľa vyššia kvalita života na zemi. Kvalita, opierajúca sa o dominantnosť ducha a citu, a nie o dominantnosť rozumu a racionality, ako tomu bolo doposiaľ.