Písanie o živote …

Všetko čo tu bolo v minulosti sa neustále opakuje, ibaže v novom šate a v nových formách. Pretože ľudia zostávajú vnútorne takí istí, mení sa len to vonkajšie, ale podstata zostáva. A žiaľ, ani naša súčasná doba a dianie v nej nie je žiadnou výnimkou.

O stredoveku sa zvykne hovoriť ako o dobe temna. Pozrime sa však teraz na jednu z temných udalostí temného stredoveku, ktorá je mimoriadne zaujímavá tým, že je vo svojej podstate plne analogická so súčasnou a najaktuálnejšou realitou.

Jedná sa o násilné rozpustenie rádu templárov okolo roku 1300. Išlo o rád, združujúci v sebe stav duchovný so stavom rytierskym. Jeho členovia žili ako mnísi, ale boli zároveň bojovníkmi, pretože ich poslanie spočívalo v ochrane pútnikov, smerujúcich k Spasiteľovmu hrobu.

Išlo o rád veľmi ctený a vážený. Každý vyšší európsky šľachtický rod si považoval za česť vstup jedného zo svojich potomkov do rádu. Samozrejme, že k prírastku nových členov dochádzalo s imaním a darmi, zodpovedajúcimi ich spoločenskému postaveniu, na základe čoho sa rád templárov stal jedným z najbohatších a najmocnejších rádov v Európe. Vlastnil mnoho hradov a veľké materiálne bohatstvo, ktoré ešte rozširoval svojimi obchodmi.

A práve bohatstvo sa mu stalo jeho skazou. Preň sa totiž stal tŕňom v oku francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného. Ten sa rozhodol privlastniť si ho a naplniť ním svoju prázdnu štátnu pokladnicu.

A tak začalo zo strany Filipa IV. bezohľadné a rafinované prenasledovanie rádu templárov, pričom práve v tomto jeho jednaní môžeme nájsť onú spomínanú, neuveriteľnú paralelu s našou súčasnosťou, kedy sa zlodej, usilujúci sa o privlastnenie si majetkov druhého prostredníctvom jeho likvidácie pokrytecky a nehanebne stavia do úlohy ochrancu práva. V prípade Filipa IV. do úlohy ochrancu pravej a čistej kresťanskej viery.

Jeho prvým rafinovaným krokom bolo prijatie tézy, že ako kresťanský kráľ má povinnosť hájiť čistotu kresťanstva. A okamžite sa aj razantne chopil jeho obhajoby, pretože kráľovými poskokmi dosadení falošní svedkovia obvinili príslušníkov rádu templárov z tých najneuveriteľnejších zvrhlostí, ktoré vraj potajme praktizujú. Krivé obvinenia zámerne rozšírili medzi pospolitý ľud, aby bola verejná mienka na strane kráľa, keď sa začne s vyšetrovaním.

No a vyšetrovania z podozrenia kacírstva sa chopil hlavný francúzsky inkvizítor, čomu samozrejme plne zodpovedali i metódy výsluchov. Po mnoho týždňovom neľudskom mučení sa nakoniec „kacíri“ priznali ku všetkým svojim zvrhlostiam, len aby od seba odvrátili ďalšie týranie. Nakoniec došlo k ich upáleniu a zhabaniu ich movitého i nemovitého majetku.

A tak sa stalo, ako už toľkokrát v histórii, že zlodej a vrah, sám seba vyhlasujúci za ochrancu najušľachtilejších princípov dosiahol manipuláciou práva a verejnej mienky to, že nevinné obete boli označené za zvrhlé kreatúry a tak s nimi bolo i podľa „práva“ naložené, zatiaľ čo skutočné zvrhlé kreatúry boli pasované za ochrancov dobra, spravodlivosti a práva.

Tento základný model sa zopakoval v dlhej histórii ľudstva nespočetne krát a v najrozmanitejších obmenách. A žiaľ, opakuje sa aj v dnešnej dobe, iba v inej forme a v novom šate, pričom podstata je stále taká istá. Žiaľ, väčšina ľudí je tak povrchná a slepá, že nie sú schopní vybadať ten istý rukopis. A to ani vtedy, ak ich niekto na to priamo upozorní. Jednoducho tomu neveria a považujú to za fikciu.

Aj dnes tu totiž máme určitú elitu najbohatších a najmocnejších, ktorí si chcú privlastniť celý svet a absolútne ho ovládnuť. Elitu, ktorá sama seba stavia do pozície ochrancu najušľachtilejších ideálov. Ochrancu ľudských práv, slobody a demokracie. V ich mene má morálne právo zlikvidovať a vojenský zdevastovať v preventívnych úderoch celé národy.

V skutočnosti žijeme v realite akéhosi sprisahania najbohatších a najmocnejších proti zvyšku sveta, pretože presne tak, ako bolo hlavným zámerom Filipa IV. Pekného iba získanie majetkov a bohatstva, tak je aj dnes jediným zámerom elity úsilie o peniaze, majetky a moc.

A ako Filip IV. nedbal na hrozné utrpenie, ktoré podstúpili ním neprávom obvinení v mučiarňach inkvizície, tak sa i dnes nehľadí na utrpenie státisícov, postihnutých nepokojmi, vojnami, či zámerne vyvolávanými prevratmi prostredníctvom takzvaných farebných revolúcií.

A ak náhodou neexistujú nijaké reálne dôvody k rozpútaniu želaného rozvratu, násilia, vraždenia a agresie, treba si ich jednoducho vymyslieť! Tak, ako chemické zbrane v Iraku. Alebo trebárs za pomoci svojich spojencov uskutočniť útok pod falošnou vlajkou a vyprovokovať napätie a reakcie, aké prispievajú k neustálemu vyhrocovaniu konfliktu.

Rozhodujúci je iba hmotný prospech, rozširovanie moci a geopolitické záujmy elity najmocnejších nášho sveta, pričom verejná mienka je modernými médiami cielene spracovávaná podobne, ako za čias Filipa IV. tak, aby podporovala záujmy elity a aby stavala do zlého svetla všetkých, ktorí sa odvažujú vzdorovať bezcharakternej arogancii moci.

A masy, povrchné a konzumné sebou nechávajú nedôstojne manipulovať, považujúc zločincov a vrahov za dobrodincov. A ich obete, na ktorých prírodné a materiálne bohatstvo sa ulakomili za nepriateľov len preto, že sa oprávnene snažia hájiť to svoje.

Lož a pokrytectvo súčasnej doby sú obrovské. Pod médiami cielene vytváranou humanistickou ilúziou sa však v skutočnosti skrýva to isté zlo, tá istá chamtivá túžba po peniazoch, majetkoch, územiach a moci, idúca za svojim cieľom aj cez mŕtvoly, aká tu bola pred stáročiami.

Žiaľ, iba zlomok ľudí je schopných prehliadnuť lož a zmanipulovanú skutočnosť, zatiaľ čo väčšina tomu podlieha. A podlieha tomu preto, lebo sami vo väčšine prípadov podliehajú najrozličnejším necnostiam. Podliehajú nečestnosti, egoizmu, chamtivosti, bezohľadnosti, hmotárstvu, konzumu, povrchnosti a mnohému inému, čo im v zakalení ich duševného zraku znemožňuje rozpoznať manipuláciu reality, vytvorenú na objednávku mocných. Ľudia žijú v matrixe fiktívnej reality a mnohí po celý svoj život nepochopia, ako sú v nej uväznení. Mnohí zase vedome, alebo nevedome spolupracujú na fungovaní a udržiavaní tohto systému, na základe čoho sa majú celkom dobre. A preto cez prizmu vlastného egoizmu nevidia dôvody, prečo by boli veci treba meniť.

Je to však všetko život v omyle! Je to tupá existencia na úrovni stáda oviec, hnaných presne tam, kam si žiada elita. A ak bude treba, aj na smrť! Aj do novej veľkej vojny! A ľudia to nevnímajú, pretože temné bremeno vlastných necností im znemožňuje prehliadnuť realitu manipulácie, v ktorej sa nachádzajú.

Aktívne sa vzopnúť tomuto zlu je však možné jedine vtedy, ak sa dokážme vzopnúť zlu v sebe samých. Ak jednoducho vezmeme vietor z plachiet Zlu, ktorému slúžia elity nášho sveta tým, že sa sami staneme lepšími. Že sa staneme spravodlivejšími, čistejšími a ušľachtilejšími! Že sa staneme nesebeckými a ochotnými pomáhať, pretože jedine svojim vlastným príklonom k dobru oslabíme princíp Zla.

V konečnom dôsledku tu totiž máme len zápas síl Zla so silami Dobra. A momentálne víťazia tie, ktoré väčšina ľudí živí a podporuje! Čiže sily Zla, podporované zlými a negatívnymi vlastnosťami miliónov.

Elity a prostredníctvom nich Zlo, v súčasnosti vládnuce svetu má teda svoju moc iba preto, lebo mu k nej my sami napomáhame. Ak sa však prikloníme vo svojich myšlienkach i vo svojom jednaní k dobru, okamžite tým zmeníme strategické rozloženie síl medzi pólom Zla a pólom Dobra. Okamžite tým oslabíme Zlo a posilníme Dobro.

Postavme sa teda za Dobro! Ale nie tak, aby sa nepovedalo, ale skutočne! Prostredníctvom svojho čistého myslenia a spravodlivého jednania! Prostredníctvom osobného rozvinutia všetkých ušľachtilých a vznešených cností! Buď to dokážeme a pričiníme sa tým k víťazstvu Dobra, alebo nás naopak úplne všetkých zhltne Zlo, pretože sme mu podliehali.

Potom však neplačme, že sme sa stali obeťami nejakej bezohľadnej svetovej elity, ktorá na zemi rozpúta zničujúce sily Zla trebárs prostredníctvom jadrovej vojny. My sami budeme spolu vinní, pretože svojim príklonom ku Zlu a svojimi necnosťami sme tomu dali potrebný mandát.