O obyvateľstve našej planéty je známe, že nebolo a nie je schopné rozpoznávať veľkosť, ktorú mu v rôznych historických obdobiach a v rôznych oblastiach života sprostredkovávali mimoriadne osobnosti. Ako príklad je možné spomenúť oblasť umenia. Mnohí veľkí tvorcovia neboli uznaní vo svojej dobe, ba boli dokonca vysmievaní. Ich veľkosť dokázali oceniť až nasledujúce generácie. Ich súčasníci to nedokázali a nevideli.
A takto sa to stalo i so samotným Synom Božím. Aj on bol vo svojej dobe napádaný, hanený a napokon zavraždený. Až budúce generácie plne pochopili, kým vlastne Ježiš bol a uvedomili si veľkosť doby a zásadnosť diania, ktorého boli vtedajší ľudia účastní počas Ježišovho života.
S fatálnou neschopnosťou ľudstva spoznávať veľkosť priamo a bezprostredne do určitej miery súvisí i úslovie, že doma nie je nikto prorokom. Masy sú spravidla slepé a hluché voči všetkému, čo je významné a čo sa odohráva v ich bezprostrednej blízkosti. Až určitý odstup im umožní pochopiť veľkosť, s ktorou síce boli v kontakte, ale nevnímali ju. A táto skutočnosť sa netýka len významných osobností, ale aj významného historického diania a významných udalostí, ktorých hlboký dosah býva pochopený až nasledujúcimi generáciami.
Prečo o tom hovoríme? Pretože aj v dnešnej dobe sa deje presne to isté! Aj dnešná doba je nesmierne významná, ale ľudstvo to tak ako vždy nevníma a nechápe. Nechápe, že žijeme v duchovne prelomovej dobe, dávno predpovedanej prorokmi, v ktorej musí každý z nás urobiť zásadné rozhodnutie, spočívajúce v tom, či bude svoj život smerovať iba k hodnotám matérie tak, ako doposiaľ, alebo ho začne smerovať k hodnotám ducha tak, ako to prebiehajúce vesmírne dianie vyžaduje.
Z tohto dôvodu je možné nazvať súčasnú dobu dobou posledných rozhodnutí, pretože sa budeme musieť raz a navždy, a s definitívnou platnosťou rozhodnúť, kam bude smerovať naša osobnosť a naša duša, a tuto cestou, už bez ďalších možných zmien, budeme musieť dôjsť až do úplného konca. Správne rozhodnutie nám prinesie požehnanie a vzostup, a nesprávne rozhodnutie nám prinesie nešťastie a zatratenie.
O tom, že dnešná doba takou naozaj je, sa môžeme presvedčiť aj na reálnom príklade, ilustrujúcom nutosť rozhodovania medzi životom a smrťou. Nutnosť takýchto rozhodnutí vynucuje práve tlak dnešnej výnimočnej doby.
Na Slovensku zomrelo počas druhej vlny covid pandémie okolo 11 000 ľudí. To znamená, že 11 000 slovenských rodín sa dotkla smrteľná tragédia, čo je veľmi bolestné a poľutovania hodné. Ak si uvedomíme, že každá rodina má minimálne troch členov znamená to, že konečný počet ľudí bezprostredne a osobne dotknutých touto tragédiou bol 33 000. To je jedna strana mince.
Avšak na druhej strane, napriek úprimnému súcitu s obeťami pandémie a ich rodinnými príslušníkmi, si položme nepríjemnú otázku: koľko z nich volilo pána Matoviča a tým rozhodlo, že sa stane premiérom? A tento vysoko nekompetentný človek im potom na základe ich vlastného dobrovoľného rozhodnutia spôsobil smrť! Spôsobil im smrť svojim nekompetentným bojom proti pandémii, postavenom na fixnej idei sústavného plošného testovania spôsobom, aký sa nedial nikde inde na svete. Toto plošné testovanie však vírus nezastavilo, ale naopak, samo šírilo!
A hoci lekári upozorňovali pána Matoviča, že plošné testovanie je medicínsky nezmysel a že takéto testovanie je treba vykonávať iba cielene, čiže v najviac zasiahnutých regiónoch, napriek všetkému sa v tom neustále pokračovalo. V čase, kedy vláda na jednej strane odporúčala čo najmenšiu mobilitu, v rozpore so svojimi vlastnými odporúčaniami nútila pod hrozbou sankcií milióny ľudí každý týždeň zhromažďovať sa na odberných miestach, kde spolu prichádzali do kontaktu infikovaní s neinfikovanými. Títo ľudia by však za iných okolností nikdy do vzájomného kontaktu neprišli.
A aj keď zástancovia plošného testovania argumentujú, že zachytilo 400 000 infikovaných, ďalších 400 000 sa infikovalo priamo počas testovania, takže celá akcia bola absolútne kontraproduktívna. O tom predsa jasne svedčia samotné výsledky. Aj napriek plošnému testovaniu sme patrili medzi najhorších na svete v počte úmrtí na jeden milión obyvateľov. Boli sme na tom úplne rovnako ako Česko, ktoré nijaké plošné testovania nerobilo.
Nekonečné plošné testovania na Slovensku, konané napriek nesúhlasu mnohých odborníkov, boli len maniakálnou fixnou ideou Igora Matoviča. Kvôli tomu sa 33 000 ľudí dotkla smrteľná tragédia. Ale ako už bolo spomenuté, otázkou zostáva, koľkí z nich volili práve Igora Matoviča a spolu s ním jeho testovacie šialenstvo. A táto nesprávna voľba, toto nesprávne rozhodnutie ich následne spätne takmer bezprostredne tragicky zasiahlo. Takáto nesmierne vážna je doba, v ktorej v súčasnosti žijeme, pretože nám aj takýmto očividným spôsobom dáva najavo, že sa v nej budeme musieť rozhodovať medzi životom a smrťou. A ďalším typom takéhoto rozhodovania je, či sa dáme zaočkovať, alebo nedáme zaočkovať, čo predstavuje ďalšiu tému samu osebe.
Vyššie uvedené príklady o vážnosti doby, spočívajúcej v nutnosti činiť zásadné životné rozhodnutia sú však len slabým odvarom toho, čo nás čaká. Čaká nás totiž rozhodovanie oveľa zásadnejšie! Čaká nás rozhodovanie nielen o našom fyzickom bytí a nebytí, ale čaká nás rozhodovanie o našom duchovnom bytí a nebytí! Čaká nás rozhodovanie o ďalšom pretrvaní našej osobnosti, alebo o deštrukcii našej osobnosti! Rozhodovanie o našom ďalšom vedomom bytí, alebo o strate našej vedomej existencie! Práve v nutnosti tohto rozhodovania spočíva nesmierna a neopakovateľná závažnosť súčasnej doby, predpovedanej prorokmi ako doby očisty a zásadného triedenia ľudstva.
A toto naše nevyhnutné zásadné rozhodnutie, pred ktoré nás doba postaví, bude spočívať v tom, k akému druhu hodnôt sa vnútorne i navonok prikloníme. Či to budú hodnoty ducha, alebo to budú len hodnoty materiálne. Čo bude hýbať našim vnútrom a čo v nás bude prevažovať, to rozhodne! To rozhodne medzi našou ďalšou vedomou existenciou, alebo medzi stratou našej vedomej existencie! To rozhodne medzi našim ďalším vedomým bytím, alebo medzi našim definitívnym nebytím.
A ak si ale niekto myslí, že príde ktosi, kto bude od nás nejakým spôsobom vyžadovať toto rozhodnutie, veľmi sa mýli. Toto rozhodnutie činí každý z nás už teraz, práve v tejto chvíli, a to charakterom nášho vnútorného života, a tiež charakterom našej hodnotovej životnej orientácie. Nimi, teraz, tu a v tejto chvíli, vydáva každý z nás jasné svedectvo o tom, na akú stranu sa prikláňa a čo je pre neho v živote najdôležitejšie. Či hodnoty ducha, alebo hodnoty matérie a konzumu.
Je slepý každý, kto vzhľadom k udalostiam prebiehajúcim v súčasnosti vo svete nie je schopný pochopiť obrovskú vážnosť dnešnej doby a jej absolútnu výnimočnosť v porovnaní so všetkým, čo sa doposiaľ odohralo na našej planéte. Čo sa dnes deje je vynútené stupňovaným tlakom Svetla. Na základe neho vychádza na povrch všetko, čo sa v ľuďoch skrýva. A vo vare tejto výnimočnej doby je každý z nás tlačený k nevyhnutnosti veľkého, zásadného duchovného rozhodnutia, ktoré musíme pod tlakom Svetla učiniť. A toto rozhodnutie, ako už bolo viackrát spomenuté, bude rozhodnutím medzi životom a smrťou. Rozhodnutie medzi ďalším vedomým bytím a medzi stratou vedomého jestvovania.
A dnešná doba je dvojnásobne vážna aj preto, lebo nikto z ľudí si už nebude môcť dodatočne a spätne uvedomiť dejinnú významnosť súčasného diania tak, ako tomu bolo vždy doposiaľ. Už sa naň totiž nikto nebude môcť pozrieť s dostatočným odstupom z budúcnosti, aby spätne, pri pohľade do minulosti nakoniec pochopil a uvedomil si, aká to bola veľmi vážna doba tak, ako to ľudia vo svojej neschopnosti poznávať veľkosť prítomnosti doposiaľ vždy robili. Už to ale žiaľ nebudú môcť urobiť preto, lebo ak to nespoznajú práve teraz, žiadna budúcnosť ich pravdepodobne nečaká. Tentokrát, prvý raz vo svetovej histórii, musíme poznať obrovskú a výnimočnú vážnosť dnešnej doby práve teraz, pretože bez tohto „teraz“ už pre nás žiadne „potom“ nebude.
Celá debata | RSS tejto debaty