Písanie o živote …

V súčasnosti je veľmi preferovaná vzdelanosť a vzdelaný človek je vnímaný ako človek múdry. Je to však omyl, pretože vzdelanosť, ako produkt vzdelávania je jedna vec, avšak múdrosť je vec úplne iná. Múdrosť nie je vôbec naviazaná na vzdelávanie a ani z neho automaticky nevyplýva, pretože múdrosť nesúvisí s našim rozumom, ale s našim duchom.

Ako hore, tak i dolu! Ako na nebesiach, tak i na zemi! Ako sa v noci na nehybnej hladine jazera zrkadlí celá veľkoleposť hviezdnej oblohy, presne tak sa môže v našom vnútri a mysli zrkadliť múdrosť ducha.

Áno, v tichu a v pokoji svojho vnútra môžeme ako v otvorenej knihe vnímať posolstvá, ktoré práve pre nás píše vznešená ruka ducha. Môžeme tam nájsť odpovede takmer na všetky otázky, ktoré nás trápia. Môžeme tam nájsť vnútorné prežitie a hlboké pochopenie najrozličnejších súvislostí. Môžeme tam nájsť vyriešenie našich problémov, ako i poznanie smeru našej osobnej cesty, ktorou máme ďalej vo svojom živote kráčať.

Lebo tak, ako sa v prírode strieda obdobie vanutia vetrov s obdobím dní bezveterných, presne tak sa majú v našom živote striedať obdobia najrozmanitejších problémov, starosti a nevyriešených otázok, ktoré víria hladinu nášho vnútra s obdobiami, kedy si doprajeme stíšenia, aby sme sa stali schopní vnímať z pokoja vlastnej duše, ako z čistej hladiny jazera to, čo sa tam pre nás zrkadlí ako odpoveď ducha. Odpoveď ducha vo vzťahu ku všetkému, čo nami vnútorne hýbe.

Ak sa teda naučíme dávať pravidelne priestor tichu v sebe, ak sa z pokojnej jazernej hladiny nášho vnútra naučíme vnímať odrazy múdrosti ducha, môžeme byť práve takýmto spôsobom duchovne vedení. Môžeme sa nám dostať poznania, povstávajúceho z nášho vnútra, z ktorého ako jediného môže vzniknúť naše vlastné, osobné vnútorné presvedčenie.

Ak ale nedokážeme v zhone života nikdy stíšiť svoje rozbúrené vnútro do takej miery, aby bolo schopné zrkadliť odozvy ducha, zostaneme navždy vo vleku cudzích názorov a cudzieho poznania. A hoci by aj bolo toto poznanie veľmi hodnotné, naša najvnútornejšia bytosť nebude mať z neho takmer žiadneho úžitku, pretože sme ho jednoducho neboli schopní v tichu svojho vnútra v sebe pretaviť v čosi výsostne vlastné a osobné. Lebo jedine toto naše vlastné, osobné, nami samými vnútorne uchopené, pochopené a prežité má v skutočnosti pre nás cenu. Jedine toto je vecou trvalej hodnoty a vnútorným pokladom, o ktorý nikdy neprídeme a ktorý zostane našim trvalým majetkom. A to až za hrob!

A hoci existuje obrovské množstvo odpovedí, ktoré by sme boli schopní získať iba tým, že sa v stíšení naučíme vnímať odozvy ducha, existuje zároveň tisíc vecí, ktoré sa snažia rozbiť krásu, vznešenosť a múdrosť odrazu tejto pomyselnej hviezdnej oblohy v nás. Existuje tisíce veci, ktoré sa snažia rozvíriť pokojnú hladinu nášho vnútra, aby nemohla nikdy zrkadliť múdrosť ducha a my sme sa tým pádom nikdy nemohli stať duchovne zrelými a samostatnými.

A najrozmanitejšie vonkajšie a vnútorné vplyvy sa o to snažia veľakrát až tak úspešne, že mnohí nakoniec na to duchovné celkom zabudnú, pretože starosti, radosti, pôžitky, úzkosti a strachy tohto sveta ich ovplyvňujú až natoľko, že sa vnútorne takmer nikdy nedokážu úplne stíšiť. Preto hladina ich vnútra zostáva vždy viac, alebo menej rozčerená a oni z nej nemôžu absolútne nič vyčítať, čím sa nevyhnutne stávajú bytosťami, odrezanými od pravej múdrosti.

Takýto človek však, bez toho, že by si to on sám uvedomoval, ani nežije. Nežije svojim vlastným, osobným bytím, postaveným na vlastnom, vnútornom presvedčení, ale je iba trstinou, klátiacou sa vo vetre cudzích názorov, cudzích myšlienok, cudzích postojov, cudzích znalostí a cudzieho poznania. Nedopusť preto nikdy človeče, aby sa aj tebe prihodilo čosi podobného.